Traja ekonómovia, ktorí spolu pred pár rokmi uviazli na parížskom letisku, vyhútali koncept, ktorý by mohol zlepšiť fungovanie slovenského štátu.
Zmiznutie Martina Filka vo vlnách Dunaja na Veľkonočný pondelok otriaslo slovenskou ekonomickou komunitou. Šéf Inštitútu finančnej politiky (IFP) a najbližší spolupracovník Petra Kažimíra mal len 35 rokov a svoj najväčší profesionálny krok zjavne pred sebou. Aj keď sa o ňom bezprostredne po voľbách špekulovalo ako o možnom ministrovi zdravotníctva, jeho srdcový projekt bol iný.
V marci uverejnili ekonómovia Martin Filko, Ľudovít Ódor a Štefan Kišš odborný 76-stranový materiál s názvom Najlepší z možných svetov – Hodnota za peniaze v slovenskej verejnej politike. Korene tejto iniciatívy sú priam legendárne. Siahajú na začiatok roku 2013, keď autori uviazli na parížskom letisku počas snehovej búrky a čas si krátili zamyslením, čo sa bude dať robiť so slovenskými verejnými financiami po úspešnej konsolidácii. Po rokoch rozpracúvania sa práve Martin Filko mal stať akýmsi šéfekonómom celej vlády, ktorý by realizáciu konceptu zastrešil a koordinoval. O čo presne ide?
hodnota za peniaze
Jeden možný príklad dilemy, s akými sa u nás stretáva štátny úradník či politik opisuje štúdia Najlepší z možných svetov takto: „Ak nás trápia dopravné zápchy v okolí hlavného mesta, máme postaviť diaľničný obchvat, zmodernizovať železnicu, nakúpiť autobusy alebo bude lepšie opraviť cesty prvej triedy? Kde ich stavať, a ako ich zaplatiť? Všeobecnými daňami v celej krajine alebo vyšším zdanením nehnuteľností v okolí mesta, či dokonca spoplatnením príjazdu do neho?“ Núka sa odpoveď, že by sa hodilo zamyslieť sa nad nákladmi a prínosmi všetkých zmienených možností a potom sa rozhodnúť pre tú, kde občan dostane za svoje peniaze najviac muziky.
Vlastne sa tento spôsob uvažovania o fungovaní štátu núka akosi sám od seba a bežný človek by očakával, že sa to presne tak aj od vekov robí. Koncept „hodnoty za peniaze“ je zjednodušene o tom, aby štát na jednej strane šetril s peniazmi daňovníkov a na druhej strane ich vynakladal na veci s najväčším spoločenským úžitkom. Kto to zhodnotí? Naprieč ministerstvami majú vyrásť alebo sa posilniť analytické kapacity na spôsob Inštitútu finančnej politiky, ktoré veľmi prísne a nestranne posúdia jednak najlepšie spôsoby získavania verejných zdrojov, jednak najlepšie spôsoby ich vynakladania. Rovnako prísne z hľadiska efektívnosti a verejného záujmu majú byť posudzované aj navrhované regulácie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.