Sas sa voči fašistom vymedzí

Bola novinárka, prešla do SaS, a dnes je najvyššie postavenou osobou opozície. Vníma šancu od voličov, ale aj hlavný problém svojej strany. Lucia Nicholson.

pamätám si začiatok tvojej novinárskej kariéry. Mala si dlho pocit, že ťa kolegovia neberú vážne – a dnes si podpredsedníčka parlamentu. To súvisí?

Nemyslela som si, že vy ste namyslení a neberiete ma medzi seba, mala som pocit, že som medzi vás nedorástla. Mala som komplexy a dojem, že sa k vám nikdy ani nepriblížim. Od troch rokov som pritom vedela, že chcem byť novinárka. Ale keď som sa ňou stala, videla som zrazu teba, Leška a ďalších a bola som z vás trochu mimo. A že som teraz v parlamente ako podpredsedníčka? Asi som na nejakej vlne, ktorá ma unáša.

súvisí tvoja politická kariéra so snahou dokázať ľuďom okolo seba, že na to máš?

Asi áno. Nie som človek so zdravo vybudovaným sebavedomím. Zrejme permanentne potrebujem niekomu niečo dokazovať.

ako sa vlastne začala tvoja politická kariéra?

Mala som Richardovi Sulíkovi radiť pri komunikácii, ako človek z pozadia. A vtedy mi povedal, že nemá program pre Rómov. Ja som sa tomu už vtedy venovala, točila som aj dokumentárne filmy o Rómoch, mala som nejakú predstavu, ako to riešiť. A on mi povedal, aby som to napísala. Potom bol nejaký kongres, na ktorý ma zavolali a bolo mi to celkom sympatické. A Rišo ma začal lámať, aby som do toho šla.

bolo to ťažké rozhodnutie?

Ťažké bolo v tom, že som vedela, že prichádzam o slobodný život. Že mi zrazu každý môže do všetkého kafrať. Ale na druhej strane: žila som v Kanade, v Kostarike, videla som iný svet a mala som nejakú predstavu, ako by to mohlo fungovať. A už mi nestačilo iba kritizovať. Niečo v zmysle: keď si myslíš, že to vieš spraviť, tak poď a dokáž to.

počkaj. Často sa hovorí, že novinári len kritizujú. Ale to je nepochopenie funkcie strážnych psov demokracie. Keď politici hovoria: Nekritizujte a skúste si to sami, spochybňujú svoju dôležitú protiváhu. Navyše, práve v opozícii môžeš iba kritizovať.

Rozdiel je možno v tom, že v individuálnych prípadoch viem viac pomôcť. Z opozície neviem meniť systém, ale viem pomôcť jednotlivcom. Ale je naozaj pravda, že to všetko vie aj dobrý novinár.

dnes si podpredsedníčka parlamentu, čo je najvyšší post opozície. Môže to byť formálna vec, ale aj zaujímavá, závisí to od človeka. Prvá vec je zorientovať sa v tých procedúrach. To už vieš?

Nie. Ale štyri roky som sedela na zasadnutiach, tak už celkom tuším, ako sa to robí.

pavol Hrušovský výborne zvládol procedúry, a bol populárny, hoci obsah tam veľmi nebol. Je toto tvoja ambícia?

Nie, presný opak je mojou ambíciou.

to jest?

Nebudem sa sústreďovať na formálnu stránku. Veľmi rada by som otvárala témy. Ako podpredsedníčka parlamentu mám tiež výsadu kedykoľvek vstúpiť do rozpravy. To budem v prospech dôležitých tém využívať, a aj preto som vzala túto funkciu. Dostala som síce aj limuzínu a dvoch ochrankárov na 24 hodín denne, ale z toho sa musím rýchlo vyvliecť.

prečo?

To už je zásah do môjho súkromia, ktorý nie som ochotná prijať. Bývam v centre mesta, chodievam na bicykli, a pre mňa to veľa znamená. Chodím po ulici a ľudia po mne nepľujú, to je pre mňa najviac. Pamätám si, keď Jaro Filip u vás napísal pamätný list Dzurindovi, že už za okienkom svojej limuzíny nevníma svet. Pre mňa je veľmi dôležité chodiť po uliciach.

v bývalom parlamente boli dve ženy v jeho vedení – Renáta Zmajkovičová, tú sme si zapamätali v súvislosti s piešťanským CT-čkom, a Erika Jurinová, ktorú sme si nenašli dôvod zapamätať.

Veľmi mi prekáža vnímanie žien v politike. Hneď je tu nejaká módna polícia a pýtajú sa, či máme dosť lodičiek. No nemám a nebudem ich mať dosť. Dala som si ušiť sedem rovnakých šiat a tie budem nosiť ako rovnošatu. Strašne sa to pokazilo a ja mám ambíciu byť všetko iné, len nie toto. Ja by som si nikdy netrúfla prijať funkciu podpredsedníčky, keby som nezískala 86 000 krúžkov.