V týchto dňoch zomrel Tomáš Baťa mladší. Mal deväťdesiattri rokov. Keby sme chceli zažartovať a on by nám to iste odpustil, povedali by sme, že pokiaľ ide o čas odchodu, nebol celkom verný tradíciám firmy. Mal odísť 99-ročný.
A tu sme hneď pri prvej úžasnej obchodníckej finte, ktorú vymyslel jeho otec. Cena tovaru. Vždy o niečo menej ako zaokrúhlená suma. Deväť deväťdesiat namiesto desiatich. Deväťdesiat deväť namiesto sto. Keď zaplatíte za topánky 1 990 korún, máte klamlivý pocit, že stáli tisíc deväťsto. A ony zatiaľ stáli skoro dvetisíc. Tomáš Baťa starší bol zakladateľom obuvníckeho impéria. Začal skromne vo valašskej dedinke a nakoniec sa mu podarilo dobyť svet. Všade ste mohli naďabiť (a dodnes môžete) na baťovský obchod s topánkami. Baťa ovládol trh do takej miery, že sa stal symbolom. Keď som bol malý chlapec a žil som v Pliešovciach, kúpila mi stará mama posledný výkrik módy – baťovské trampky — u Baťu.
Celé detstvo som bol presvedčený, že Baťa je ten pán, ktorý mi tie trampky predával. Aj som ho stále slušne zdravil „Dobrý deň, pán Baťa.“ Neprotestoval, možno mu to lichotilo. Bol verným zamestnancom firmy. Baťa starší premenil valašskú dedinku Zlín na moderné mesto. Založil filmové ateliéry. Zhromažďoval okolo seba schopných a ambicióznych ľudí. Bol presvedčený, že najdôležitejšie pre mladého človeka je vzdelanie a preto založil Baťovu školu práce, v ktorej sa mladí, neskúsení chlapci stávali naslovovzatými odborníkmi vo svojom fachu. Keď vysielal do sveta svojich obuvníckych misionárov, aby zisťovali možnosti trhu, stalo sa, že do Afriky išli dvaja. Jeden na východ, druhý na západ. Ten, čo bol na západe, poslal do Zlína telegram: Všetci chodia bosí. Nijaké možnosti odbytu. Ten, čo bol na východe, telegrafoval: Skvelé možnosti odbytu, všetci chodia bosí. Pravdaže, správne uvažoval ten druhý. Tomáš Baťa starší bol naslovovzatý socialista. Staral sa o svojich zamestnancov, vylepšoval ich životné podmienky, dával im možnosti rastu, ako by sme dnes povedali. Bol to taký socialista, že dokonca pravidelne usporadúval prvomájové oslavy v Zlíne. Bol to taký socialista, že ho komunisti považovali za svojho najväčšieho nepriateľa. Oni, ktorí znárodnili baťovský koncern a priviedli ho na mizinu. Meno Baťa bolo celé desaťročia tabuizované. Hoci aj medzi komunistickými funkcionármi sa našli absolventi Baťovej školy práce. Bolo ich možné spoznať podľa typického baťovského účesu. Krátky zostrih „na ježka“. Nakoniec treba povedať, že Baťa, to bola československá firma. Doslova. Nielen Svit a Baťovany (Partizánske) sú toho dôkazom. Aj stovky „baťovcov“, šikovných, ambicióznych ľudí. Mimochodom, o tom komunisti tiež neradi hovorili, firma Baťa finančne podporovala Slovenské národné povstanie. Dnes, keď hľadáme podoby nášho kapitalizmu, stačí sa obzrieť späť. Stačí sa rozpomenúť.
A tu sme hneď pri prvej úžasnej obchodníckej finte, ktorú vymyslel jeho otec. Cena tovaru. Vždy o niečo menej ako zaokrúhlená suma. Deväť deväťdesiat namiesto desiatich. Deväťdesiat deväť namiesto sto. Keď zaplatíte za topánky 1 990 korún, máte klamlivý pocit, že stáli tisíc deväťsto. A ony zatiaľ stáli skoro dvetisíc. Tomáš Baťa starší bol zakladateľom obuvníckeho impéria. Začal skromne vo valašskej dedinke a nakoniec sa mu podarilo dobyť svet. Všade ste mohli naďabiť (a dodnes môžete) na baťovský obchod s topánkami. Baťa ovládol trh do takej miery, že sa stal symbolom. Keď som bol malý chlapec a žil som v Pliešovciach, kúpila mi stará mama posledný výkrik módy – baťovské trampky — u Baťu.
Celé detstvo som bol presvedčený, že Baťa je ten pán, ktorý mi tie trampky predával. Aj som ho stále slušne zdravil „Dobrý deň, pán Baťa.“ Neprotestoval, možno mu to lichotilo. Bol verným zamestnancom firmy. Baťa starší premenil valašskú dedinku Zlín na moderné mesto. Založil filmové ateliéry. Zhromažďoval okolo seba schopných a ambicióznych ľudí. Bol presvedčený, že najdôležitejšie pre mladého človeka je vzdelanie a preto založil Baťovu školu práce, v ktorej sa mladí, neskúsení chlapci stávali naslovovzatými odborníkmi vo svojom fachu. Keď vysielal do sveta svojich obuvníckych misionárov, aby zisťovali možnosti trhu, stalo sa, že do Afriky išli dvaja. Jeden na východ, druhý na západ. Ten, čo bol na západe, poslal do Zlína telegram: Všetci chodia bosí. Nijaké možnosti odbytu. Ten, čo bol na východe, telegrafoval: Skvelé možnosti odbytu, všetci chodia bosí. Pravdaže, správne uvažoval ten druhý. Tomáš Baťa starší bol naslovovzatý socialista. Staral sa o svojich zamestnancov, vylepšoval ich životné podmienky, dával im možnosti rastu, ako by sme dnes povedali. Bol to taký socialista, že dokonca pravidelne usporadúval prvomájové oslavy v Zlíne. Bol to taký socialista, že ho komunisti považovali za svojho najväčšieho nepriateľa. Oni, ktorí znárodnili baťovský koncern a priviedli ho na mizinu. Meno Baťa bolo celé desaťročia tabuizované. Hoci aj medzi komunistickými funkcionármi sa našli absolventi Baťovej školy práce. Bolo ich možné spoznať podľa typického baťovského účesu. Krátky zostrih „na ježka“. Nakoniec treba povedať, že Baťa, to bola československá firma. Doslova. Nielen Svit a Baťovany (Partizánske) sú toho dôkazom. Aj stovky „baťovcov“, šikovných, ambicióznych ľudí. Mimochodom, o tom komunisti tiež neradi hovorili, firma Baťa finančne podporovala Slovenské národné povstanie. Dnes, keď hľadáme podoby nášho kapitalizmu, stačí sa obzrieť späť. Stačí sa rozpomenúť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.