Tohoročný, 29. rossiniovský karneval v talianskom Pesare priniesol jediný problém, aj ten vyjadruje len enormný záujem domáceho a zahraničného publika: úzkoprofilové vstupenky. Nie je to prekvapujúce. „Labuť pesarská“ je fenoménom. Ani tento rok nesklamala.
V oratóriu Stabat mater si obecenstvo znovu vynútilo reprízu elektrizujúcej záverečnej fúgy pod úžasne vervnou taktovkou otca festivalu, 80-ročného Alberta Zeddu. Tri tohoročné operné produkcie spájal spoločný menovateľ: exkluzívna umelecká vyrovnanosť (réžia, scéna, orchestrálni a vokálni interpreti). V jednej z prvých Rossiniho frašiek (L´Equivoco stravagante – Výstredné nedorozumenie, 1811) srší už jeho nedostihnuteľný cit pre komično, najmä v scénach, ktoré posúvajú dej. Maometto II (1820) je operou prekypujúcej dramatickosti a vypätej citovosti postáv. V detailnom programe sa dokonca porovnáva s Beethovenovou Eroikou.
Reštaurácia tragických Rossiniho opier odkrýva nečakané invenčné dimenzie, ktorých kvality sa plne vyrovnávajú jeho notoricky slávnym komickým operám. Potvrdila to aj inscenácia opery Ermione (1819), skomponovanej na antický, charakterovými protirečeniami lemovaný námet. Práve vyhrotené ambivalentné situácie v dusivej gradujúcej atmosfére majstrovsky stvárňuje hudba. Rossiniho muzikálne vyjadrovacie prostriedky už pochytili vzácnu patinu, ktorá je neošúchateľná. Neutrálne moderná, ale vhodne flexibilná scéna sa prostými geometrickým líniami podriadila opernému divadlu, aby umožnila kolorovať protagonistov a dej s umocnením ich vokálnych i hereckých kreácií. Vôbec všetky festivalové spevácke výkony boli mimoriadne presvedčivé, najmä však osvedčené rossiniovské hlasy (Taliani Sonia Ganassi, Michele Pertussi a Daniela Barcellona či Američania Gregory Kunde a Joyce DiDonato), ktoré sa sľubne snúbili s novými interpretačnými nádejami.
Rossiniho operný festival je kolosálnou hudobnou prehliadkou v rodisku skladateľa. K jeho prestížnej popularite okrem knižných odborných publikácií či notového materiálu prispievajú aj také maličkosti ako nové sady pohľadníc s Rossiniho dobovými portrétmi i fotografiami, ale aj džavot mnohorakých jazykov na elegantnej Via Rossini, ktorý nie je vôbec v disonancii s prevládajúcou spevnou taliančinou. Génius Gioachina Rossiniho (1792 – 1868) nás osloví jubilejne tridsiatykrát v auguste 2009. Budeme pri tom...
Rossini Opera Festival, 9. – 23. august 2008, Pesaro, Taliansko.
Autor je neurológ.
V oratóriu Stabat mater si obecenstvo znovu vynútilo reprízu elektrizujúcej záverečnej fúgy pod úžasne vervnou taktovkou otca festivalu, 80-ročného Alberta Zeddu. Tri tohoročné operné produkcie spájal spoločný menovateľ: exkluzívna umelecká vyrovnanosť (réžia, scéna, orchestrálni a vokálni interpreti). V jednej z prvých Rossiniho frašiek (L´Equivoco stravagante – Výstredné nedorozumenie, 1811) srší už jeho nedostihnuteľný cit pre komično, najmä v scénach, ktoré posúvajú dej. Maometto II (1820) je operou prekypujúcej dramatickosti a vypätej citovosti postáv. V detailnom programe sa dokonca porovnáva s Beethovenovou Eroikou.
Reštaurácia tragických Rossiniho opier odkrýva nečakané invenčné dimenzie, ktorých kvality sa plne vyrovnávajú jeho notoricky slávnym komickým operám. Potvrdila to aj inscenácia opery Ermione (1819), skomponovanej na antický, charakterovými protirečeniami lemovaný námet. Práve vyhrotené ambivalentné situácie v dusivej gradujúcej atmosfére majstrovsky stvárňuje hudba. Rossiniho muzikálne vyjadrovacie prostriedky už pochytili vzácnu patinu, ktorá je neošúchateľná. Neutrálne moderná, ale vhodne flexibilná scéna sa prostými geometrickým líniami podriadila opernému divadlu, aby umožnila kolorovať protagonistov a dej s umocnením ich vokálnych i hereckých kreácií. Vôbec všetky festivalové spevácke výkony boli mimoriadne presvedčivé, najmä však osvedčené rossiniovské hlasy (Taliani Sonia Ganassi, Michele Pertussi a Daniela Barcellona či Američania Gregory Kunde a Joyce DiDonato), ktoré sa sľubne snúbili s novými interpretačnými nádejami.
Rossiniho operný festival je kolosálnou hudobnou prehliadkou v rodisku skladateľa. K jeho prestížnej popularite okrem knižných odborných publikácií či notového materiálu prispievajú aj také maličkosti ako nové sady pohľadníc s Rossiniho dobovými portrétmi i fotografiami, ale aj džavot mnohorakých jazykov na elegantnej Via Rossini, ktorý nie je vôbec v disonancii s prevládajúcou spevnou taliančinou. Génius Gioachina Rossiniho (1792 – 1868) nás osloví jubilejne tridsiatykrát v auguste 2009. Budeme pri tom...
Rossini Opera Festival, 9. – 23. august 2008, Pesaro, Taliansko.
Autor je neurológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.