Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ach ten Paríž, ach ten Brusel!

.ján Oravec .časopis .týždeň v ekonomike

Povzdych v názve sa vzťahuje na moje zážitky z marcovej cesty do Bruselu a z aprílovej cesty do Paríža. 

Presnejšie, z parížskej reštaurácie, parížskych ulíc a bruselských rokovacích miestností. Napriek tomu, že išlo o zážitky z veľmi rôznorodých prostredí, spája ich jeden spoločný menovateľ. Vypovedajú veľa o súčasnom neutešenom stave Európy.

Najprv dva postrehy z Paríža. Postreh prvý, z parížskej reštaurácie. Pracovný obed, na ktorý sme si s kolegami vyhradili poldruha hodiny času, bol napokon viac pracovný než obed. Personál reštaurácie nám totiž za ten čas stihol naservírovať len nápoje a predjedlo. Keď sme sa hlavného jedla nedočkali ani po viacerých urgenciách, odišli sme – po sťažnostiach prevádzke reštaurácie – síce bez platenia, ale aj bez konzumácie hlavného jedla. Popri obligátnom ospravedlňovaní sme videli veľa pokrčení plecami a ešte viac výhovoriek, ako nikto za nič nemôže. Moji spolustolovníci z radov cudzincov, ktorí žijú v Paríži a podobné príhody sa im stávajú pomerne často, reagovali: „It is a French way“, to je typické pre Francúzsko.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite