Rozhovor s vedkyňou Ľubicou Lacinovou z Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV, podľa ktorej geneticky modifikované plodiny ničia ekosystém a poškodzujú spotrebiteľov.
.prívrženci geneticky modifikovaných potravín (ďalej GM potravín) hovoria, že ide o ďalší revolučný krok vo vývoji poľnohospodárstva. Človek najskôr domestikoval rastliny, neskôr ich začal šľachtiť, teraz ich geneticky modifikuje. Vy to nepokladáte za civilizačný pokrok?
Samozrejme, ide o ďalší stupeň vo vývoji. Ale v technologickom zmysle nemá šľachtenie s genetickými modifikáciami veľa spoločné. Pri šľachtení sa vychádza z toho, čo sa môže udiať v prírode, krížia sa podobné druhy. Kým pri genetických modifikáciách sa vnášajú do genotypu gény zo živej bytosti, ktorá ani nemusí byť z rovnakej ríše, napríklad zo zvieraťa do rastliny a naopak. Teda ide o prenosy, ku ktorým by za normálnych okolností neprišlo.
.čo ešte nemusí znamenať nič zlé...
...ale ani nič dobré. Je to, jednoducho, technologicky oveľa vyššia úroveň.
.je to podľa vás pre človeka riziko?
Áno. Dokázateľne je to riziko pre ekosystém. Už aj klasické šľachtenie prináša pre ekosystém riziká. Poľnohospodárske monokultúry sa zaviedli už v rámci tradičného poľnohospodárstva, ktoré narušilo biodiverzitu. Vznikli tak škodcovia, proti ktorým teraz bojujeme.
.vy teda kritizujete, že sa na jednom poli pestuje trebárs iba kukurica?
Najmä ak má to pole rozlohu dvakrát väčšiu než Slovensko, ako je to napríklad v USA. Slovensko je predsa len malé, kopcovité, členitejšie, ale tieto monokultúry sú problémom aj u nás.
.prečo?
Predtým dve malé políčka oddeľoval akýsi val, kde rástla burina, kríky. Na tých poliach rástlo desať, pätnásť rôznych ovocných stromov, žilo tam, trebárs, rôzne spevavé vtáctvo. Monokultúry túto prirodzenú biodiverzitu zrušili. Kedysi rástlo na Morave 40 až 50 druhov jabĺk. Koľko druhov jabĺk dostanete v obchodoch dnes? Možno tri, aj tie sú všetky dovezené z Holandska.
.iné a chutnejšie jablko si môžete dopestovať v záhrade.
Na to však už niet veľa plochy.
.geneticky modifikované rastliny tento stav, ktorý kritizujete, ešte zhoršia?
Zhoršia ho, pretože geneticky modifikované plodiny nie sú určené na pestovanie na malých plochách, ale pre veľkopriemysel. A ten je vždy rizikový, keďže je obmedzený na jednu plodinu. Ak pestujete 40 plodín a v danom roku máte zlé počasie, niektorým sa nebude dariť, ale niektoré prežijú. Kým pri pestovaní jednej plodiny máte oveľa väčšie riziko.
.práve geneticky modifikované plodiny sú však odolnejšie...
To však ide o GM plodiny druhej generácie, ktoré sa ešte len vyvíjajú, ale ešte nie sú na trhu. Tie, ktoré sú na trhu, sú odolné voči herbicídom, alebo voči niektorým špecifickým škodcom. A sme opäť pri tom: títo škodcovia nepredstavovali významné riziko, kým tu neboli monokultúry.
.ale nie je to tak, že ak chcete uživiť veľké populácie ľudí, ktorých je niekoľkonásobne viac než v minulosti, tak musíte pestovať plodiny vo veľkom v monokultúrach?
Na tých veľkých plochách sa nemusia pestovať tie isté plodiny. Mala by sa udržiavať variabilita. Potom by sme nejedli všetci to isté...
.u nás sa už dva roky pestuje geneticky modifikovaná kukurica. Ako konkrétne môže poškodiť ekosystém?
Táto kukurica obsahuje Bt toxín, ktorý môže viesť k poklesu veľkosti dážďoviek. To síce vyzerá na prvý pohľad veľmi smiešne, ale z dlhodobého hľadiska to bude znamenať zmenu kvality pôdy.
.v prípade GM potravín odporcovia vyslovujú obavy, že by mohli poškodiť zdravie spotrebiteľov. To sa však zatiaľ nepreukázalo...
Podľa mňa neexistuje spoľahlivý spôsob testovania vplyvu na ľudí. Testuje sa to napríklad dva-tri mesiace na kurčatách a na potkanoch, pričom často ide o plodinu, ktorá nie je súčasťou prirodzenej stravy toho zvieraťa. Ak sa teda aj zistia nejaké vnútorné zmeny orgánov, majitelia tých plodín povedia, že sa tak stalo preto, že zvieratá neboli zvyknuté na tú stravu.
.američania jedia GM potraviny už od polovice 90. rokov. Nevieme však o štúdii, ktorá by preukazovala negatívny vplyv týchto potravín. Nie je to planý poplach?
Asi sa nedá očakávať nejaký jasný negatívny vplyv, ktorý by sa tak rýchlo prejavil. Na druhej strane, Američania nie sú spokojní so svojím zdravím, majú problémy s výživou aj s obezitou.
.obezita súvisí s GM potravinami?
To nie. Ale my nevieme povedať, aký je skutočný vplyv týchto potravín. Doteraz sa testy robili na potkanoch.
.na ľuďoch sa pred zavedením týchto potravinách testy nerobili?
Testy sa nedajú robiť tak, že jednu skupinu ľudí uzavriete a budete im dávať GM potraviny a druhej skupine budete dávať normálne potraviny, a potom to porovnáte. Na to by sa nikto nedal.
.američania sú teda v podstate pokusní králici?
Z hľadiska vedy sú nedefinovanou pokusnou skupinou. Nekvalitná strava sa netýka iba Američanov. Istá berlínska profesorka, ktorá sa špecializuje na výživu, nedávno povedala, že v Nemecku od konca druhej svetovej vojny klesajú ceny potravín, pričom v polovici 90. rokov minulého storočia klesli pod úroveň, pri ktorej by sa už nedajú produkovať zdravé a prospešné potraviny. Ten vývoj, že produkujeme množstvo lacných potravín, je v konečnom dôsledku negatívny.
.ale asi to nebude až také zlé, keďže sa ľudia dožívajú viac než kedykoľvek predtým...
To je však vďaka enormným nákladom v zdravotníctve.
.čo je podľa vás alternatívou? Takzvané ekologické poľnohodárstvo?
Organické poľnohospodárstvo by mohlo byť alternatívou. Závisí to prirodzene od toho, koľko máte ľudí a pôdy k dispozícii.
.aby sa v tomto systéme uživila celá populácia, musela by sa dať aspoň tretina Slovákov na poľnohospodárstvo, nie?
Nemám to presne prepočítané. Určite by sa časť ľudí musela presunúť do poľnohospodárstva, čo by nebolo zlé. Ja vôbec nepokladám fakt, že v poľnohodárstve pracujú už iba dve percentá ľudí, za pozitívny. Veď naším problémom je nadbytok nezamestnaných, často z menej vzdelaných vrstiev. Ide teda o ľudí, ktorí by sa mohli dobre uplatniť v poľnohospodárstve.
.predpokladám, že vy osobne si za žiadnych okolností v obchode nekupujete potravinu s označením „geneticky modifikovaná“.
Nekupujem si ju z princípu. Bez ohľadu na to, či je pre mňa škodlivá, podstatné pre mňa je, že bola vyprodukavaná za podmienok, ktoré poškodzujú ekosystém.
.prívrženci geneticky modifikovaných potravín (ďalej GM potravín) hovoria, že ide o ďalší revolučný krok vo vývoji poľnohospodárstva. Človek najskôr domestikoval rastliny, neskôr ich začal šľachtiť, teraz ich geneticky modifikuje. Vy to nepokladáte za civilizačný pokrok?
Samozrejme, ide o ďalší stupeň vo vývoji. Ale v technologickom zmysle nemá šľachtenie s genetickými modifikáciami veľa spoločné. Pri šľachtení sa vychádza z toho, čo sa môže udiať v prírode, krížia sa podobné druhy. Kým pri genetických modifikáciách sa vnášajú do genotypu gény zo živej bytosti, ktorá ani nemusí byť z rovnakej ríše, napríklad zo zvieraťa do rastliny a naopak. Teda ide o prenosy, ku ktorým by za normálnych okolností neprišlo.
.čo ešte nemusí znamenať nič zlé...
...ale ani nič dobré. Je to, jednoducho, technologicky oveľa vyššia úroveň.
.je to podľa vás pre človeka riziko?
Áno. Dokázateľne je to riziko pre ekosystém. Už aj klasické šľachtenie prináša pre ekosystém riziká. Poľnohospodárske monokultúry sa zaviedli už v rámci tradičného poľnohospodárstva, ktoré narušilo biodiverzitu. Vznikli tak škodcovia, proti ktorým teraz bojujeme.
.vy teda kritizujete, že sa na jednom poli pestuje trebárs iba kukurica?
Najmä ak má to pole rozlohu dvakrát väčšiu než Slovensko, ako je to napríklad v USA. Slovensko je predsa len malé, kopcovité, členitejšie, ale tieto monokultúry sú problémom aj u nás.
.prečo?
Predtým dve malé políčka oddeľoval akýsi val, kde rástla burina, kríky. Na tých poliach rástlo desať, pätnásť rôznych ovocných stromov, žilo tam, trebárs, rôzne spevavé vtáctvo. Monokultúry túto prirodzenú biodiverzitu zrušili. Kedysi rástlo na Morave 40 až 50 druhov jabĺk. Koľko druhov jabĺk dostanete v obchodoch dnes? Možno tri, aj tie sú všetky dovezené z Holandska.
.iné a chutnejšie jablko si môžete dopestovať v záhrade.
Na to však už niet veľa plochy.
.geneticky modifikované rastliny tento stav, ktorý kritizujete, ešte zhoršia?
Zhoršia ho, pretože geneticky modifikované plodiny nie sú určené na pestovanie na malých plochách, ale pre veľkopriemysel. A ten je vždy rizikový, keďže je obmedzený na jednu plodinu. Ak pestujete 40 plodín a v danom roku máte zlé počasie, niektorým sa nebude dariť, ale niektoré prežijú. Kým pri pestovaní jednej plodiny máte oveľa väčšie riziko.
.práve geneticky modifikované plodiny sú však odolnejšie...
To však ide o GM plodiny druhej generácie, ktoré sa ešte len vyvíjajú, ale ešte nie sú na trhu. Tie, ktoré sú na trhu, sú odolné voči herbicídom, alebo voči niektorým špecifickým škodcom. A sme opäť pri tom: títo škodcovia nepredstavovali významné riziko, kým tu neboli monokultúry.
.ale nie je to tak, že ak chcete uživiť veľké populácie ľudí, ktorých je niekoľkonásobne viac než v minulosti, tak musíte pestovať plodiny vo veľkom v monokultúrach?
Na tých veľkých plochách sa nemusia pestovať tie isté plodiny. Mala by sa udržiavať variabilita. Potom by sme nejedli všetci to isté...
.u nás sa už dva roky pestuje geneticky modifikovaná kukurica. Ako konkrétne môže poškodiť ekosystém?
Táto kukurica obsahuje Bt toxín, ktorý môže viesť k poklesu veľkosti dážďoviek. To síce vyzerá na prvý pohľad veľmi smiešne, ale z dlhodobého hľadiska to bude znamenať zmenu kvality pôdy.
.v prípade GM potravín odporcovia vyslovujú obavy, že by mohli poškodiť zdravie spotrebiteľov. To sa však zatiaľ nepreukázalo...
Podľa mňa neexistuje spoľahlivý spôsob testovania vplyvu na ľudí. Testuje sa to napríklad dva-tri mesiace na kurčatách a na potkanoch, pričom často ide o plodinu, ktorá nie je súčasťou prirodzenej stravy toho zvieraťa. Ak sa teda aj zistia nejaké vnútorné zmeny orgánov, majitelia tých plodín povedia, že sa tak stalo preto, že zvieratá neboli zvyknuté na tú stravu.
.američania jedia GM potraviny už od polovice 90. rokov. Nevieme však o štúdii, ktorá by preukazovala negatívny vplyv týchto potravín. Nie je to planý poplach?
Asi sa nedá očakávať nejaký jasný negatívny vplyv, ktorý by sa tak rýchlo prejavil. Na druhej strane, Američania nie sú spokojní so svojím zdravím, majú problémy s výživou aj s obezitou.
.obezita súvisí s GM potravinami?
To nie. Ale my nevieme povedať, aký je skutočný vplyv týchto potravín. Doteraz sa testy robili na potkanoch.
.na ľuďoch sa pred zavedením týchto potravinách testy nerobili?
Testy sa nedajú robiť tak, že jednu skupinu ľudí uzavriete a budete im dávať GM potraviny a druhej skupine budete dávať normálne potraviny, a potom to porovnáte. Na to by sa nikto nedal.
.američania sú teda v podstate pokusní králici?
Z hľadiska vedy sú nedefinovanou pokusnou skupinou. Nekvalitná strava sa netýka iba Američanov. Istá berlínska profesorka, ktorá sa špecializuje na výživu, nedávno povedala, že v Nemecku od konca druhej svetovej vojny klesajú ceny potravín, pričom v polovici 90. rokov minulého storočia klesli pod úroveň, pri ktorej by sa už nedajú produkovať zdravé a prospešné potraviny. Ten vývoj, že produkujeme množstvo lacných potravín, je v konečnom dôsledku negatívny.
.ale asi to nebude až také zlé, keďže sa ľudia dožívajú viac než kedykoľvek predtým...
To je však vďaka enormným nákladom v zdravotníctve.
.čo je podľa vás alternatívou? Takzvané ekologické poľnohodárstvo?
Organické poľnohospodárstvo by mohlo byť alternatívou. Závisí to prirodzene od toho, koľko máte ľudí a pôdy k dispozícii.
.aby sa v tomto systéme uživila celá populácia, musela by sa dať aspoň tretina Slovákov na poľnohospodárstvo, nie?
Nemám to presne prepočítané. Určite by sa časť ľudí musela presunúť do poľnohospodárstva, čo by nebolo zlé. Ja vôbec nepokladám fakt, že v poľnohodárstve pracujú už iba dve percentá ľudí, za pozitívny. Veď naším problémom je nadbytok nezamestnaných, často z menej vzdelaných vrstiev. Ide teda o ľudí, ktorí by sa mohli dobre uplatniť v poľnohospodárstve.
.predpokladám, že vy osobne si za žiadnych okolností v obchode nekupujete potravinu s označením „geneticky modifikovaná“.
Nekupujem si ju z princípu. Bez ohľadu na to, či je pre mňa škodlivá, podstatné pre mňa je, že bola vyprodukavaná za podmienok, ktoré poškodzujú ekosystém.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.