Chodievam teraz v lete po Prahe do práce na bicykli. Na výročie 21. augusta 1968 som si urobil malú odbočku cez Václavské námestie.
Na Václavák pred Národné múzeum prišiel totiž znovu tank. Aj tie biele pruhy, znak okupačných armád, mu namaľovali. Tank, navlas podobný tomu, ktorý rozstrieľal fasádu Národného múzea tak, že tam diery po tankovom guľomete bolo vidieť aj na začiatku osemdesiatych rokov, keď ich otec mne a môjmu mladšiemu bratovi ukazoval a hovoril: „To urobili Rusi, keď nás okupovali.“
Nehovoril to presne, boli to predsa Sovieti, teda nielen Rusi, ale aj Ukrajinci alebo Čuvaši. Navyše to neboli len Sovieti. Boli to aj Poliaci, Maďari, do severných Čiech dorazili a potom sa radšej stiahli Východní Nemci, v okupačných vojskách sa našlo dokonca aj pár Bulharov. Všetkým sme tú okupáciu odpustili, len Rusom nie.
A nad tým sa treba zamyslieť. Nie je to v nejakých oficiálnych ospravedlneniach. Za augustovú inváziu sa Čechom a Slovákom ospravedlnili všetci, hádam aj Východní Nemci to stihli pred pohltením západným Nemec-
kom.
Počul som na vlastné uši, ako sa za august ’68 v Prahe ospravedlňoval pred niekoľkými rokmi aj Vladimír Putin. A predsa, keď si české Hospodárske noviny dali v minulých týždňoch urobiť prieskum, vychádza z neho jednoznačne: Rusom sme to nezabudli.
Je to možno dané aj tým, že keď niekto urobí rozhovor s niektorým z ruských veliteľov okupačných vojsk, nemajú v sebe tí Brežnevovi generáli ani štipku pokory. Ďalej opakujú sovietske lži, ďalej nám tvrdia, že na hraniciach stáli divízie Američanov a nemeckých revanšistov. Poliaci alebo Maďari, tí sa vždy ospravedlnia a vy-
svetľujú. Ruský generál nie.
To odpustenie Rusom neprichádza aj preto, že v praktickej politike sa Rusko dodnes správa, ako keby Brežnevova doktrína obmedzenej suverenity stále platila. Len už neplatí pre stredoeurópske satelity Sovietskeho zväzu, ale pre ruské „blízke zahraničie“. Rusi v Gruzínsku ukázali, že keď sa im nejaká vláda nepáči, tak na ňu aj v roku 2008 pošlú tanky. Majú to tak akosi v krvi. V knihe bojových tradícií ruskej armády, pokračovateľky armády cárskej a sovietskej, tak pribudne po Maďarsku 1956 a Československu 1968 ďalší invázny zárez – Gruzínsko 2008. .luboš Palata
Autor je redaktorLidových novín
Na Václavák pred Národné múzeum prišiel totiž znovu tank. Aj tie biele pruhy, znak okupačných armád, mu namaľovali. Tank, navlas podobný tomu, ktorý rozstrieľal fasádu Národného múzea tak, že tam diery po tankovom guľomete bolo vidieť aj na začiatku osemdesiatych rokov, keď ich otec mne a môjmu mladšiemu bratovi ukazoval a hovoril: „To urobili Rusi, keď nás okupovali.“
Nehovoril to presne, boli to predsa Sovieti, teda nielen Rusi, ale aj Ukrajinci alebo Čuvaši. Navyše to neboli len Sovieti. Boli to aj Poliaci, Maďari, do severných Čiech dorazili a potom sa radšej stiahli Východní Nemci, v okupačných vojskách sa našlo dokonca aj pár Bulharov. Všetkým sme tú okupáciu odpustili, len Rusom nie.
A nad tým sa treba zamyslieť. Nie je to v nejakých oficiálnych ospravedlneniach. Za augustovú inváziu sa Čechom a Slovákom ospravedlnili všetci, hádam aj Východní Nemci to stihli pred pohltením západným Nemec-
kom.
Počul som na vlastné uši, ako sa za august ’68 v Prahe ospravedlňoval pred niekoľkými rokmi aj Vladimír Putin. A predsa, keď si české Hospodárske noviny dali v minulých týždňoch urobiť prieskum, vychádza z neho jednoznačne: Rusom sme to nezabudli.
Je to možno dané aj tým, že keď niekto urobí rozhovor s niektorým z ruských veliteľov okupačných vojsk, nemajú v sebe tí Brežnevovi generáli ani štipku pokory. Ďalej opakujú sovietske lži, ďalej nám tvrdia, že na hraniciach stáli divízie Američanov a nemeckých revanšistov. Poliaci alebo Maďari, tí sa vždy ospravedlnia a vy-
svetľujú. Ruský generál nie.
To odpustenie Rusom neprichádza aj preto, že v praktickej politike sa Rusko dodnes správa, ako keby Brežnevova doktrína obmedzenej suverenity stále platila. Len už neplatí pre stredoeurópske satelity Sovietskeho zväzu, ale pre ruské „blízke zahraničie“. Rusi v Gruzínsku ukázali, že keď sa im nejaká vláda nepáči, tak na ňu aj v roku 2008 pošlú tanky. Majú to tak akosi v krvi. V knihe bojových tradícií ruskej armády, pokračovateľky armády cárskej a sovietskej, tak pribudne po Maďarsku 1956 a Československu 1968 ďalší invázny zárez – Gruzínsko 2008. .luboš Palata
Autor je redaktorLidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.