Na šnúre si oddýchnem

... Richard Müller, ktorý vyráža v polovici mája na šansónové turné po Slovensku.

Ako sa máte?

Cítim sa veľmi dobre. Schudol som, čo je vzhľadom na konštrukciu môjho tela pozitívna vec. A chystám sa na turné.

Turné je dosť náročná vec. Človek žije v noci, cez deň skôr vegetuje. Ako to zvládate?

Necítim nejaký veľký rozdiel. Som ten, ktorý sa v noci nezabáva. Pomerne rýchlo som v posteli a pomerne rýchlo vstávam na raňajky. Potom sa idem s niekým pozrieť do mesta na cédečká alebo na nadmerné veľkosti. Je to veľmi prozaické. Moja šnúra nie je ničím špecifická. Vediem v podstate nudný, civilný a disciplinovaný život. Inak sa to nedá.

To chápem. Po treťom koncerte by ste boli hotový, keby ste nedbali na životosprávu.

Kedysi sme jazdili Volgou, našťastie dnes máme pohodlnejšie autá. Presuny sú oveľa príjemnejšie. Ja si dokonca na šnúre oddýchnem.

To fakt?

Mám čas na seba, rozmýšľam nad svojimi vecami, prípadne niečo napíšem. Potom sa prejdem po meste. Po štvrtej som už v kulturáku a pripravujem sa na koncert. Je to relatívne stereotypný život, ale nepovedal by som, že nepríjemný.

Vaši spolupútnici robia koncertné šnúry raz za dva-tri roky, no vy ste stále na ceste. Prečo je to tak?

Človeka to drží nad hladinou. Niekedy mám problém s kondíciou, ale keď sa turné skončí, tak o dva dni by som si šiel rád opäť zahrať.

Je to niečo ako droga?

Ženie ma to dopredu.

Raz som robil rozhovor som Shanom MacGowanom na Pohode, ktorý tam prišiel o paličke. V podstate vyzeral ako troska, ale po koncerte mi povedal, že keď je na pódiu, tak ho nič nebolí. Je to aj váš prípad?

Myslím, že áno. Hodinku pred koncertom vládne napätie. Keď sa ide na pódium, už sa nemožno na nič vyhovárať. Treba tam podať čo najlepší výkon. Keď sa koncert vydarí, tak o to lepší je to pocit. Na chvíľu sa človek vznáša. Môžem byť v akomkoľvek psychickom stave, v lepšom, horšom, ale v momente, keď už treba ísť, človek je v určitom napätí, no keď začuje reakciu publika, tak sa všetko hneď zmení.

Ako dopadlo posledné jesenné turné s pesničkami, ktoré ste zložili s Jarom Filipom?

Výborne. S Andrejom Šebanom sa fantasticky spolupracovalo. Kapela hrala ako víno. Bolo mi aj ľúto, že hráme len 21 koncertov.