Malo to byť odvolávanie jedného z ministrov. Bežná, v našich pomeroch dosť neúčinná, procedúra demokracie.
No vzišlo z toho kruté odhalenie pravdy o nás. Až na dreň.
Občas sa tvárime, že sme iní, lepší, než sme. A občas sa nám to naozaj podarí zahrať. Ale dlhodobo nikdy. Dlhodobo sa pravda, akokoľvek potupná, vždy nepríjemne zjaví. Ako teraz – o Harabinovi a celej podarenej koalícii.
Keď sa Smer dal dokopy so SNS a HZDS, bolo jasné, že skôr alebo neskôr sa hrubosť a primitivizmus rozšíri do všetkých pórov tejto koalície. Lebo keď sa hrubosť a primitivizmus vezmú za partnerov, zvíťazia. Ficov sen bol však silnejší než jeho svedomie alebo aspoň pud sebazáchovy.
Zobrať do vlády HZDS a SNS bolo hrubé a sebecké rozhodnutie, ktoré nebralo ohľad ani na národ, o ktorom kdekto zo Smeru tára, ani na vlasť, ktorú nás chce kdekto zo Smeru učiť milovať. Bralo ohľad len na vlastnú moc. Každý slovenský ľavičiar to od začiatku vedel. Len to máloktorý povedal. Ešte aj tí, čo to na začiatku poctivo povedali, neskôr stíchli. Drali sa do pozícií, na Úrad vlády, za grantmi. Aj ich zažiadanosť za mocou či ocenením bola napokon silnejšia než svedomie a zdravý rozum. Toto je naša ľavica a jej elita. Mlčal Marcelli, mlčal Michalovič, a mlčí aj Ondruš. Čo mlčí, on už hovorí, a rovno v mene vlády.
A tak prišlo, čo prísť muselo.
To, čo sa odohrávalo v parlamente počas odvolávania ministra Harabina, nie je škandál. Podľa tohto časopisu je to definitívne prekročenie hranice, podobné únosu či zmarenému referendu. Z tohto sa už Fico nikdy nevyklame. Už je na druhom brehu, tam, kam vždy smeroval. Od okamihu, v ktorom muži koalície vyriekli to, čo vyriekli, a iní muži tohto spolku neprotestovali, je táto krajina opäť rozdelená na nebezpečných primitívov a na tých, ktorí primitívne Slovensko nechcú. Takto to chceli, takto to majú.
Je pod akúkoľvek mysliteľnú úroveň citovať Harabinove, Mečiarove či Slotove slová. Tento najhlbší primitivizmus je síce skutočným obrazom toho, čo sa skrýva pod honosnými nátermi vlastenectva a sociálneho cítenia, akými nás koalícia kŕmi spod Devína či z martinského námestia, obraz je však zrejmý aj bez citácie. Postačí povedať, že máme ľudsky úbohého ministra spravodlivosti, ktorý posiela oponentov do väzby, čo robili krutí komunisti, že máme ľudsky úbohého šéfa koaličnej strany, ktorý perfídne upozorňuje na židovský pôvod, čo robili zbesilí nacisti. A že máme ľudsky úbohého predsedu vlády a ministra vnútra a všetkých, ktorí o tom mlčia, pretože moc v spoločnosti primitívov je pre nich viac než najzákladnejšia úcta k slobode a človeku. Ako sa chce teraz tváriť Čaplovič, Maďarič a zástupy tých, čo dávajú zlu prijateľnú masku? Oportúnne ako vždy? Darmo kričia o eure, vízii štátu, skazenej opozícii či vnútornom chaose novinárov. Pravdivú správu o sebe už neprekričia. Koalícia práve odkryla karty – a vidno len hnedú a červenú farbu.
Je tragédia, ak máme takúto koalíciu. Ale ešte väčšia, ak niekto toto desivé bahno nevidí. Kde je napríklad slovo cirkvi, a prečo opäť mlčí kardinál Korec? Toto je jednota, o akej sníval? Naozaj?
Od minulého týždňa žijeme v zmenenej krajine. Koalícia už nešíri len socík, vyhrážky vyvlastnením a všetky možné regulácie. Ona už šíri strach z väzenia a desivé spomienky na holokaust. A šíri ich nahlas, naživo, v priamom prenose. Ale strach nie je dobrou odpoveďou.
Pán Harabin, pán Mečiar, vy nie ste Slovensko. To, čo ste práve predviedli, dokazuje, že ste iba jeho hanbou. A vy, pán Fico, nie ste vlastenec. Vaša voľba partnerov a vaše minulotýždňové ticho dokazujú opak. Biľak pozval ruské tanky, vy SNS a HZDS.
