Na Slovensku sa už tretí rok pestuje geneticky modifikovaná kukurica a prvé skúsenosti nabádajú na optimizmus. Hoci zdravá skepsa je vždy namieste, je veľa dôvodov, prečo by sa Európa vrátane nás mala otvoriť geneticky modifikovaným potravinám – napriek ich neodôvodnene zlému imidžu.
Slovné spojenie „geneticky modifikované“ znie na farme uprostred agrárneho amerického štátu Illinois rovnako obyčajne a bežne ako „vodou pokropené“ alebo „kombajnom pokosené“. Skrátka, úplne normálna vec. „Je to jednoduché a dá sa to vidieť voľným okom,“ hovorí farmár Norbert a skupinku zvedavcov odtiahne pár metrov do poľa, na ktorom len pred pár dňami pokosil pšenicu. Zo zeme trčia ostré žlté končeky zvyškov obilia a medzi nimi sú kde-tu roztrúsené akési biele zrniečka s približne centimetrovými klíčkami. Len tak, voľne pohodené na pokosenom poli, niektoré sa dokonca ani nedotýkajú zeme. Klíčia však bez ohľadu na to. „To je sója,“ hrdo vyhlási farmár a rukou máchne do polkruhu, aby ilustroval, aké veľké pole jej bude mať.
Na naše požiadanie hovorí farmár z Illinois o hlavných výhodách geneticky modifikovanej sóje (a vlastne všetkého, čo tam pestujú, pretože geneticky je tam modifikované asi všetko).
Tieto plodiny sú veľmi nenáročné na podmienky, niekedy – ako napríklad pri sóji – ich stačí doslova len rozsypať po poli a bez problémov vyklíčia a vyrastú. O pole sa takmer netreba starať, len v pravý čas treba použiť postrek, čo zničí všetko (škodcov či burinu) okrem samotnej pestovanej plodiny, ktorá je vďaka genetickej modifikácii proti tomuto prostriedku imúnna. Ďalšou výhodou je, že pri vhodnej kombinácii plodín môže farmár žať dvakrát za rok na tom istom poli. Obrovské biotechnologické firmy (Monsanto, Pioneer Hi-Bred, Syngenta), ktoré predávajú geneticky modifikované semená, sa snažia farmárov rôznymi vernostnými programami a systémom sankcií silno motivovať, aby nakupovali všetko len od jedného konkrétneho výrobcu. Síce sa tak stanú od neho úplne závislí, no na druhej strane ušetria náklady, urodí sa im viac plodín.
To všetko prináša farmárom také nesporné ekonomické výhody, že motivácia pestovať niečo iné než geneticky modifikovanú plodinu (ďalej GM plodina) upadá. „Vypestujeme toho viac s menšími nákladmi a s menšou námahou,“ hovorí Norbert. Príbeh tohto amerického farmára nie je anekdotický. Američania v pestovaní GM plodín suverénne vedú. Z celkovej pestovateľskej plochy pripadá na Američanov takmer 70 percent. V roku 2006 až 89 percent sóje, ktorá sa pestuje v USA, bola z geneticky modifikovaných odrôd, podobný bol podiel v prípade bavlny, z celkovo pestovanej kukurice tvorila GM kukurica 61 percent. Pestovanie GM plodín, ktoré sa začalo v USA v prvej polovici 90. rokov, sa však rozširuje aj do ďalších krajín, ako Argentína, Brazília, Kanada, Čína či India. Pestovateľské plochy GM plodín sa minulý rok zväčšili o 12 percent, a dosiahli tak celosvetovú výmeru 114 miliónov hektárov. Modely predpokladajú, že ak nastúpený trend bude týmto tempom pokračovať, vzrastie trh s týmito produktmi do roku 2025 o približne desaťnásobok oproti súčasnosti.
