Voľakedy som bol novinár.
Ale na písanú slovenčinu nemám, je to ťažký jazyk, preto radšej natáčam. Chodím po školách, ročne je to aj 50- až 60-krát, stretávam veľa mladých ľudí, robím projekty rozvojovej pomoci a cítim, že som pri tom užitočnejší ako novinár. V apríli RTVS odvysiela poslednú reláciu Tu sme doma, na ktorej tvorbe som sa podieľal, čo bude ďalej, nevieme. V Idomeni som stretol iránsku televíziu, ktorá chce, aby som im natočil situáciu tam. Od siedmej do desiatej ráno nakrúcam, potom do večera robím dobrovoľnícku robotu.
Máme plný sklad vecí pre utečencov.
Práve riešim, ako to všetko vyvezieme, lebo máme len jeden minibus. Ľudia chcú stále pomáhať, ale do Idomeni je to 1 350 km, nedá sa tam skočiť na víkend ako do Srbska, minimálne týždeň si musia spraviť čas, zobrať dovolenku, a keď sa vrátia, potrebujú ešte deň na oddych. V Grécku už je 31 stupňov, už zase treba letné oblečenie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.