KNIHA LÁSZLÓ KRASZNAHORKAI: OD SEVERU HORA. OD JIHU JEZERO. OD ZÁPADU CESTY. OD VÝCHODU ŘEKA Mladá Fronta 2008
Útla novela maďarského spisovateľa Lászlóa Krasznahorkaia (1954) je krásna aj horká zároveň. Autor nás prostredníctvom krátkych kapitol a nebývalo dlhých (nie však otravných či mätúcich) viet nenápadne posúva od ľudoprázdnej vlakovej stanice na predmestí Kjóta cez vyľudnené uličky do prázdnych ruín chrámového komplexu, kde vnuk princa Gendžiho hľadá čosi, čo je pre jeho život nesmierne dôležité. Mystikou presiaknuté miesta sú ako stvorené na to, aby sme v nich nachádzali odpovede, naplnenie túžob, pookriatie duše, potvrdenie predpokladov, odobrenie vytýčenej cesty... Jednoducho: aby sme našli súlad medzi hlbokým vnútrom a vysokánskym vonkajškom. Je však možné naďabiť na upokojujúce spočinutie v chráme, keď je jeho centrom socha Buddhu, ktorý „svůj překrásný pohled odvrátil proto, aby se nemusel dívat, aby nemusel vidět, aby nemusel vzít na vědomí – před sebou, ve třech směrech – tento mizerný svět“? László Krasznahorkai je chvíľami ako prívrženec slávnej maliarskej kjótskej školy Šizó, čo sa práve chystá na hodváb preniesť špičkou tenkého štetca rozkvitnutú vetvičku čerešne sakury, či rozložité ginkgo. Láka ho všímať si iba ich krásu, ale východná tradícia káže držať sa predlohy. A ku kmeňu starého stromu sa – to vidí aj vnuk princa Gendžiho – blíži akýsi zmučený tvor. Je to smutný obraz, nemožno ho však, v záujme hĺbky, vynechať, „jako důkaz, že když se krása lidského slova snoubí s pravdou, potom je prosím lidské slovo neodvolatelné“.
.zuzana Mojžišová
FILM Darjeeling s ručením obmedzeným
Americký režisér Wes Anderson vo svojich dielach rád ozvláštňuje či paroduje klasické zápletky a zasadzuje do nich výstredné postavy. Ani jeho posledný film Darjeeling s ručením obmedzeným nie je iný. V Andersonovej komediálnej dráme sa traja bratia vydávajú na cestu po Indii. Chcú nájsť nielen spojenie so svojou spiritualitou, ale aj matku, ktorá s nimi pred pár rokmi prerušila kontakt. Táto snímka odzrkadľuje režisérov osobitý zmysel pre humor, Anderson sa vysmieva americkej posadnutosti východnými duchovnými prúdmi, zosmiešňuje príbehy o obnovovaní rodinných pút. Režisér dokáže inscenovať očarujúco absurdné situácie, problémy mu robí vážna rovina diela. Na niektorých miestach sa mu síce darí vytvoriť silné, autentické scény, tie však zväčša zostávajú len izolovanými momentmi, ktoré nevie prepojiť do podoby uceleného príbehu. Adrien Brody, Owen Wilson a Jason Schwartzman presvedčivo stvárnili neodolateľne bizarné, hoci pomerne ploché charaktery troch bratov. Režisérovo úsilie, ukázať ich v druhej polovici diela ako komplexné, realistické osobnosti, celkom neuspelo. Aj naďalej zostávajú len jednorozmernými humornými figúrkami, ktorým možno len ťažko veriť hlbšie emócie či zmeny, ktorými v príbehu prechádzajú. Filmu trošku škodí i pomalé tempo. Jeho devízami sú jemná indická hudba a podmaňujúco nasnímané exotické lokácie. Režisér nedokázal svoje umelecké zámery naplno uskutočniť. Komediálna rovina Darjeelingu síce funguje výborne, ako dráma však veľmi nepresvedčí.
.ľuba Heinzlová
KNIHA MICHAL HVORECKÝ: PASTIERSKY LIST Albert Marenčín PT, 2008
Michal Hvorecký je jeden z najúspešnejších (teda najpredávanejších) a najprekladanejších slovenských autorov. Jeho zbierky poviedok Silný pocit čistoty a Lovci a Zberači ukázali, aký je to talentovaný spisovateľ, zatiaľ čo romány Posledný hit, Plyš či Eskorta boli prijaté kontroverzne (teda presnejšie: čitateľom sa páčili, kritike nie). Najnovším Hvoreckého opusom je Pastiersky list. Kniha krátkych textov, z ktorých väčšina bola uverejnená v TV Oko, v sebe spája satiru, iróniu, odvážne a mimoriadne ostré vyhlásenia na margo súčasnej politickej scény, médií a mnohé iné autorove postrehy. Bez servítky hovorí o našej bezútešnej kultúre, zvláštnom postavení umelcov na Slovensku, delí sa s nami o zážitky zo svojich ciest, vystúpení a stretnutí s mladými európskymi literátmi. Jeho satirické, miestami autobiografické fejtóny človeka pobavia, prinútia uvažovať, zamyslieť sa. Je to kniha na jeden dych. A hoci jednotlivé texty na seba nenadväzujú, nestratíte sa. Striedajú sa silné texty so slabšími, no tie menej dobré prehliadnete. A neprekáža ani, ak ste viaceré z textov už čítali v novinách. V knihe vytvárajú mozaiku, ktorá dáva zmysel aj pri pohľade z odstupu. Mierne mimo pôsobí len posledný text, ktorý v samotnej, bravúrne spracovanej knižnej verzii pôsobí ako päsť na oko. Texty adekvátne a obzvlášť vtipne dopĺňajú – ako vždy skvelé – Shootyho ilustrácie. Kniha má zelenú, aj niekoľko zdvihnutých palcov pre otvorených čitateľov, ktorí vyhľadávajú netradičný humor a pravdivé slovo.
.lucia Kulihová
Útla novela maďarského spisovateľa Lászlóa Krasznahorkaia (1954) je krásna aj horká zároveň. Autor nás prostredníctvom krátkych kapitol a nebývalo dlhých (nie však otravných či mätúcich) viet nenápadne posúva od ľudoprázdnej vlakovej stanice na predmestí Kjóta cez vyľudnené uličky do prázdnych ruín chrámového komplexu, kde vnuk princa Gendžiho hľadá čosi, čo je pre jeho život nesmierne dôležité. Mystikou presiaknuté miesta sú ako stvorené na to, aby sme v nich nachádzali odpovede, naplnenie túžob, pookriatie duše, potvrdenie predpokladov, odobrenie vytýčenej cesty... Jednoducho: aby sme našli súlad medzi hlbokým vnútrom a vysokánskym vonkajškom. Je však možné naďabiť na upokojujúce spočinutie v chráme, keď je jeho centrom socha Buddhu, ktorý „svůj překrásný pohled odvrátil proto, aby se nemusel dívat, aby nemusel vidět, aby nemusel vzít na vědomí – před sebou, ve třech směrech – tento mizerný svět“? László Krasznahorkai je chvíľami ako prívrženec slávnej maliarskej kjótskej školy Šizó, čo sa práve chystá na hodváb preniesť špičkou tenkého štetca rozkvitnutú vetvičku čerešne sakury, či rozložité ginkgo. Láka ho všímať si iba ich krásu, ale východná tradícia káže držať sa predlohy. A ku kmeňu starého stromu sa – to vidí aj vnuk princa Gendžiho – blíži akýsi zmučený tvor. Je to smutný obraz, nemožno ho však, v záujme hĺbky, vynechať, „jako důkaz, že když se krása lidského slova snoubí s pravdou, potom je prosím lidské slovo neodvolatelné“.
.zuzana Mojžišová
FILM Darjeeling s ručením obmedzeným
Americký režisér Wes Anderson vo svojich dielach rád ozvláštňuje či paroduje klasické zápletky a zasadzuje do nich výstredné postavy. Ani jeho posledný film Darjeeling s ručením obmedzeným nie je iný. V Andersonovej komediálnej dráme sa traja bratia vydávajú na cestu po Indii. Chcú nájsť nielen spojenie so svojou spiritualitou, ale aj matku, ktorá s nimi pred pár rokmi prerušila kontakt. Táto snímka odzrkadľuje režisérov osobitý zmysel pre humor, Anderson sa vysmieva americkej posadnutosti východnými duchovnými prúdmi, zosmiešňuje príbehy o obnovovaní rodinných pút. Režisér dokáže inscenovať očarujúco absurdné situácie, problémy mu robí vážna rovina diela. Na niektorých miestach sa mu síce darí vytvoriť silné, autentické scény, tie však zväčša zostávajú len izolovanými momentmi, ktoré nevie prepojiť do podoby uceleného príbehu. Adrien Brody, Owen Wilson a Jason Schwartzman presvedčivo stvárnili neodolateľne bizarné, hoci pomerne ploché charaktery troch bratov. Režisérovo úsilie, ukázať ich v druhej polovici diela ako komplexné, realistické osobnosti, celkom neuspelo. Aj naďalej zostávajú len jednorozmernými humornými figúrkami, ktorým možno len ťažko veriť hlbšie emócie či zmeny, ktorými v príbehu prechádzajú. Filmu trošku škodí i pomalé tempo. Jeho devízami sú jemná indická hudba a podmaňujúco nasnímané exotické lokácie. Režisér nedokázal svoje umelecké zámery naplno uskutočniť. Komediálna rovina Darjeelingu síce funguje výborne, ako dráma však veľmi nepresvedčí.
.ľuba Heinzlová
KNIHA MICHAL HVORECKÝ: PASTIERSKY LIST Albert Marenčín PT, 2008
Michal Hvorecký je jeden z najúspešnejších (teda najpredávanejších) a najprekladanejších slovenských autorov. Jeho zbierky poviedok Silný pocit čistoty a Lovci a Zberači ukázali, aký je to talentovaný spisovateľ, zatiaľ čo romány Posledný hit, Plyš či Eskorta boli prijaté kontroverzne (teda presnejšie: čitateľom sa páčili, kritike nie). Najnovším Hvoreckého opusom je Pastiersky list. Kniha krátkych textov, z ktorých väčšina bola uverejnená v TV Oko, v sebe spája satiru, iróniu, odvážne a mimoriadne ostré vyhlásenia na margo súčasnej politickej scény, médií a mnohé iné autorove postrehy. Bez servítky hovorí o našej bezútešnej kultúre, zvláštnom postavení umelcov na Slovensku, delí sa s nami o zážitky zo svojich ciest, vystúpení a stretnutí s mladými európskymi literátmi. Jeho satirické, miestami autobiografické fejtóny človeka pobavia, prinútia uvažovať, zamyslieť sa. Je to kniha na jeden dych. A hoci jednotlivé texty na seba nenadväzujú, nestratíte sa. Striedajú sa silné texty so slabšími, no tie menej dobré prehliadnete. A neprekáža ani, ak ste viaceré z textov už čítali v novinách. V knihe vytvárajú mozaiku, ktorá dáva zmysel aj pri pohľade z odstupu. Mierne mimo pôsobí len posledný text, ktorý v samotnej, bravúrne spracovanej knižnej verzii pôsobí ako päsť na oko. Texty adekvátne a obzvlášť vtipne dopĺňajú – ako vždy skvelé – Shootyho ilustrácie. Kniha má zelenú, aj niekoľko zdvihnutých palcov pre otvorených čitateľov, ktorí vyhľadávajú netradičný humor a pravdivé slovo.
.lucia Kulihová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.