No vzišlo z toho kruté odhalenie pravdy o nás. Až na dreň.
Občas sa tvárime, že sme iní, lepší, než sme. A občas sa nám to naozaj podarí zahrať. Ale dlhodobo nikdy. Dlhodobo sa pravda, akokoľvek potupná, vždy nepríjemne zjaví. Ako teraz – o Harabinovi a celej podarenej koalícii.
Keď sa Smer dal dokopy so SNS a HZDS, bolo jasné, že skôr alebo neskôr sa hrubosť a primitivizmus rozšíri do všetkých pórov tejto koalície. Lebo keď sa hrubosť a primitivizmus vezmú za partnerov, zvíťazia. Ficov sen bol však silnejší než jeho svedomie alebo aspoň pud sebazáchovy.
Zobrať do vlády HZDS a SNS bolo hrubé a sebecké rozhodnutie, ktoré nebralo ohľad ani na národ, o ktorom kdekto zo Smeru tára, ani na vlasť, ktorú nás chce kdekto zo Smeru učiť milovať. Bralo ohľad len na vlastnú moc. Každý slovenský ľavičiar to od začiatku vedel. Len to máloktorý povedal. Ešte aj tí, čo to na začiatku poctivo povedali, neskôr stíchli. Drali sa do pozícií, na Úrad vlády, za grantmi. Aj ich zažiadanosť za mocou či ocenením bola napokon silnejšia než svedomie a zdravý rozum. Toto je naša ľavica a jej elita. Mlčal Marcelli, mlčal Michalovič, a mlčí aj Ondruš. Čo mlčí, on už hovorí, a rovno v mene vlády.
A tak prišlo, čo prísť muselo.
To, čo sa odohrávalo v parlamente počas odvolávania ministra Harabina, nie je škandál. Podľa tohto časopisu je to definitívne prekročenie hranice, podobné únosu či zmarenému referendu. Z tohto sa už Fico nikdy nevyklame. Už je na druhom brehu, tam, kam vždy smeroval. Od okamihu, v ktorom muži koalície vyriekli to, čo vyriekli, a iní muži tohto spolku neprotestovali, je táto krajina opäť rozdelená na nebezpečných primitívov a na tých, ktorí primitívne Slovensko nechcú. Takto to chceli, takto to majú.
Je pod akúkoľvek mysliteľnú úroveň citovať Harabinove, Mečiarove či Slotove slová. Tento najhlbší primitivizmus je síce skutočným obrazom toho, čo sa skrýva pod honosnými nátermi vlastenectva a sociálneho cítenia, akými nás koalícia kŕmi spod Devína či z martinského námestia, obraz je však zrejmý aj bez citácie. Postačí povedať, že máme ľudsky úbohého ministra spravodlivosti, ktorý posiela oponentov do väzby, čo robili krutí komunisti, že máme ľudsky úbohého šéfa koaličnej strany, ktorý perfídne upozorňuje na židovský pôvod, čo robili zbesilí nacisti. A že máme ľudsky úbohého predsedu vlády a ministra vnútra a všetkých, ktorí o tom mlčia, pretože moc v spoločnosti primitívov je pre nich viac než najzákladnejšia úcta k slobode a človeku. Ako sa chce teraz tváriť Čaplovič, Maďarič a zástupy tých, čo dávajú zlu prijateľnú masku? Oportúnne ako vždy? Darmo kričia o eure, vízii štátu, skazenej opozícii či vnútornom chaose novinárov. Pravdivú správu o sebe už neprekričia. Koalícia práve odkryla karty – a vidno len hnedú a červenú farbu.
Je tragédia, ak máme takúto koalíciu. Ale ešte väčšia, ak niekto toto desivé bahno nevidí. Kde je napríklad slovo cirkvi, a prečo opäť mlčí kardinál Korec? Toto je jednota, o akej sníval? Naozaj?
Od minulého týždňa žijeme v zmenenej krajine. Koalícia už nešíri len socík, vyhrážky vyvlastnením a všetky možné regulácie. Ona už šíri strach z väzenia a desivé spomienky na holokaust. A šíri ich nahlas, naživo, v priamom prenose. Ale strach nie je dobrou odpoveďou.
Pán Harabin, pán Mečiar, vy nie ste Slovensko. To, čo ste práve predviedli, dokazuje, že ste iba jeho hanbou. A vy, pán Fico, nie ste vlastenec. Vaša voľba partnerov a vaše minulotýždňové ticho dokazujú opak. Biľak pozval ruské tanky, vy SNS a HZDS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.