Barack Obama ukončil dlhé týždne úvah o tom, koho si zvolí za svojho politického partnera do predvolebného boja. Na miesto kandidujúceho viceprezidenta menoval muža menom Joe Biden. Vekom i služobne staršieho demokratického senátora za štát Delaware – a katolíka.
Joe Biden je, aspoň na prvý pohľad, racionálna voľba. Barack Obama si ním určite kompenzuje niektoré slabšie miesta svojho politického životopisu.
.partner so skúsenosťou
Tak predovšetkým, Joe Biden je všetkým, čím Barack Obama nie je: beloch, v politike si svoje odslúžil, má skúsenosti aj roky, ktoré Obamovi chýbajú. Hoci, ako zdôrazňujú aj americkí komentátori, neponúka tú výhodu, že by Obamovi zabezpečil víťazstvo v niektorom z veľkých dôležitých štátov – „jeho“ malý Delaware je jednoducho z volebného hľadiska mušia váha –, ponúka niečo omnoho dôležitejšie. Skúsenosti v zahraničnej politike. Pozná sa s toľkými svetovými lídrami a diplomatmi, že Barack Obama dúfa, že po jeho boku prestane pôsobiť dojmom zahraničnopolitického zelenáča. Biden k jeho predvolebným investíciám prihadzuje svoj kredit, ktorý vôbec nie je zanedbateľný.
Ako má Bidenova prítomnosť zapôsobiť v predvolebných dilemách, ktoré sa týkajú zahraničnej politiky, je pomerne jasné. Už menej jednoznačná je odpoveď na otázku, čo prináša voličom v otázkach náboženského presvedčenia a hodnôt.
.viera po nešťastí
Joseph Robinette Biden sa narodil v meste Scranton v štáte Pennsylvánia ako prvé zo štyroch detí, po matke má írsky pôvod. Keď mal desať rokov, presťahovala sa rodina do Claymontu v štáte Delaware. Jeho otec bol predavačom áut a rodina žila pomerne skromne. Biden vyštudoval na University of Delaware históriu a politológiu, neskôr získal ešte právnický titul zo Syracuse University. Ešte ako študent práva sa Biden oženil a postupne sa mu narodili tri deti – dvaja synovia a dcéra. V roku 1972, krátko po tom, ako ho prvý raz zvolili do Senátu, ho postihla osobná tragédia. Pri autonehode zahynula jeho manželka aj s malou dcérkou Naomi Christinou, obaja synovia boli vážne zranení. Hovorí sa, že práve toto nešťastie podnietilo jeho návrat k náboženskej viere.
Joe Biden totiž nie je katolíkom len podľa príslušnosti. Každú nedeľu chodieva do kostola a pravidelne aj na sväté prijímanie. Eric Gorski z Associated Press o ňom napísal, že keď v roku 1988 podstúpil vážnu mozgovú operáciu, opýtal sa lekárov, či si môže pod vankúš na nemocničnom lôžku vložiť svoj ruženec. Neskôr vyhlásil, že tento ruženec napchá do krku ďalšiemu republikánovi, ktorý mu vyhodí na oči, že nie je dostatočne nábožný.
.arcibiskup kritizuje
Pravdaže, nie všetci americkí katolíci sú ochotní podporiť politika, ktorý sa síce ku katolicizmu hlási, no zároveň nie je pro-life – čiže nepodporuje ochranu života nenarodených detí, ale právo žien na umelý potrat. Napríklad denverský arcibiskup Charles Chaput vyhlásil, že Joe Biden by nemal prijímať eucharistiu, keďže pri svojom politickom pôsobení nezastáva názory zhodné s katolíckou morálnou teológiou. Chaput sa už skôr podobne vyjadril aj na adresu iných politikov. V auguste mu vyšla kniha s výrečným názvom Daj cisárovi, čo je cisárovo: slúžme národu uplatňovaním našej katolíckej viery v politickom živote. V nej sa pýta, či Spojené štáty naozaj cítia, že štvrtina ich populácie sú katolíci, že vyše 150 kongresmanov aspoň navonok hlása svoju príslušnosť ku katolíckej cirkvi. A tvrdí, že politici, ktorí sú „pro-choice“ (tak ako Biden), by nemali prijímať eucharistiu. Tomuto problému sa však nevenuje iba Chaput. Minulý rok v apríli písali mnohé americké médiá s prekvapením o tom, že pri príležitosti pápežskej návštevy v USA šli na sväté prijímanie aj takí liberálni katolíci, ako líderka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosi, bývalý prezidentský kandidát za demokratov John Kerry, senátor Ted Kennedy či bývalý starosta New Yorku Rudy Giuliani.
Zdalo by sa teda, že Bidenovo predvolebné úsilie môže naraziť na jeho názory. V tom sa skrýva pre Baracka Obamu isté riziko. Ale on si to riziko podľa všetkého zvážil. Lebo prinajmenšom aktuálne prieskumy americkej verejnej mienky naznačujú, že právo na život verzus právo na potrat momentálne nefigurujú medzi politickými otázkami, ktoré by Američanov ovplyvňovali pri rozhodovaní, koho chcú za prezidenta – a viceprezidenta. Nedávno zverejnený Pewov prieskum verejnej mienky ukázal, že za „veľmi dôležitú“ pokladá tému umelého potratu len 39 percent Američanov, čím sa táto téma zaradila na predposledné miesto medzi ďalšími predvolebnými otázkami. A ani tí respondenti, ktorí sú katolíci a každý týždeň chodievajú na omšu, percento významne nezvýšili: len 44 percent z nich pokladá túto tému za „veľmi dôležitú“.
.prijmú ho voliči?
Je teda možné, že omnoho výraznejšie budú americkí katolícki voliči vnímať iné Bidenove posolstvá. Predovšetkým jeho skromný pôvod, ktorým sa zrejme pokúsi vyvážiť Obamov „elitársky“ imidž. V porovnaní s intelektuálskym kresťanom Obamom môže Biden napokon vyznieť ako bežný veriaci, obyčajný človek bitý životom, a predsa kráčajúci ďalej. Tu je imidžovým prínosom aj jeho írska matka, aj otec, ktorý svoju početnú rodinu živil ako predavač áut.
A ešte čosi je možné: že Biden bude názory v priebehu predvolebnej kampane upravovať. Nik od neho neočakáva, že sa časom presunie do tábora pro-liferov. Ale Biden už teraz vyhlasuje, že je „ochotný prijať“ cirkevné učenie o tom, že život človeka sa začína počatím, no zároveň považuje rozhodnutie Najvyššieho súdu v prípade Roe verzus Wade, ktoré legalizuje vykonávanie potratov, za nutnosť, ak sa majú v tejto otázke rešpektovať aj názory inak zmýšľajúcich. Okrem toho hlasoval za obmedzenie potratov v neskorých štádiách tehotenstva. Nie, Joe Biden nie je pro-lifer. V prípade potreby sa však môže začať tváriť, že je pro-liferom blízky. Najmä ak šikovne prezentuje svoje ďalšie názory, zdôrazní ľavicovejšie stránky sociálneho učenia katolíckej cirkvi a bude opakovať, že s týmto učením nemá najmenší názorový problém. Potom je celkom možné, že k Obamovi priláka mnohých katolíkov – a Obama to od neho aj očakáva. Zatiaľ je totiž tábor katolíckych voličov v podstate rovnomerne rozdelený medzi Baracka Obamu a Johna McCaina a to, ku komu sa títo ľudia v rozhodujúcej chvíli priklonia, môže byť pre výsledok volieb viac ako „veľmi dôležité“.
Joe Biden je, aspoň na prvý pohľad, racionálna voľba. Barack Obama si ním určite kompenzuje niektoré slabšie miesta svojho politického životopisu.
.partner so skúsenosťou
Tak predovšetkým, Joe Biden je všetkým, čím Barack Obama nie je: beloch, v politike si svoje odslúžil, má skúsenosti aj roky, ktoré Obamovi chýbajú. Hoci, ako zdôrazňujú aj americkí komentátori, neponúka tú výhodu, že by Obamovi zabezpečil víťazstvo v niektorom z veľkých dôležitých štátov – „jeho“ malý Delaware je jednoducho z volebného hľadiska mušia váha –, ponúka niečo omnoho dôležitejšie. Skúsenosti v zahraničnej politike. Pozná sa s toľkými svetovými lídrami a diplomatmi, že Barack Obama dúfa, že po jeho boku prestane pôsobiť dojmom zahraničnopolitického zelenáča. Biden k jeho predvolebným investíciám prihadzuje svoj kredit, ktorý vôbec nie je zanedbateľný.
Ako má Bidenova prítomnosť zapôsobiť v predvolebných dilemách, ktoré sa týkajú zahraničnej politiky, je pomerne jasné. Už menej jednoznačná je odpoveď na otázku, čo prináša voličom v otázkach náboženského presvedčenia a hodnôt.
.viera po nešťastí
Joseph Robinette Biden sa narodil v meste Scranton v štáte Pennsylvánia ako prvé zo štyroch detí, po matke má írsky pôvod. Keď mal desať rokov, presťahovala sa rodina do Claymontu v štáte Delaware. Jeho otec bol predavačom áut a rodina žila pomerne skromne. Biden vyštudoval na University of Delaware históriu a politológiu, neskôr získal ešte právnický titul zo Syracuse University. Ešte ako študent práva sa Biden oženil a postupne sa mu narodili tri deti – dvaja synovia a dcéra. V roku 1972, krátko po tom, ako ho prvý raz zvolili do Senátu, ho postihla osobná tragédia. Pri autonehode zahynula jeho manželka aj s malou dcérkou Naomi Christinou, obaja synovia boli vážne zranení. Hovorí sa, že práve toto nešťastie podnietilo jeho návrat k náboženskej viere.
