Známy gitarista a producent Peci Uherčík má odjakživa rád tvrdý rock. Napriek tomu je preňho ABBA dodnes pojmom.
.ako si ty ako rocker vnímal Abbu na konci sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov?
V sedemdesiatych rokoch som hltal všetku muziku, ktorá sa odlišovala od všadeprítomnej normalizačnej socialistickej tvorby. To znamená hlavne platne prepašované zo Západu, ktoré vlastnili moji starší bratranci, napríklad Deep Purple, Status Quo či glamrockové ikony ako Sweet, Slade, T. Rex, či Suzie Quatro. Tvorba skupiny ABBA nebola zrejme komunistickým ideológom tŕňom v oku, a tak sa dali jej albumy kúpiť aj u nás. Dodnes mám odložených zopár jej licenčných vinylových platní. Spomínam si, že u nás na sídlisku Ostredky v obchodnom dome Budúcnosť išli v gramopredajni na odbyt ako čerstvé rožky, aj keď ich cena bola o dosť vyššia ako cena platní domácej proveniencie.
Tuším stáli 80 korún československých. Trošku som žobronil, už si nepamätám, či babka, alebo tetka vytiahla „pudelár„ a platňa bola doma. Páčilo sa mi, že okrem strednoprúdových hitov sa na každom albume nachádzali aj tvrdšie veci, ktoré som, samozrejme, intenzívne obrusoval na domácom gramci. Za naozaj kvalitné považujem napríklad Knowing Me Knowing You, Mamma Mia, Waterloo, So Long, On and On and On, King Kong Song, či Does Your Mother Know.
Osemdesiate roky sa pre mňa niesli hlavne v znamení heavy metalu, ale ABBA je pre mňa dodnes pojmom.
.v čom podľa teba spočíval masívny úspech tejto skupiny?
Jednoznačne v silných melódiách, kvalitných aranžmánoch a vynikajúcich výkonoch interpretov, samozrejme, okrem známej štvorice mám na mysli aj celú kapelu, ktorá sa podieľala na štúdiových nahrávkach a koncertoch. Vtedy sa nahrávalo klasicky do analógových magnetofónov, možnosti editácie záznamu boli oproti súčasnosti výrazne nižšie, takže sa muselo pekne poctivo hrať a spievať. Myslím si, že ABBA by ani dnes rôzne intonačné „dolaďovače“ nepotrebovala, na rozdiel od mnohých slovenských celeb–ritných „umelcov“. Nesmieme zabudnúť ani na dokonalý zvuk, nakoniec ním sú švédske štúdiá povestné, a ani na kvalitnú produkciu, klipy a celkový imidž.
.v čom bola ABBA originálna?
Napríklad aj v tom, že oslovovala viac generácií poslucháčov. Sú to muzikanti vekovo blízki mojim rodičom, pričom ich tvorba je nadčasová. Kvalitu skupiny ABBA podľa mňa dokazuje aj to, že cover verzie ich skladieb, napr. v podaní Erasure či A-Teens nedosiahli úroveň originálu. Z komerčného hľadiska bolo určite originálne aj partnerské spolužitie dvojíc tohto kvarteta, aj keď to nič nemení na ich umeleckom úspechu. Zabodovali aj ich sólové projekty, ale nikdy nedosiahli popularity fenoménu zvaného ABBA. Bodaj by sa súčasná slovenská popmusic aspoň trošku inšpirovala švédskymi kvalitami...
.ako si ty ako rocker vnímal Abbu na konci sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov?
V sedemdesiatych rokoch som hltal všetku muziku, ktorá sa odlišovala od všadeprítomnej normalizačnej socialistickej tvorby. To znamená hlavne platne prepašované zo Západu, ktoré vlastnili moji starší bratranci, napríklad Deep Purple, Status Quo či glamrockové ikony ako Sweet, Slade, T. Rex, či Suzie Quatro. Tvorba skupiny ABBA nebola zrejme komunistickým ideológom tŕňom v oku, a tak sa dali jej albumy kúpiť aj u nás. Dodnes mám odložených zopár jej licenčných vinylových platní. Spomínam si, že u nás na sídlisku Ostredky v obchodnom dome Budúcnosť išli v gramopredajni na odbyt ako čerstvé rožky, aj keď ich cena bola o dosť vyššia ako cena platní domácej proveniencie.
Tuším stáli 80 korún československých. Trošku som žobronil, už si nepamätám, či babka, alebo tetka vytiahla „pudelár„ a platňa bola doma. Páčilo sa mi, že okrem strednoprúdových hitov sa na každom albume nachádzali aj tvrdšie veci, ktoré som, samozrejme, intenzívne obrusoval na domácom gramci. Za naozaj kvalitné považujem napríklad Knowing Me Knowing You, Mamma Mia, Waterloo, So Long, On and On and On, King Kong Song, či Does Your Mother Know.
Osemdesiate roky sa pre mňa niesli hlavne v znamení heavy metalu, ale ABBA je pre mňa dodnes pojmom.
.v čom podľa teba spočíval masívny úspech tejto skupiny?
Jednoznačne v silných melódiách, kvalitných aranžmánoch a vynikajúcich výkonoch interpretov, samozrejme, okrem známej štvorice mám na mysli aj celú kapelu, ktorá sa podieľala na štúdiových nahrávkach a koncertoch. Vtedy sa nahrávalo klasicky do analógových magnetofónov, možnosti editácie záznamu boli oproti súčasnosti výrazne nižšie, takže sa muselo pekne poctivo hrať a spievať. Myslím si, že ABBA by ani dnes rôzne intonačné „dolaďovače“ nepotrebovala, na rozdiel od mnohých slovenských celeb–ritných „umelcov“. Nesmieme zabudnúť ani na dokonalý zvuk, nakoniec ním sú švédske štúdiá povestné, a ani na kvalitnú produkciu, klipy a celkový imidž.
.v čom bola ABBA originálna?
Napríklad aj v tom, že oslovovala viac generácií poslucháčov. Sú to muzikanti vekovo blízki mojim rodičom, pričom ich tvorba je nadčasová. Kvalitu skupiny ABBA podľa mňa dokazuje aj to, že cover verzie ich skladieb, napr. v podaní Erasure či A-Teens nedosiahli úroveň originálu. Z komerčného hľadiska bolo určite originálne aj partnerské spolužitie dvojíc tohto kvarteta, aj keď to nič nemení na ich umeleckom úspechu. Zabodovali aj ich sólové projekty, ale nikdy nedosiahli popularity fenoménu zvaného ABBA. Bodaj by sa súčasná slovenská popmusic aspoň trošku inšpirovala švédskymi kvalitami...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.