Vhľad do prostredia, do ktorého bohatí z celého sveta presúvajú svoje legálne i nelegálne príjmy a majetky, aby sa tak vyhli daňovým autoritám svojich krajín, je výbušný. Detaily Panama Papers sú akoby zjavením, ktoré dáva celému škandálu či kauze zvýšenú politickú citlivosť. Celé odhalenie má príchuť cynického výsmechu smerom k menej zámožnej, no o to početnejšej časti populácie. Znie (samozrejme, zjednodušene) asi takto: Čím vyšší je príjem, tým nižšia je účasť jedinca na verejnom prerozdeľovaní.
Popri tomto jadre kauzy je celé to defilé odhalených politikov, bielych koní, podnikateľov či celebrít rôzneho druhu iba vedľajším produktom. Odlišnosť konzekvencií pre islandského premiéra (odstúpil a budú nové voľby) či Davida Camerona (ktorého čaká veľké vysvetľovanie s nejasným koncom) a z druhej strany napríklad pre Putina či členov čínskeho politbyra len dôrazne pripomína, že slobodné, alebo (čo je prípad Porošenka) slobodnejšie spoločnosti sú nepomerne lepšie vybavené na obranu pred korupciou, klientelizmom či rodinkárstvom ako neslobodné.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.