Slovensko najviac ovplyvňujú politici. Oni prijímajú zákony, oni tvoria či ničia reformy, oni rozširujú či zužujú dosiahnutú slobodu. Ale o mnohom rozhodujú celkom iní ľudia. Ktorí?
Doba, v ktorej mali rozhodujúci vplyv v každej dedine starosta, farár, učiteľ a lekár, je preč. Ani mesto už nie je arénou, v ktorej sa o rozhodujúci vplyv delí mestská rada s váženými majiteľmi fabrík a bánk, cechmi a zdieľanými morálnymi autoritami. Moderný svet povýšil vkus a chúťky más nad múdrosť a triezvosť jednotlivcov obdarených talentom, čím vznikol o dosť iný verejný priestor aj o dosť iný charakter vplyvu. Komunizmus bol karikatúrou tejto premeny Západu, dnešné Slovensko je už jej reálnym prejavom. Kto a čo v tomto „novom“ svete dominuje?
Nič krásne. Na súčasnom Slovensku nevidno spor ideí, víťazí tupý boj o moc. Fico síce sníva o všemocnom štáte, ktorý rozhoduje o všetkom, o cenách, zisku i histórii, to ale nie je idea, len poľutovaniahodný komunistický sentiment. V tejto krajine navyše necítiť silu autorít, nahrádza ju vábivý lesk médií. Už nami nehýbu Augustín ani Hus, Hayek ani Marx, Masarykovo Nebát se a nekrást ani Patočkov a Havlov Život v pravde. Všetko je akoby plochejšie, povrchnejšie, takmer až virtuálne. A často aj omnoho krutejšie.
V tomto čísle sme sa pokúsili identifikovať, akí ľudia hýbu Slovenskom (viac v téme na stranách 14 až 23). To, čo sme našli, je tristné. Prevažnú väčšinu verejne či z pozadia vplyvných ľudí v tejto krajine tvoria osoby bez škrupúľ, schopné pre moc či zisk akéhokoľvek podvodu. Z 25 vytypovaných ľudí, ktorí majú pre smerovanie štátu istú váhu, je pritom hladká väčšina tak či onak spojená s biznisom, hoci navonok sa viacerí z nich tvária ako ľudia národa, práva či politiky. Už len to naznačuje mnohé o charaktere nášho pohybu. Bohatneme, rastie HDP, ale veselo pritom degenerujeme.
Ešte viac, než tristný stav sféry vplyvu, je však znepokojivý trend. Ľudia, ktorí dávali verejnému priestoru aspoň istú tvár, vplyvom či priamymi rozhodnutiami, sú z neho už od roku 1992 postupne vytláčaní. Odchod väčšiny morálnych autorít z politiky bol síce logickým dôsledkom ich víťazného zápasu s neslobodným režimom, a aj väčšia rola ekonomisticky mysliacich ľudí je odôvodniteľným prejavom vytvorenia slobodného trhu, lenže úplné opustenie verejného priestoru ľuďmi ideí otvorí všetok priestor ľuďom širokých lakťov. Že odišiel Fedor Gál, bola cena za odvážne pomenovanie a neskôr porážku Mečiara. Prečo však boli na okraj postupne vytlačení ľudia ako Langoš, Palko, Mikloško či Zajac? Sú dostatočným vysvetlením ich chyby, výlučnosť či intelektuálnosť?
Skôr nie. Skôr bude pravdou, že takýchto názorovo „ostro rezaných“ ľudí tu historicky veľmi nemusíme. Sú príliš znepokojujúci, príliš vyrušujú. Malým dôkazom nech je náš rozhovor s ľavicovým filozofom Novosadom na strane 22, ktorý podobných ľudí s názorom nazval „hypermoralistami“, čo sťažujú možnosť verejnej diskusie... Až takto ďaleko sme v znejasňovaní pojmov a zodpovednosti zašli.
Slovensko dnes svojím vplyvom formujú najmä privatizéri z mečiarovskej éry, primitívni nacionalisti s podnikateľským zázemím, dravci, nedbajúci na zákon ani štýl, a trochu ešte mediálne celebrity. Vo verejnom priestore akoby ostalo už len zopár rozpoznaných a ako-tak vplyvných jednotlivcov, ktorí sa zatiaľ nevzdali. Zdanlivo beznádejná situácia. Ale nie úplne beznádejná. Vplyv hrubých ľudí, ktorý dnes dominuje, sa skôr či neskôr vyčerpá, a aj ich temné pohnútky čas spoľahlivo odhalí. Potom však bude rozhodujúce, či prázdno po nich vyplnia ich primitívni pokračovatelia, alebo ľudia úplne iného strihu.
Tá objednávka nepochybne príde – tisíce mladých ľudí, ktoré sedeli na trenčianskom letisku, aby na hudobnom festivale počúvali „nudné“ slová Václava Havla, je jej hlasnou predzvesťou.