.zmeškaný vlak
Európa sa však v tomto vlaku nevezie. V roku 1998 uvalila EÚ na GM potraviny embargo. Bolo to v období, keď Európou otriasavali potravinové škandály, ako choroba šialených kráv, ktoré výrazne znížili spotrebiteľskú dôveru – a tým prirodzene aj dôveru k novým experimentom. Odvtedy sa režim trochu uvoľnil, do Európy sa môžu dovážať niektoré GM potraviny, ktoré sa však musia v obchodoch označovať, čo ich robí automaticky akosi podozrivými. Pestovať sa zopár rokov smie len jediná geneticky modifikovaná kukurica MON 810, ktorú vyvinula firma Monsanto. V EÚ sa do jej pestovania vrhli najmä Španieli, od roku 2006, keď jej pestovanie umožnil ešte za Dzurindovej vlády nový zákon, skúšajú s touto kukuricou svoje šťastie aj prví slovenskí farmári. Zatiaľ sa ich nazbieralo trinásť. Títo farmári kukuricou MON 810 osiali plochu vyše 1 900 hektárov, čo je vzhľadom na celkovú plochu slovenskej kukurice (asi 120-tisíc hektárov) zanedbateľná plocha. Z toho až 1 300 hektárov obhospodaruje farmár Imrich Boroš, ktorý pestuje kukuricu MON 810 na západnom Slovensku a nevie si ju vynachváliť. „V minulom roku sme mali podstatne lepšiu úrodu než pestovatelia na okolí a predpokladám, že úroda sa vydarí aj tento rok. Výnosy z tejto kukurice sú jednoducho vyššie.“ Prečo sa teda zatiaľ iní poľnohospodári do novej kukurice nehrnú? „Boja sa odbytu,“ hovorí Boroš a pokračuje: „Majú pochybnosti, že budú vedieť túto kukuricu predať.“ Aj sám Boroš má skúsenosť s tým, že potravinári od neho túto kukuricu nechcú odkupovať. „Majú z toho obavy. Kukuricu preto predávam výlučne chovateľom na krmivo pre hospodárske zvieratá, a ešte aj na bioetanol. Krmivári sú s kukuricou spokojní, je to totiž zdravá kukurica.“ Ako farmár ďalej uvádza, „negatívom je veľmi veľa papierovačiek, kontrol a vypĺňanie rôznych tlačív. Ale keďže ekonomické výnosy sú pre mňa zrejmé, napriek tomu sa to oplatí“.
.verejná mienka proti
„Systém kontrol vychádza z odporúčaní EÚ. Skúmame všetky kukurice, ktoré sa nachádzajú v predpísanej izolačnej vzdialenosti a kontrolujeme, či nedošlo k úniku geneticky modifikovanej rastliny,“ hovorí Mária Tatarová, riaditeľka odboru osív a sadív z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. Tatarová pripúšťa, že prísne regulácie môžu mnohých farmárov odradiť: „Je fakt, že naposledy sme vyškolili vyše 20 potenciálnych pestovateľov, napokon do toho išli len dvaja. Mnohí do toho najskôr vkladali veľké nádeje, keď však zistili, čo to obnáša, tak si to možno rozmysleli.“
Európskej ani slovenskej verejnosti prísny prístup EÚ a jej členských krajín k novým biotechnológiám v poľnohospodárstve zrejme prekážať nebude. Podľa prieskumu Pew Research Center z roku 2003 je proti GM potravinám „len“ 55 percent Američanov a 63 percent Kanaďanov, no až 81 percent Nemcov a 89 percent Francúzov. Na Slovensku sa v tejto súvislosti robili dva prieskumy. Agentúra Markant v roku 2003 zistila, že iba 35 percent ľudí vie, čo sú GM potraviny, ich využitie v potravinárstve pritom označilo ako škodlivé 40 percent respondentov, ako užitočné 35 percent. Z prieskumu agentúry TNS v roku 2004 vyplynulo, že iba štvrtina respondentov by konzumovala bez obmedzenia výrobok, ktorý obsahuje geneticky modifikované suroviny. Najväčšie obavy z konzumácie týchto potravín majú ľudia s vyšším vzdelaním, ženy a obyvatelia najväčších miest. Tieto obavy potvrdzuje aj skúsenosť firmy Amylum Slovakia, ktorá je producentom práškových pudingov či kukuričného alebo zemiakového škrobu. Zástupkyňa tejto firmy pre .týždeň uviedla, že nevykupujú GM kukuricu, pretože ich zákazníci si to neželajú.
Je teda čoho sa báť?
.pozor na zdravie?
