Predložený zákon, ktorý dáva štátnym orgánom moc postihovať rodičov za mierne telesné tresty, je ukážka ideologickej politiky. Nerieši skutočný problém, ale vytvára si dôvod na intervenciu štátu a problémy rodiny zhoršuje.
Základným ideologickým východiskom je, že deti sú si s rodičmi rovné. Podporuje sa teda ochrana jeho novodefinovaných práv a zvyšuje sa takzvaná participácia na výchove. Ale je to naozaj tak? Je dieťa rovné rodičovi? Ľudia sú si v právach rovní, to je v poriadku. Je to základ našej kultúry a politického režimu. Muži, ženy, čierni alebo bieli. V rodine však prirodzene vládne nerovnosť. Či, lepšie povedané, nerovnakosť rolí, ktoré jej jednotliví členovia plnia. Muž sa líši od ženy, žena od muža a rodičia od detí. Ideologická politika na tieto rozdiely útočí. Nerovnakosti matky a otca čelí návrhom na uzákonenie manželstva osôb rovnakého pohlavia, nerovnakému postaveniu detí s rodičmi, ktorí ich majú vychovávať, konceptom detských práv. Detské práva, samozrejme, nie sú zhubné ako také, dôležité je, čo sa za ne považuje.
A práve tu vzniká priestor na intervenciu štátu. Vyhlásime rovnosť dieťaťa s rodičom a keďže dieťa je fyzicky slabšie, musí jeho práva pred rodičom niekto garantovať, prípadne ochrániť. Ponúka sa osvietený úradník. Ten spochybní právo rodičov vychovávať vlastné dieťa podľa svojho svedomia či trestať ho „výchovnou fackou“. Prirodzene, postupná strata právomoci trestať znamená, že rodič (či učiteľ) stráca pri výchove potrebnú autoritu. Štát vie napokon lepšie ako rodič, čo je pre dieťa dobré, a preto zákonmi bráni jeho právo na vyjadrenie názoru, právo na vlastný výber vierovyznania a podobne. Je pravda, že štát tým rodičov uráža a vysmieva sa im. Povedané slovníkom súčasnej vlády, dieťa z rodiny vyvlastňuje a spupne im odkazuje, že dobro ich dieťaťa ochráni lepšie. Nemenej zaujímavé je, čo všetko sa taktne zatajuje. Napríklad, že neprimeranému násiliu na deťoch dochádza častejšie medzi nezosobášenými pármi či v rodinách po rozvode. Rozvody aj voľné spolužitie však ten istý štát podporuje a dotuje, takže o tom radšej mlčí. Nehodí sa to. (Ficova vláda sa teda pustila do veľkej témy a ignoruje pritom názory slovenských rodičov a potreby ich detí.)
Základným ideologickým východiskom je, že deti sú si s rodičmi rovné. Podporuje sa teda ochrana jeho novodefinovaných práv a zvyšuje sa takzvaná participácia na výchove. Ale je to naozaj tak? Je dieťa rovné rodičovi? Ľudia sú si v právach rovní, to je v poriadku. Je to základ našej kultúry a politického režimu. Muži, ženy, čierni alebo bieli. V rodine však prirodzene vládne nerovnosť. Či, lepšie povedané, nerovnakosť rolí, ktoré jej jednotliví členovia plnia. Muž sa líši od ženy, žena od muža a rodičia od detí. Ideologická politika na tieto rozdiely útočí. Nerovnakosti matky a otca čelí návrhom na uzákonenie manželstva osôb rovnakého pohlavia, nerovnakému postaveniu detí s rodičmi, ktorí ich majú vychovávať, konceptom detských práv. Detské práva, samozrejme, nie sú zhubné ako také, dôležité je, čo sa za ne považuje.
A práve tu vzniká priestor na intervenciu štátu. Vyhlásime rovnosť dieťaťa s rodičom a keďže dieťa je fyzicky slabšie, musí jeho práva pred rodičom niekto garantovať, prípadne ochrániť. Ponúka sa osvietený úradník. Ten spochybní právo rodičov vychovávať vlastné dieťa podľa svojho svedomia či trestať ho „výchovnou fackou“. Prirodzene, postupná strata právomoci trestať znamená, že rodič (či učiteľ) stráca pri výchove potrebnú autoritu. Štát vie napokon lepšie ako rodič, čo je pre dieťa dobré, a preto zákonmi bráni jeho právo na vyjadrenie názoru, právo na vlastný výber vierovyznania a podobne. Je pravda, že štát tým rodičov uráža a vysmieva sa im. Povedané slovníkom súčasnej vlády, dieťa z rodiny vyvlastňuje a spupne im odkazuje, že dobro ich dieťaťa ochráni lepšie. Nemenej zaujímavé je, čo všetko sa taktne zatajuje. Napríklad, že neprimeranému násiliu na deťoch dochádza častejšie medzi nezosobášenými pármi či v rodinách po rozvode. Rozvody aj voľné spolužitie však ten istý štát podporuje a dotuje, takže o tom radšej mlčí. Nehodí sa to. (Ficova vláda sa teda pustila do veľkej témy a ignoruje pritom názory slovenských rodičov a potreby ich detí.)
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.