Otázka je iná – kto sa na takú objednávku chystá odpovedať?
Doba, v ktorej mali rozhodujúci vplyv v každej dedine starosta, farár, učiteľ a lekár, je preč. Ani mesto už nie je arénou, v ktorej sa o rozhodujúci vplyv delí mestská rada s váženými majiteľmi fabrík a bánk, cechmi a zdieľanými morálnymi autoritami. Moderný svet povýšil vkus a chúťky más nad múdrosť a triezvosť jednotlivcov obdarených talentom, čím vznikol o dosť iný verejný priestor aj o dosť iný charakter vplyvu. Komunizmus bol karikatúrou tejto premeny Západu, dnešné Slovensko je už jej reálnym prejavom. Kto a čo v tomto „novom“ svete dominuje?
Nič krásne. Na súčasnom Slovensku nevidno spor ideí, víťazí tupý boj o moc. Fico síce sníva o všemocnom štáte, ktorý rozhoduje o všetkom, o cenách, zisku i histórii, to ale nie je idea, len poľutovaniahodný komunistický sentiment. V tejto krajine navyše necítiť silu autorít, nahrádza ju vábivý lesk médií. Už nami nehýbu Augustín ani Hus, Hayek ani Marx, Masarykovo Nebát se a nekrást ani Patočkov a Havlov Život v pravde. Všetko je akoby plochejšie, povrchnejšie, takmer až virtuálne. A často aj omnoho krutejšie.
V tomto čísle sme sa pokúsili identifikovať, akí ľudia hýbu Slovenskom (viac v téme na stranách 14 až 23). To, čo sme našli, je tristné. Prevažnú väčšinu verejne či z pozadia vplyvných ľudí v tejto krajine tvoria osoby bez škrupúľ, schopné pre moc či zisk akéhokoľvek podvodu. Z 25 vytypovaných ľudí, ktorí majú pre smerovanie štátu istú váhu, je pritom hladká väčšina tak či onak spojená s biznisom, hoci navonok sa viacerí z nich tvária ako ľudia národa, práva či politiky. Už len to naznačuje mnohé o charaktere nášho pohybu. Bohatneme, rastie HDP, ale veselo pritom degenerujeme.
Ešte viac, než tristný stav sféry vplyvu, je však znepokojivý trend. Ľudia, ktorí dávali verejnému priestoru aspoň istú tvár, vplyvom či priamymi rozhodnutiami, sú z neho už od roku 1992 postupne vytláčaní. Odchod väčšiny morálnych autorít z politiky bol síce logickým dôsledkom ich víťazného zápasu s neslobodným režimom, a aj väčšia rola ekonomisticky mysliacich ľudí je odôvodniteľným prejavom vytvorenia slobodného trhu, lenže úplné opustenie verejného priestoru ľuďmi ideí otvorí všetok priestor ľuďom širokých lakťov. Že odišiel Fedor Gál, bola cena za odvážne pomenovanie a neskôr porážku Mečiara. Prečo však boli na okraj postupne vytlačení ľudia ako Langoš, Palko, Mikloško či Zajac? Sú dostatočným vysvetlením ich chyby, výlučnosť či intelektuálnosť?
Skôr nie. Skôr bude pravdou, že takýchto názorovo „ostro rezaných“ ľudí tu historicky veľmi nemusíme. Sú príliš znepokojujúci, príliš vyrušujú. Malým dôkazom nech je náš rozhovor s ľavicovým filozofom Novosadom na strane 22, ktorý podobných ľudí s názorom nazval „hypermoralistami“, čo sťažujú možnosť verejnej diskusie... Až takto ďaleko sme v znejasňovaní pojmov a zodpovednosti zašli.
Slovensko dnes svojím vplyvom formujú najmä privatizéri z mečiarovskej éry, primitívni nacionalisti s podnikateľským zázemím, dravci, nedbajúci na zákon ani štýl, a trochu ešte mediálne celebrity. Vo verejnom priestore akoby ostalo už len zopár rozpoznaných a ako-tak vplyvných jednotlivcov, ktorí sa zatiaľ nevzdali. Zdanlivo beznádejná situácia. Ale nie úplne beznádejná. Vplyv hrubých ľudí, ktorý dnes dominuje, sa skôr či neskôr vyčerpá, a aj ich temné pohnútky čas spoľahlivo odhalí. Potom však bude rozhodujúce, či prázdno po nich vyplnia ich primitívni pokračovatelia, alebo ľudia úplne iného strihu.
Tá objednávka nepochybne príde – tisíce mladých ľudí, ktoré sedeli na trenčianskom letisku, aby na hudobnom festivale počúvali „nudné“ slová Václava Havla, je jej hlasnou predzvesťou.
Otázka je iná – kto sa na takú objednávku chystá odpovedať?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.