Geneticky modifikovaná rastlina vzniká tak, že jej dizajnéri v biotechnologických firmách vnesú do rastliny nejaký konkrétny gén. Napríklad gén, ktorý robí rastlinu odolnou proti herbicídom (teda proti chemickým látkam, ktoré používame na ničnie buriny). Alebo sa prenesie do rastliny gén (napríklad pôdnej baktérie Bt), ktorý dokáže cielene zničiť hmyz ničiaci poľnohospodársku plodinu. Práve na Slovensku pestovaná GM kukurica zabraňuje napadnutiu plodiny larvou víjačky kukuričnej, ktorá dokáže urobiť na kukurici značné škody. Existujú aj ďalšie typy genetických modifikácii, ktoré robia kukuricu odolnou voči chrobákovi kukuričiarovi koreňovému či herbicídom, dokonca sa všetky tieto tri gény dajú vložiť do jednej rastliny kukurice. „Má to veľký efekt pre farmára,“ hovorí Ján Kraic, riaditeľ Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch, ktorého ústav sám skúšobne pestuje kukuricu MON 810. Podľa Kraica sa vďaka genetickým manipuláciám významne znižuje potreba chemických postrekov a aj napriek drahšiemu osivu, ktoré farmári musia kupovať od megafiriem, sú zisky z pestovania GM plodín očividné.
Otázkou však je, či táto nová poľnohospodárska technológia, ktorú britský The Economist nedávno označil za „ďalšiu zelenú revolúciu“, nemôže poškodzovať zdravie človeka. Zatiaľ nijaká štúdia nepotvrdila, že by potraviny z komerčne pestovaných GM plodín mali mať negatívny efekt. Pred desiatimi rokmi však vyvolal veľké vášne vo vedeckej obci výskum maďarského vedca pôsobiaceho vo Veľkej Británii, Árpáda Pusztaia. Vedec zistil, že geneticky modifikované zemiaky, do ktorých vložil bielkovinu lektín zo snežienky, mali negatívny vplyv na skúšobnú vzorku potkanov – spomalili ich rast a zhoršili ich imunitu. Pusztaiovi však iní vedci oponovali, že výsledok jeho výskumu ani nemohol dopadnúť inak, keďže lektín je jed, ktorý môže zabiť človeka.
Na iný problém upozornili vedci v polovici 90. rokov, keď jedna firma vyvinula vložením génu para orechov do sójových bôbov novú genetickú modifikáciu, ktorá mohla smrteľne ohroziť alergikov. Z jednoduchého dôvodu – niektorí ľudia sú alergickí na tieto orechy. Našťastie sa nič nestalo, pretože vedci a kontrolný systém zasiahol včas. Aj tento príklad ukazuje, že opatrnosti nie je nikdy dosť. Lenže to ešte nie je dôvod zavrhnúť geneticky modifikované potraviny ako „frankensteinove“. Samotné zdravotné riziko totiž nevyplýva z procesu genetickej modifikácie, ale z vloženia nevhodného génu organizmu, ktorý môže ohroziť alergikov. Genetické modifikácie prinášajú istú mieru rizika preto, že sú nové. No doterajšie vedecké štúdie nepreukazujú, že by GM potraviny mali spotrebiteľov znepokojovať viac než konvenčné produkty. Napokon, bez rizík nie sú ani produkty, ktoré vznikli a vznikajú šľachtením.
V istom zmysle možno nové biotechnológie prirovnať k našej skúsenosti s mikrovlnkami a mobilmi – takisto sa objavovali aj napriek absencii dostatočných dôkazov mnohé varovania, či nám tieto nové vymoženosti nemôžu zdravotne ublížiť. V prípade GM potravín je to približne rovnako – istý zlý pocit z ich konzumácie je dnes pochopiteľný, no o 20 rokov už bude možno smiešny.
.nové generácie
Inou námietkou, ktorú vznášajú najmä ekológovia na čele s hnutiami Greenpeace a Priatelia zeme, je nebezpečenstvo pre ekosystém. Pole s vysadenými GM plodiny by mohlo vyhubiť okrem škodcov aj ďalší hmyz, respektíve GM plodiny by sa mohla cez peľ šíriť aj ďalej. „To v prípade kukurice naozaj nie je problém,“ tvrdí Ján Kraic. „Náš ústav uskutočnil výskum, v ktorom zistil, že peľ z kukurice MON 810 sa dokáže preniesť ďalej o 50 metrov, čo je rovnako ako v prípade konvenčnej kukurice. Zákon pritom stanovuje izolačnú vzdialenosť maximálne na 200 metrov, kukurica MON 810 to teda bez problémov spĺňa.“ Kraic súčasne upozorňuje, že problémy by mohli nastať v prípade repky olejnej, ak by sa u nás povolilo pestovanie jej geneticky modifikovanej odrody. „Repka olejná je na rozdiel od kukurice voľne opelivý druh, ktorý sa vie krížiť s inými druhmi. Nikto však nevie, či by prenos jej geneticky modifikovanej odrody predstavoval pre prírodu nejaké riziko, alebo či by to dokonca neprinieslo niečo pozitívne. To treba ešte vyskúmať.“
Kraic vidí v genetických manipuláciách veľké možnosti pre ľudstvo: „Kým dnešná prvá generácia je prospešná najmä pre pestovateľov, ktorým zväčšuje zisky, druhá už vyvíjaná generácia bude prospešná najmä pre konzumentov, keďže vďaka týmto technológiám budeme vedieť robiť niektoré potraviny zdravšie. Príkladom môže byť zlatá ryža s vysokým podielom vitamínu A. Tretia generácia by mala človeku človeku pestovať plodiny napriek veľkým suchám, čo môže pomôcť napríklad v Afrike.“ Neobľúbené GM potraviny by tak mohli byť pre rozvojový svet väčším prísľubom než obľúbený fair trade.
Ján Kraic aj z tohto dôvodu príliš nerozumie kritikom pestovania GM plodín. „Vezmite si jačmeň. Takmer všetky jeho odrody sú z mutanta, ktorý vznikol röntgenovým ožarovaním. Prečo sa nevenuje pozornosť aj takejto manipulácii, akou je ožarovanie semien, ktorá je už úplne klasickou metódou?“
Slovenskí poľnohospodári by mohli z GM plodín už dnes značne profitovať. Vzhľadom na to, že z nových poľnohospodárskych technológií by v budúcnosti mohli mať úžitok aj spotrebitelia, nie je dôvod, aby bola EÚ a mnohé jej členské štáty, ktorých postoj je záväzný aj pre Slovensko, voči nim naďalej taká uzavretá. Na mieste je nielen opatrnosť skeptika, ale aj zdravý rozum optimistu. Inak hrozí, že nám Amerika s Áziou celkom utečú.
Slovné spojenie „geneticky modifikované“ znie na farme uprostred agrárneho amerického štátu Illinois rovnako obyčajne a bežne ako „vodou pokropené“ alebo „kombajnom pokosené“. Skrátka, úplne normálna vec. „Je to jednoduché a dá sa to vidieť voľným okom,“ hovorí farmár Norbert a skupinku zvedavcov odtiahne pár metrov do poľa, na ktorom len pred pár dňami pokosil pšenicu. Zo zeme trčia ostré žlté končeky zvyškov obilia a medzi nimi sú kde-tu roztrúsené akési biele zrniečka s približne centimetrovými klíčkami. Len tak, voľne pohodené na pokosenom poli, niektoré sa dokonca ani nedotýkajú zeme. Klíčia však bez ohľadu na to. „To je sója,“ hrdo vyhlási farmár a rukou máchne do polkruhu, aby ilustroval, aké veľké pole jej bude mať.
Na naše požiadanie hovorí farmár z Illinois o hlavných výhodách geneticky modifikovanej sóje (a vlastne všetkého, čo tam pestujú, pretože geneticky je tam modifikované asi všetko).
Tieto plodiny sú veľmi nenáročné na podmienky, niekedy – ako napríklad pri sóji – ich stačí doslova len rozsypať po poli a bez problémov vyklíčia a vyrastú. O pole sa takmer netreba starať, len v pravý čas treba použiť postrek, čo zničí všetko (škodcov či burinu) okrem samotnej pestovanej plodiny, ktorá je vďaka genetickej modifikácii proti tomuto prostriedku imúnna. Ďalšou výhodou je, že pri vhodnej kombinácii plodín môže farmár žať dvakrát za rok na tom istom poli. Obrovské biotechnologické firmy (Monsanto, Pioneer Hi-Bred, Syngenta), ktoré predávajú geneticky modifikované semená, sa snažia farmárov rôznymi vernostnými programami a systémom sankcií silno motivovať, aby nakupovali všetko len od jedného konkrétneho výrobcu. Síce sa tak stanú od neho úplne závislí, no na druhej strane ušetria náklady, urodí sa im viac plodín.
To všetko prináša farmárom také nesporné ekonomické výhody, že motivácia pestovať niečo iné než geneticky modifikovanú plodinu (ďalej GM plodina) upadá. „Vypestujeme toho viac s menšími nákladmi a s menšou námahou,“ hovorí Norbert. Príbeh tohto amerického farmára nie je anekdotický. Američania v pestovaní GM plodín suverénne vedú. Z celkovej pestovateľskej plochy pripadá na Američanov takmer 70 percent. V roku 2006 až 89 percent sóje, ktorá sa pestuje v USA, bola z geneticky modifikovaných odrôd, podobný bol podiel v prípade bavlny, z celkovo pestovanej kukurice tvorila GM kukurica 61 percent. Pestovanie GM plodín, ktoré sa začalo v USA v prvej polovici 90. rokov, sa však rozširuje aj do ďalších krajín, ako Argentína, Brazília, Kanada, Čína či India. Pestovateľské plochy GM plodín sa minulý rok zväčšili o 12 percent, a dosiahli tak celosvetovú výmeru 114 miliónov hektárov. Modely predpokladajú, že ak nastúpený trend bude týmto tempom pokračovať, vzrastie trh s týmito produktmi do roku 2025 o približne desaťnásobok oproti súčasnosti.
.zmeškaný vlak
Európa sa však v tomto vlaku nevezie. V roku 1998 uvalila EÚ na GM potraviny embargo. Bolo to v období, keď Európou otriasavali potravinové škandály, ako choroba šialených kráv, ktoré výrazne znížili spotrebiteľskú dôveru – a tým prirodzene aj dôveru k novým experimentom. Odvtedy sa režim trochu uvoľnil, do Európy sa môžu dovážať niektoré GM potraviny, ktoré sa však musia v obchodoch označovať, čo ich robí automaticky akosi podozrivými. Pestovať sa zopár rokov smie len jediná geneticky modifikovaná kukurica MON 810, ktorú vyvinula firma Monsanto. V EÚ sa do jej pestovania vrhli najmä Španieli, od roku 2006, keď jej pestovanie umožnil ešte za Dzurindovej vlády nový zákon, skúšajú s touto kukuricou svoje šťastie aj prví slovenskí farmári. Zatiaľ sa ich nazbieralo trinásť. Títo farmári kukuricou MON 810 osiali plochu vyše 1 900 hektárov, čo je vzhľadom na celkovú plochu slovenskej kukurice (asi 120-tisíc hektárov) zanedbateľná plocha. Z toho až 1 300 hektárov obhospodaruje farmár Imrich Boroš, ktorý pestuje kukuricu MON 810 na západnom Slovensku a nevie si ju vynachváliť. „V minulom roku sme mali podstatne lepšiu úrodu než pestovatelia na okolí a predpokladám, že úroda sa vydarí aj tento rok. Výnosy z tejto kukurice sú jednoducho vyššie.“ Prečo sa teda zatiaľ iní poľnohospodári do novej kukurice nehrnú? „Boja sa odbytu,“ hovorí Boroš a pokračuje: „Majú pochybnosti, že budú vedieť túto kukuricu predať.“ Aj sám Boroš má skúsenosť s tým, že potravinári od neho túto kukuricu nechcú odkupovať. „Majú z toho obavy. Kukuricu preto predávam výlučne chovateľom na krmivo pre hospodárske zvieratá, a ešte aj na bioetanol. Krmivári sú s kukuricou spokojní, je to totiž zdravá kukurica.“ Ako farmár ďalej uvádza, „negatívom je veľmi veľa papierovačiek, kontrol a vypĺňanie rôznych tlačív. Ale keďže ekonomické výnosy sú pre mňa zrejmé, napriek tomu sa to oplatí“.
.verejná mienka proti
„Systém kontrol vychádza z odporúčaní EÚ. Skúmame všetky kukurice, ktoré sa nachádzajú v predpísanej izolačnej vzdialenosti a kontrolujeme, či nedošlo k úniku geneticky modifikovanej rastliny,“ hovorí Mária Tatarová, riaditeľka odboru osív a sadív z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. Tatarová pripúšťa, že prísne regulácie môžu mnohých farmárov odradiť: „Je fakt, že naposledy sme vyškolili vyše 20 potenciálnych pestovateľov, napokon do toho išli len dvaja. Mnohí do toho najskôr vkladali veľké nádeje, keď však zistili, čo to obnáša, tak si to možno rozmysleli.“
Európskej ani slovenskej verejnosti prísny prístup EÚ a jej členských krajín k novým biotechnológiám v poľnohospodárstve zrejme prekážať nebude. Podľa prieskumu Pew Research Center z roku 2003 je proti GM potravinám „len“ 55 percent Američanov a 63 percent Kanaďanov, no až 81 percent Nemcov a 89 percent Francúzov. Na Slovensku sa v tejto súvislosti robili dva prieskumy. Agentúra Markant v roku 2003 zistila, že iba 35 percent ľudí vie, čo sú GM potraviny, ich využitie v potravinárstve pritom označilo ako škodlivé 40 percent respondentov, ako užitočné 35 percent. Z prieskumu agentúry TNS v roku 2004 vyplynulo, že iba štvrtina respondentov by konzumovala bez obmedzenia výrobok, ktorý obsahuje geneticky modifikované suroviny. Najväčšie obavy z konzumácie týchto potravín majú ľudia s vyšším vzdelaním, ženy a obyvatelia najväčších miest. Tieto obavy potvrdzuje aj skúsenosť firmy Amylum Slovakia, ktorá je producentom práškových pudingov či kukuričného alebo zemiakového škrobu. Zástupkyňa tejto firmy pre .týždeň uviedla, že nevykupujú GM kukuricu, pretože ich zákazníci si to neželajú.
Je teda čoho sa báť?
.pozor na zdravie?
Geneticky modifikovaná rastlina vzniká tak, že jej dizajnéri v biotechnologických firmách vnesú do rastliny nejaký konkrétny gén. Napríklad gén, ktorý robí rastlinu odolnou proti herbicídom (teda proti chemickým látkam, ktoré používame na ničnie buriny). Alebo sa prenesie do rastliny gén (napríklad pôdnej baktérie Bt), ktorý dokáže cielene zničiť hmyz ničiaci poľnohospodársku plodinu. Práve na Slovensku pestovaná GM kukurica zabraňuje napadnutiu plodiny larvou víjačky kukuričnej, ktorá dokáže urobiť na kukurici značné škody. Existujú aj ďalšie typy genetických modifikácii, ktoré robia kukuricu odolnou voči chrobákovi kukuričiarovi koreňovému či herbicídom, dokonca sa všetky tieto tri gény dajú vložiť do jednej rastliny kukurice. „Má to veľký efekt pre farmára,“ hovorí Ján Kraic, riaditeľ Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch, ktorého ústav sám skúšobne pestuje kukuricu MON 810. Podľa Kraica sa vďaka genetickým manipuláciám významne znižuje potreba chemických postrekov a aj napriek drahšiemu osivu, ktoré farmári musia kupovať od megafiriem, sú zisky z pestovania GM plodín očividné.
Otázkou však je, či táto nová poľnohospodárska technológia, ktorú britský The Economist nedávno označil za „ďalšiu zelenú revolúciu“, nemôže poškodzovať zdravie človeka. Zatiaľ nijaká štúdia nepotvrdila, že by potraviny z komerčne pestovaných GM plodín mali mať negatívny efekt. Pred desiatimi rokmi však vyvolal veľké vášne vo vedeckej obci výskum maďarského vedca pôsobiaceho vo Veľkej Británii, Árpáda Pusztaia. Vedec zistil, že geneticky modifikované zemiaky, do ktorých vložil bielkovinu lektín zo snežienky, mali negatívny vplyv na skúšobnú vzorku potkanov – spomalili ich rast a zhoršili ich imunitu. Pusztaiovi však iní vedci oponovali, že výsledok jeho výskumu ani nemohol dopadnúť inak, keďže lektín je jed, ktorý môže zabiť človeka.
