Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Všetci sme prešli prvou psychózou

.michal Patarák .časopis .klub

O zamilovanosti zvyknem položartom hovoriť ako o prvej psychóze. Je prvá, lebo po nej zas a znova prídu ďalšie.

Ale svoje prvenstvo má i preto, že čisto z časového hľadiska predchádza aj rozvoju skutočných duševných porúch.

Medzi prejavy zamilovanosti podobné psychóze patria tie, ktoré sme hádam zažili naozaj všetci. Objavujú sa počas nej poruchy myslenia, ako je blud večnosti lásky, ktorú nič nerozdelí, či spočiatku nepochopiteľná idea na celoživotný zväzok s milovanou osobou, ale aj poruchy vnímania, pripomínajúce halucinácie. Neraz sa totiž zamilovanému stáva, že si spletie úplne cudziu osobu práve s tou milovanou. Akoby ju chcel vidieť všade a neustále. Často vyhlasuje, že milovaný/-á je najkrajší/-ia, muž/žena, ktorého/-ú videl, čo sa mu okolie spoľahlivo a pomerne jednoznačne snaží vyvracať otázkami ako: „Kde si nechal oči?“ alebo: „Čo na nej vidíš?“, prípadne ho chce primať k vytriezveniu imperatívmi typu: „Zobuď sa už konečne!“ Voči tým, ktorí počínajúcu lásku potenciálne ohrozujú, sa objavuje paranoidné zameranie vrcholiace v nevyvážených žiarlivostných scénach. Typická je aj nadmerná úzkosť alebo nepokoj, a to v prítomnosti osoby, do ktorej sme sa zamilovali – najmä pri prvých vážnych stretnutiach s ňou – ale aj v jej neprítomnosti, či obsedantné symptómy, reprezentované vtieravými a ustavičnými myšlienkami na ňu. Príznačné je i zanedbávanie predchádzajúcich záujmov a vzťahov, niekedy dokonca i tých najsamozrejmejších povinností.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite