Slovenskú katolícku cirkev v budúcnosti si nechceme predstavovať ako skanzen, ktorý uchováva artefakty z cirkevnej minulosti: kostoly ako kultúrne pamiatky či farnosti v ich historickej podobe.
Cirkev je tu na to, aby ohlasovala evanjelium ľuďom dnešnej doby v kontinuite s vlastnou tradíciou a v dialógu s prítomnosťou. Najväčší problém slovenskej cirkvi na úrovni diecéz a farností spočíva v tom, že mnohí slovenskí biskupi a kňazi chápu svoju katolíckosť veľmi selektívne, a tak nedávajú priestor celému spektru katolíckej teológie a spirituality, ako je to normálne vo svetovej cirkvi. Uprednostňujú to, na čo si zvykli za posledné desaťročia, keď cirkev na Slovensku žila v izolácii od sveta. Preto aj zmeny spoločenskej situácie – či už chápané ako dlhodobé zmeny v rámci modernej a postmodernej kultúry, alebo ako zmeny po roku 1989 – nevnímajú ako podnet na to, aby rozvíjali pravdy viery a primerane novej situácii hľadali nové spôsoby jej ohlasovania vrátane zmien v riadení cirkvi a jej prezentácie v spoločnosti.
Skutočné pozitívne zmeny si žiadajú trpezlivosť a poctivú drobnú prácu všetkých, ktorým leží na srdci rozvoj autentického cirkevného života. Vhodné riešenia pre cirkev v súčasnej spoločnosti sa málokedy uskutočnia direktívne, no môžu sa presadiť v širšej spolupráci všetkých zainteresovaných. Návrhy, ktoré predkladáme ako náčrty riešení, by aj pri ideálnej spolupráci slovenských biskupov, kňazov a laikov potrebovali dlhší čas na realizáciu.
Pomôcť takejto spolupráci a prekonať strach z vlastných katolíkov, ktorí prichádzajú s inovatívnymi návrhmi, je časťou riešenia. Určitú nádej vidíme aj v tom, že sa bude hovoriť o možných riešeniach a že sa niektorými praktickými projektmi zlepší konanie cirkvi aspoň tak, ako to bolo normálne na Slovensku pred rokom 1948, keď vzdelanosť slovenských kňazov bola na porovnateľnej úrovni s inými krajinami Európy, keď mnohí kňazi mali interdisciplinárne vedomosti a schopnosť ovplyvňovať spoločenské procesy a kňazi všeobecne boli nielen kompatibilní so špičkou svojho spoločenského prostredia, ale často boli iniciátormi pozitívnych spoločenských zmien.
Veľmi by sme si želali, aby nový spôsob evanjelizácie v duchu Druhého vatikánskeho koncilu a iniciatív pápeža Františka v dialógu s vlastnou cirkevnou bázou a vo viere v sprevádzajúcu silu Ducha Svätého podporili aj slovenskí biskupi. Preto pri všetkých nasledujúcich návrhoch bude treba hľadať spôsoby, ako do nich zapojiť aj ich, aby na základe svojej biskupskej charizmy – prepájať Boží ľud – slúžili celému spektru katolíckeho komúnia.
Za nevyhnutné pokladáme aj to, že všetky obnovené projekty pre slovenskú cirkev by sa mali rozvíjať v súlade s poznaním a praxou katolíckej cirkvi vo svete, aby sa zabránilo ďalšiemu zotrvávaniu Katolíckej cirkvi na Slovensku v izolácii pred celosvetovou katolíckou cirkvou a pred výzvami prítomnosti.
druhý vatikánsky koncil
Generácia kňazov, ktorí dnes majú 60 a viac rokov, bola formovaná v období, keď sa do praxe dostávali závery Druhého vatikánskeho koncilu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.