Na iný problém upozornili vedci v polovici 90. rokov, keď jedna firma vyvinula vložením génu para orechov do sójových bôbov novú genetickú modifikáciu, ktorá mohla smrteľne ohroziť alergikov. Z jednoduchého dôvodu – niektorí ľudia sú alergickí na tieto orechy. Našťastie sa nič nestalo, pretože vedci a kontrolný systém zasiahol včas. Aj tento príklad ukazuje, že opatrnosti nie je nikdy dosť. Lenže to ešte nie je dôvod zavrhnúť geneticky modifikované potraviny ako „frankensteinove“. Samotné zdravotné riziko totiž nevyplýva z procesu genetickej modifikácie, ale z vloženia nevhodného génu organizmu, ktorý môže ohroziť alergikov. Genetické modifikácie prinášajú istú mieru rizika preto, že sú nové. No doterajšie vedecké štúdie nepreukazujú, že by GM potraviny mali spotrebiteľov znepokojovať viac než konvenčné produkty. Napokon, bez rizík nie sú ani produkty, ktoré vznikli a vznikajú šľachtením.
V istom zmysle možno nové biotechnológie prirovnať k našej skúsenosti s mikrovlnkami a mobilmi – takisto sa objavovali aj napriek absencii dostatočných dôkazov mnohé varovania, či nám tieto nové vymoženosti nemôžu zdravotne ublížiť. V prípade GM potravín je to približne rovnako – istý zlý pocit z ich konzumácie je dnes pochopiteľný, no o 20 rokov už bude možno smiešny.
.nové generácie
Inou námietkou, ktorú vznášajú najmä ekológovia na čele s hnutiami Greenpeace a Priatelia zeme, je nebezpečenstvo pre ekosystém. Pole s vysadenými GM plodiny by mohlo vyhubiť okrem škodcov aj ďalší hmyz, respektíve GM plodiny by sa mohla cez peľ šíriť aj ďalej. „To v prípade kukurice naozaj nie je problém,“ tvrdí Ján Kraic. „Náš ústav uskutočnil výskum, v ktorom zistil, že peľ z kukurice MON 810 sa dokáže preniesť ďalej o 50 metrov, čo je rovnako ako v prípade konvenčnej kukurice. Zákon pritom stanovuje izolačnú vzdialenosť maximálne na 200 metrov, kukurica MON 810 to teda bez problémov spĺňa.“ Kraic súčasne upozorňuje, že problémy by mohli nastať v prípade repky olejnej, ak by sa u nás povolilo pestovanie jej geneticky modifikovanej odrody. „Repka olejná je na rozdiel od kukurice voľne opelivý druh, ktorý sa vie krížiť s inými druhmi. Nikto však nevie, či by prenos jej geneticky modifikovanej odrody predstavoval pre prírodu nejaké riziko, alebo či by to dokonca neprinieslo niečo pozitívne. To treba ešte vyskúmať.“
Kraic vidí v genetických manipuláciách veľké možnosti pre ľudstvo: „Kým dnešná prvá generácia je prospešná najmä pre pestovateľov, ktorým zväčšuje zisky, druhá už vyvíjaná generácia bude prospešná najmä pre konzumentov, keďže vďaka týmto technológiám budeme vedieť robiť niektoré potraviny zdravšie. Príkladom môže byť zlatá ryža s vysokým podielom vitamínu A. Tretia generácia by mala človeku človeku pestovať plodiny napriek veľkým suchám, čo môže pomôcť napríklad v Afrike.“ Neobľúbené GM potraviny by tak mohli byť pre rozvojový svet väčším prísľubom než obľúbený fair trade.
Ján Kraic aj z tohto dôvodu príliš nerozumie kritikom pestovania GM plodín. „Vezmite si jačmeň. Takmer všetky jeho odrody sú z mutanta, ktorý vznikol röntgenovým ožarovaním. Prečo sa nevenuje pozornosť aj takejto manipulácii, akou je ožarovanie semien, ktorá je už úplne klasickou metódou?“
Slovenskí poľnohospodári by mohli z GM plodín už dnes značne profitovať. Vzhľadom na to, že z nových poľnohospodárskych technológií by v budúcnosti mohli mať úžitok aj spotrebitelia, nie je dôvod, aby bola EÚ a mnohé jej členské štáty, ktorých postoj je záväzný aj pre Slovensko, voči nim naďalej taká uzavretá. Na mieste je nielen opatrnosť skeptika, ale aj zdravý rozum optimistu. Inak hrozí, že nám Amerika s Áziou celkom utečú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.