Dedičná neúcta k vzdelávaniu

... konferencii sociálnych demokratov v Bratislave: „Budeme my ostatní robiť na tú bandu?“

Všetko sa to začalo dvadsiateho piateho októbra, keď bola spustená občianska kampaň A dosť! Nehazardujme s budúcnosťou Slovenska! Štvrtého novembra učitelia dlhými nosmi pripomenuli pred Úradom vlády neriešenie problémov, najmä finančných, svojho rezortu. Situácia v školstve je alarmujúca, priznal vtedy aj bývalý minister Juraj Draxler, ktorý sa po trinástich rokoch v zahraničí vrátil na Slovensko, aby pomohol k zmene. Lenže ani vláda, ani on na minuloročné akcie takmer vôbec nereagovali. Učitelia sa preto spojili v Iniciatíve slovenských učiteľov a po neúspešných rokovaniach s ministrom vyhlásili časovo neobmedzený štrajk od 25. januára 2016. Ten podporili aj univerzitní učitelia združení v Iniciatíve vysokoškolských učiteľov. Po parlamentných voľbách, vytvorení novej vlády a jej programovom vyhlásení sa situácia, ako sa zdá, nijako závažnejšie nemení. Učitelia teda protestujú opäť: „Politici nás nepočujú. Musíme hovoriť nahlas!“

banda, čo nechce pracovať

Smutnú realitu v školstve som pozorovala päť rokov ako učiteľka nemčiny a stále ju sledujem ako matka dvoch detí, jedného na základnej škole, druhého na gymnáziu. Je jasné, že školstvo na tom nemôže byť dobre, keď tu pretrváva zásadná neúcta k múdrosti a vzdelaniu. Predviedol ju aj premiér svojou podráždenou otázkou: „A čo urobia učitelia pre štát?“

Odovzdávanie vedomostí žiakom a študentom pedagógmi nie je pre mnohých ľudí práca. Na konferencii s názvom Sociálna demokracia v XXI. storočí bez škrtov a bližšie k ľuďom, ktorú 12. februára 2016 v Bratislave organizoval Inštitút ASA, sa pán Vladimír Soták, riaditeľ akciovej spoločnosti Železiarne Podbrezová, opýtal, „či je to správne a či my ostatní budeme robiť na tú bandu, ktorá nechce robiť a chce mať 18 eur za hodinu, hej, a tri-štyri mesiace sedieť doma a oznámia deťom, hej, v piatok máme voľno, pretože my sa neučíme...“ (Celý záznam konferencie je zverejnený na internetovej stránke strany Smer.)

Ocenenie nenachádza ani hľadačská vášeň ľudí, ktorí sa ženú za poznaním v rôznych oblastiach, či už prírodovedných, technických, alebo humanitných. Márne argumentujú, že ich objavy zlepšujú život, že poznatky pomáhajú porozumieť spoločnosti. U nás prevažuje mienka, že tieto činnosti sú mrhaním energie a financií.

od stredoveku chýbali univerzity

Jednou z príčin je aj to, že v našom priestore už od stredoveku chýbala tradícia hlbšieho vzdelávania. V Uhorskom kráľovstve sa odohrali tri pokusy o založenie stredovekej univerzity. V roku 1367 v Pécsi ju podporil kráľ Ľudovít Veľký, v roku 1395 v Budíne univerzitu založil Žigmund Luxemburský a v roku 1465 v Bratislave-Pressburgu ju zriadil Matej Korvín. Žiaľ, všetky spomínané univerzity po niekoľkých rokoch zanikli, buď so smrťou svojich zakladateľov-podporovateľov, alebo stratou záujmu zriaďovateľa o svoje dielo.