Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slzy lásky

.christoph Schönborn .časopis .osobnosti

Evanjelista Ján píše: „Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo,

... jedného pri hlave, druhého pri nohách.“

Veľkonočné ráno sa začína slzami. Akási žena zúfalo plače pri hrobe. Koľko sĺz sa preleje pri hroboch! Každý rok na Veľkú noc mnou pohne, keď si spomeniem na slzy Márie Magdalény. To, čo prežila, bolo príliš zlé. Bolo priveľmi otrasné, čo sa stalo s Ježišom, ktorého tak veľmi milovala. Sledovala všetko. Neutiekla preč ako skoro všetci jeho mužskí učeníci. V panike sa poschovávali, aby ich nezatkli tak ako jeho. To nebezpečenstvo naozaj existovalo. Prečo by úrady nemali zavrieť aj ich popritom, ako zadržali, odsúdili a usmrtili ich učiteľa. Nebolo to veľmi hrdinské, no dá sa pochopiť, že oni, jeho najbližší spolupracovníci, sa zo strachu poschovávali.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite