Model „za Bugárom je Világi“

Daniel Lipšic pred piatimi rokmi vyhlásil, že slovenské vládne garnitúry vždy rešpektovali „tichú dohodu“, podľa ktorej sa prípady veľkej korupcie, prípady prepojenia finančných skupín a politických špičiek, nechávali na pokoji. Zverejnenie spisu Gorila pred Vianocami roku 2011 a všetko, čo nasledovalo po ňom, však urobilo z pôvodne „tichej“ dohody vykričanú záležitosť. K celkovému obrazu o stave slovenského verejného života, aký bol v hlavných črtách známy už aj pred zverejnením spisu, pridal podrobnosti, ktoré boli dostatočne pôsobivé na to, aby zbavili občanov posledných ilúzií o politických stranách.

Na základe spisu sa dali presnejšie určiť kontúry toho, čo bolo viditeľné už dávnejšie: strany pri moci sa od seba odlišovali najmä tým, aký model nelegálneho financovania si vybrali. Spis Gorila umožnil identifikovať tri základné modely, ktoré sa tu uplatňovali.

tri korupčné modely

Prvý model sa dá nazvať model Palacka, a praktizovala ho SDKÚ Mikuláša Dzurindu. Bol založený na tom, že kľúčovú rolu hrala poverená a splnomocnená osoba. Tá sa o všetko starala, robila to citlivo, diskrétne, pôsobila za hranicami a bola absolútne dôveryhodná a lojálna k predsedovi a jeho dôverníkom. Tento model mal toľko výhod a predností, že sa v spise Gorila odporúčal aj ostatným stranám ako príklad hodný nasledovania. Konkrétna formulácia tohto odporúčania znela: „Musíte mať svojho Palacku.“ Prepracovanosť modelu SDKÚ sa v spise Gorila oceňuje predovšetkým v pasážach, v ktorých sa hovorí o tom, že Gabriel Palacka poslal z Londýna len číslo účtu, na ktorý treba poslať peniaze – takých obchodov s províziami vraj bolo jedenásť.

Druhý model by sa dal nazvať model „vlastnou hlavou“. Bol charakteristický pre Smer-SD. Zo spisu Gorila je známe, čo na otázku, ako v Smere-SD riešia financie, odpovedal človek, ktorý bol o tom dobre informovaný – jeho odpoveď znela, že ich „zatiaľ“ riešia sponzorskými darmi. Z iných častí spisu je známe i to, že odpoveď bola síce správna, ale nie úplná. V spise sa totiž opakovane spomína, že okrem sponzorov má strana aj svojich „akcionárov“. Podstatu tohto modelu najlepšie vyjadril hlas „podobný“ hlasu predsedu Roberta Fica, ktorý na zázname pochádzajúcom už z roku 2001 povedal, že financie pre stranu získal „vlastnou hlavou“.

Všetko podstatné, čo sa dozvedeli čitatelia zo spisu Gorila, vedeli informovanejší občania o strane Smer-SD už prinajmenšom dva roky. Vedeli to z vyjadrení Bohumila Hanzela, ktorý bol v roku 1999 pri zakladaní strany a v jej začiatkoch ju podporil miliónmi korún. Vďaka nemu je známe, že predseda strany Robert Fico osobne podpísal zmluvu „so skupinou piatich sponzorov, ktorých zastupuje veľmi vplyvný podnikateľ“.