Ja nie som policajt

Reportérka na voľnej nohe teraz spojila novinárske tímy v Česku a na Slovensku, aby dokumenty spoločne preskúmali. Pavla Holcová.

Tušíte, kto je tajomný informátor, ktorý pustil do svetových médií 11,5 milióna dokumentov ukradnutých z panamskej firmy Mossack Fonseca? Teda tej firmy, čo roky pomáhala vyhýbať sa daniam, prať špinavé peniaze a ukrývať pravých vlastníkov schránkových firiem?

Samozrejme nad tým rozmýšľam. Vyrojilo sa veľa teórií, kto by to mohol byť – od ohrdnutej milenky cez útok hackerov...

Až po tajné služby.

Tomu osobne neverím. Myslím, že to bol jeden človek. A že bol dosť naštvaný: spoločnosť Mossack Fonseca nazýva doslovne „criminals“, zločinci. Išlo mu o to, aby sa prelomilo mlčanie uzavretej komunity okolo tzv. daňových rajov. Každý plus-mínus tuší, ako asi fungujú, ale teraz prvýkrát máme priamy pohľad do zákulisia.

Vy nemáte problém pracovať s materiálmi od zdroja, s ktorým sa nemôžete stretnúť, ani nepoznáte jeho totožnosť a motiváciu?

Ručí za neho ICIJ (pozn. red .: Medzinárodné združenie investigatívnych novinárov) a OCCRP (pozn. red .: sieť reportérov píšucich o organizovanom zločine a korupcii). Tie sú pre mňa dostatočným garantom, že to nie je nejaký nevypátrateľný človek z tajných služieb.

Niekto z týchto novinárov sa s ním stretol?

To nám nepovedali.

Určite ide o jednotlivca?

Áno. Povedali nám, že je teraz v ohrození života. Pokiaľ mu niekto z nás spolupracujúcich novinárov chce položiť otázku, dá sa obrátiť na nemeckého investigatívneho reportéra Bastiana Obermayera z denníka Süddeutsche Zeitung, ktorého tento zdroj vlani kontaktoval ako prvého.

Ako si overovali, že informácie v dokumentoch zodpovedajú skutočnosti? Dá sa to urobiť inak, než že sa spýtate tých ľudí, ktorí v nich vystupujú - a tým ich predčasne varujete?

Dá sa to napríklad vďaka tomu, že v „Panama Papers“ sú aj obálky zo zásielkovej spoločnosti DHL s čiarovým kódom. Vďaka tomu môžete overiť, že v určitý deň skutočne odišla zásielka z miesta A na miesto B.

To by vám stačilo ako dôkaz vierohodnosti?

Než sme s tým išli von, overovali sme – aj my v Českom centre pre investigatívnu žurnalistiku – z verejných databáz, napríklad z obchodných registrov, že sedia mená a adresy. Sú tam napríklad kópie cestovných pasov niektorých ľudí. Navyše 11,5 milióna dokumentov nie je ľahké sfalšovať, pretože sú navzájom previazané. Je to obrovské kvantum informácií, ktoré zodpovedá tomu, že niekto kompletne skopíroval obsah nejakého servera.

Vy ste o tom vedeli odkedy?

Prvýkrát som o tom počula pred rokom. V združení investigatívnych novinárov OCCRP sa hovorilo, že sa chystá niečo veľké a že sa to bude týkať panamskej spoločnosti Mossack Fonseca.

Kedy ste získali prístup do databázy?

Niekedy vlani v novembri. Pôvodne to boli naskenované dokumenty v pdf, označené len číslami.

Chcete povedať, že ste museli každý zvlášť rozkliknúť, prečítať a označiť, koho sa týka?

Združenie investigatívnych novinárov ICIJ má tím asi pätnástich počítačových technikov, ktorí dokumenty previedli do strojovo čitateľnej podoby. Takže teraz je možné fulltextové vyhľadávanie.

Najvýraznejšími svetovými výsledkami aféry je zatiaľ to, že odstúpil predseda islandskej vlády a že postavenie premiéra Camerona sa otriaslo pred referendom o zotrvaní Británie v EÚ. Zato v Rusku alebo v Číne, kde panamské dokumenty odhalili závažnejšie veci, sa nedeje nič.

Tak by asi vôbec žiadne články nikdy nevznikli, keby človek rozmýšľal a zvažoval rôzne geopolitické dôsledky. Dátum zverejnenia nebol zvolený s ohľadom na britské referendum.

Išlo mi skôr o to, ako vnímate fakt, že zverejnenie viac zahýbalo otvorenými spoločnosťami, ktorých politici sa dopustili menších hriechov, než autoritatívnejšími režimami?

Zároveň však mali tí politici roky možnosť viac tlačiť na to, aby sa zmenšil priestor pre daňové raje. Alebo aby schránkové firmy s anonymnými vlastníkmi nemohli obchodovať so štátom.