Joe Biden totiž nie je katolíkom len podľa príslušnosti. Každú nedeľu chodieva do kostola a pravidelne aj na sväté prijímanie. Eric Gorski z Associated Press o ňom napísal, že keď v roku 1988 podstúpil vážnu mozgovú operáciu, opýtal sa lekárov, či si môže pod vankúš na nemocničnom lôžku vložiť svoj ruženec. Neskôr vyhlásil, že tento ruženec napchá do krku ďalšiemu republikánovi, ktorý mu vyhodí na oči, že nie je dostatočne nábožný.
.arcibiskup kritizuje
Pravdaže, nie všetci americkí katolíci sú ochotní podporiť politika, ktorý sa síce ku katolicizmu hlási, no zároveň nie je pro-life – čiže nepodporuje ochranu života nenarodených detí, ale právo žien na umelý potrat. Napríklad denverský arcibiskup Charles Chaput vyhlásil, že Joe Biden by nemal prijímať eucharistiu, keďže pri svojom politickom pôsobení nezastáva názory zhodné s katolíckou morálnou teológiou. Chaput sa už skôr podobne vyjadril aj na adresu iných politikov. V auguste mu vyšla kniha s výrečným názvom Daj cisárovi, čo je cisárovo: slúžme národu uplatňovaním našej katolíckej viery v politickom živote. V nej sa pýta, či Spojené štáty naozaj cítia, že štvrtina ich populácie sú katolíci, že vyše 150 kongresmanov aspoň navonok hlása svoju príslušnosť ku katolíckej cirkvi. A tvrdí, že politici, ktorí sú „pro-choice“ (tak ako Biden), by nemali prijímať eucharistiu. Tomuto problému sa však nevenuje iba Chaput. Minulý rok v apríli písali mnohé americké médiá s prekvapením o tom, že pri príležitosti pápežskej návštevy v USA šli na sväté prijímanie aj takí liberálni katolíci, ako líderka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosi, bývalý prezidentský kandidát za demokratov John Kerry, senátor Ted Kennedy či bývalý starosta New Yorku Rudy Giuliani.
Zdalo by sa teda, že Bidenovo predvolebné úsilie môže naraziť na jeho názory. V tom sa skrýva pre Baracka Obamu isté riziko. Ale on si to riziko podľa všetkého zvážil. Lebo prinajmenšom aktuálne prieskumy americkej verejnej mienky naznačujú, že právo na život verzus právo na potrat momentálne nefigurujú medzi politickými otázkami, ktoré by Američanov ovplyvňovali pri rozhodovaní, koho chcú za prezidenta – a viceprezidenta. Nedávno zverejnený Pewov prieskum verejnej mienky ukázal, že za „veľmi dôležitú“ pokladá tému umelého potratu len 39 percent Američanov, čím sa táto téma zaradila na predposledné miesto medzi ďalšími predvolebnými otázkami. A ani tí respondenti, ktorí sú katolíci a každý týždeň chodievajú na omšu, percento významne nezvýšili: len 44 percent z nich pokladá túto tému za „veľmi dôležitú“.
.prijmú ho voliči?
Je teda možné, že omnoho výraznejšie budú americkí katolícki voliči vnímať iné Bidenove posolstvá. Predovšetkým jeho skromný pôvod, ktorým sa zrejme pokúsi vyvážiť Obamov „elitársky“ imidž. V porovnaní s intelektuálskym kresťanom Obamom môže Biden napokon vyznieť ako bežný veriaci, obyčajný človek bitý životom, a predsa kráčajúci ďalej. Tu je imidžovým prínosom aj jeho írska matka, aj otec, ktorý svoju početnú rodinu živil ako predavač áut.
A ešte čosi je možné: že Biden bude názory v priebehu predvolebnej kampane upravovať. Nik od neho neočakáva, že sa časom presunie do tábora pro-liferov. Ale Biden už teraz vyhlasuje, že je „ochotný prijať“ cirkevné učenie o tom, že život človeka sa začína počatím, no zároveň považuje rozhodnutie Najvyššieho súdu v prípade Roe verzus Wade, ktoré legalizuje vykonávanie potratov, za nutnosť, ak sa majú v tejto otázke rešpektovať aj názory inak zmýšľajúcich. Okrem toho hlasoval za obmedzenie potratov v neskorých štádiách tehotenstva. Nie, Joe Biden nie je pro-lifer. V prípade potreby sa však môže začať tváriť, že je pro-liferom blízky. Najmä ak šikovne prezentuje svoje ďalšie názory, zdôrazní ľavicovejšie stránky sociálneho učenia katolíckej cirkvi a bude opakovať, že s týmto učením nemá najmenší názorový problém. Potom je celkom možné, že k Obamovi priláka mnohých katolíkov – a Obama to od neho aj očakáva. Zatiaľ je totiž tábor katolíckych voličov v podstate rovnomerne rozdelený medzi Baracka Obamu a Johna McCaina a to, ku komu sa títo ľudia v rozhodujúcej chvíli priklonia, môže byť pre výsledok volieb viac ako „veľmi dôležité“.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.