Okrem dovolenkovej asociácie je medzi slnkom a vodou ešte jedna spojitosť, ktorá je známa oveľa menej. Slnečné žiarenie obsahuje nebezpečnú zložku, ktorú vieme využiť pri dezinfekcii vody.
Všetci vieme, že nadbytok slnečného UV žiarenia je škodlivý pre našu pleť. Krátkodobo spôsobuje pekné opálenie, ale z dlhodobého hľadiska pleti škodí, spôsobuje jej starnutie a pri opakovanej prílišnej expozícií aj rakovinu kože.
Časťou spektra UV-žiarenia je aj takzvané UV-C žiarenie (spolu so známymi UV-A a UV-B), ktoré je, našťastie pre nás a ostatné organizmy na Zemi, zatiaľ dokonale blokované zemskou atmosférou. Tento typ žiarenia je totiž mimoriadne nebezpečný pre DNA, ktorá ho v rozsahu vlnových dĺžok 200 – 350 nanometrov veľmi dobre absorbuje. A keďže absorpcia znamená reakciu, reaguje aj DNA, a to tým spôsobom, že sa rozbijú väzby purínových báz (to sú tie priečky na rebríku DNA). Voľné bázy majú snahu s niečím sa spojiť, takže vytvoria spojenia so svojimi susedmi a vzniknú dvojité molekuly, tzv. diméry, ktoré zablokujú schopnosť replikácie takto poškodenej DNA.
To môže značne škodiť aj v prípade človeka, ktorý má vo svojom tele miliardy buniek. A čo taký mikroorganizmus. Má len svoju jedinú bunku, v prípade vírusov dokonca ani tú nie. Takže ak sa takýto mikroorganizmus dostane do prostredia s vysokou úrovňou UV-C žiarenia, jeho DNA sa poškodí natoľko, že prestane byť schopný rozmnožovania. Takže zostarne a umrie bez potomkov. Keďže však základom všetkých patogénnych procesov spôsobených mikroorganizmami je práve ich množenie v tele človeka, mikroorganizmus, ktorý dostal poriadnu dávku UV-C žiarenia, nie je patogénny. A teda nemôže človeku uškodiť.
Presne tento princíp sa využíva, keď sa pomocou UV-C žiarenia dezinfikuje pitná voda. Mikroorganizmy to neprežijú, zato voda a jej konzumenti to prežívajú veľmi dobre. UV-C žiarenie totiž nijako nemení kvalitatívne parametre vody, ako sú chuť či pach. A tak nám vlastne Slnko určitou časťou svojho svetla, aj keď umelo vytvorenou, pomáha získavať lepšiu a pritom zdravotne bezpečnú pitnú vodu.
.juraj Petrovič
Autor pracuje vo vodnom hospodárstve
Všetci vieme, že nadbytok slnečného UV žiarenia je škodlivý pre našu pleť. Krátkodobo spôsobuje pekné opálenie, ale z dlhodobého hľadiska pleti škodí, spôsobuje jej starnutie a pri opakovanej prílišnej expozícií aj rakovinu kože.
Časťou spektra UV-žiarenia je aj takzvané UV-C žiarenie (spolu so známymi UV-A a UV-B), ktoré je, našťastie pre nás a ostatné organizmy na Zemi, zatiaľ dokonale blokované zemskou atmosférou. Tento typ žiarenia je totiž mimoriadne nebezpečný pre DNA, ktorá ho v rozsahu vlnových dĺžok 200 – 350 nanometrov veľmi dobre absorbuje. A keďže absorpcia znamená reakciu, reaguje aj DNA, a to tým spôsobom, že sa rozbijú väzby purínových báz (to sú tie priečky na rebríku DNA). Voľné bázy majú snahu s niečím sa spojiť, takže vytvoria spojenia so svojimi susedmi a vzniknú dvojité molekuly, tzv. diméry, ktoré zablokujú schopnosť replikácie takto poškodenej DNA.
To môže značne škodiť aj v prípade človeka, ktorý má vo svojom tele miliardy buniek. A čo taký mikroorganizmus. Má len svoju jedinú bunku, v prípade vírusov dokonca ani tú nie. Takže ak sa takýto mikroorganizmus dostane do prostredia s vysokou úrovňou UV-C žiarenia, jeho DNA sa poškodí natoľko, že prestane byť schopný rozmnožovania. Takže zostarne a umrie bez potomkov. Keďže však základom všetkých patogénnych procesov spôsobených mikroorganizmami je práve ich množenie v tele človeka, mikroorganizmus, ktorý dostal poriadnu dávku UV-C žiarenia, nie je patogénny. A teda nemôže človeku uškodiť.
Presne tento princíp sa využíva, keď sa pomocou UV-C žiarenia dezinfikuje pitná voda. Mikroorganizmy to neprežijú, zato voda a jej konzumenti to prežívajú veľmi dobre. UV-C žiarenie totiž nijako nemení kvalitatívne parametre vody, ako sú chuť či pach. A tak nám vlastne Slnko určitou časťou svojho svetla, aj keď umelo vytvorenou, pomáha získavať lepšiu a pritom zdravotne bezpečnú pitnú vodu.
.juraj Petrovič
Autor pracuje vo vodnom hospodárstve
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.