Ten štadión s oblúkovou strechou bol pre nás, chlapcov „z Bystrici“, skutočnou dominantou mesta. Keď do neho v slnečné nedeľné ráno 7. septembra takmer po tridsiatich rokoch vstupujem, novinársky odstup si nedokážem zachovať. Veď je to skoro ako návrat do detstva...
.na tomto štadióne som sa naučil korčuľovať,“ hovorím Vlastovi Plavuchovi, generálnemu manažérovi klubu HC´05 Banská Bystrica, pričom obidvaja sledujeme dorastenecký ligový zápas s Martinom. „Aj ja,“ odpovedá mi legendárny hokejista s úsmevom. „Vy ste sa to však naučili oveľa lepšie,“ struhnem úprimne myslený kompliment. „Ale veď ja sa tiež neviem dobre korčuľovať,“ hovorí Vlasto so spevavým bystrickým prízvukom, „len rýchlo,“ dodáva skromne.
Dôvodom môjho návratu na starý štadión je prvý zápas nového hokejového klubu HC´05 Banská Bystrica v slovenskej extralige. Posledný extraligový zápas sa tu odohral na jar roku 1999. ŠaHK Iskra Banská Bystrica vtedy po ročnom pôsobení v najvyššej súťaži vypadla do prvej (teda druhej najvyššej) ligy. To však ešte nebol koniec pádu. Klub, ktorý vychoval Zedníka, Országha, Handzuša, Budaja, Majeského, Surového či už spomínaného Plavuchu sa v priebehu najbližších sezón prepracoval na nebezpečné dno prvoligovej tabuľky a v roku 2005 sa len tak-tak po baráži s Humenným v prvej lige udržal. Definitívnemu bankrotu klubu, ktorý bol od konca šesťdesiatych rokov (keď tu Ján Starší na Základnej škole na Uhlisku vytvoril prvú hokejovú triedu v Československu) jednou z liahní hokejových talentov v krajine zabránila barania tvrdohlavosť bystrických odchovancov v NHL a nových majiteľov na čele s terajším prezidentom klubu Zdenkom Krajčom. V priebehu troch sezón sa HC´05 dostal na vrchol prvej ligy a na konci minulej sezóny si zabezpečil postup do najvyššej súťaže. „Banskobystrickí barani“, tak klub s rohatým baranom na drese sám seba výstižne označuje.
Na štadióne vládne od rána pracovný ruch. Finišujú stavebné úpravy, chlapi v montérkach montujú pútače, ďalší zametajú priestor za bránami, muž s laptopom oživuje novú svetelnú tabuľu. „Len, aby nám vydržal ľad,“ obáva sa po rannom rozkorčuľovaní tréner Milan Staš. Sympatický, bodrý pán ma pozýva do svojej pracovne a ochotne opisuje atmosféru v mužstve. „Nepovedal by som, že chlapci sú nervózni, skôr sú plní očakávania. Extraliga je pre nich veľká motivácia,“ hovorí tréner. Pochvaľuje spoluprácu s hráčmi z NHL: „Pomáhajú, ako sa len dá, sú to veľkí lokálpatrioti. Rišo Zedník a Tomáš Surový si s chlapcami aj zatrénovali, čo je pre našich mladých hráčov inšpirácia na nezaplatenie.“ Hviezdni hráči mu občas poradia, no „nekafrú“ mu do remesla. „Ešte aj keď prídu na tréning, slušne sa spýtajú, či si s mužstvom môžu zatrénovať,“ hovorí Milan Staš.
Hodinu pred zápasom je štadión, ktorý sa mi v detstve zdal obrovský, obliehaný fanúšikmi. Sú tu všetci: mladí bubeníci, preplnení energiou, penzisti, ktorí hokejovú históriu nemerajú na ročníky, ale na dekády, otcovia so synmi, fanúšikovia aj fanúšičky, miestna elita aj pivári so zakaleným pohľadom. Spája ich mäkký horehronský dialekt a veľké očakávania. „Milí priatelia, vitajte na prvom extraligovom zápase sezóny 2008/2009,“ hovorí hlásateľka Iva Hanousková, bez ktorej si celá jedna generácia bystrických hráčov a fanúšikov nevie hokej ani predstaviť — domáce zápasy hlási už viac než 30 rokov. „Extraliga sa vrátila do Bystrice po deviatich rokoch a dúfame, že tu zostane aj po skončení sezóny,“ výstižne hodnotí šance a ciele banskobystrických Baranov pani Ivka.
„Baaan-skaaa Bys-tri-ca!“ skandujú fanúšikovia, ktorí sa v šiestej minúte a jedenástej sekunde dostávajú do extázy: obranca Peter Frühauf dáva hosťujúcemu Kežmarku prvý gól! Na mäkkom ľade sa hrá bojovný zápas s veľkým nasadením na oboch stranách. Hráčom sa nedaria technické finesy, strácajú ľahké puky, nepresne si nahrávajú. Ale bodyčeky a osobné súboje im idú výborne. Trestné lavice sú plné. Práve v dôsledku častých vylúčení nakoniec Barani dramatický zápas s Kežmarkom prehrávajú. Triezve hodnotenie ich výkonu vedie k opatrnému optimizmu: o titul hrať asi nebudú, ak však nezľavia v bojovnosti a húževnatosti, vyhnú sa aj baráži. Sú to predsa Barani. Sympatickí. Z Bystrici.
Autor pochádza z Banskej Bystrici.
.na tomto štadióne som sa naučil korčuľovať,“ hovorím Vlastovi Plavuchovi, generálnemu manažérovi klubu HC´05 Banská Bystrica, pričom obidvaja sledujeme dorastenecký ligový zápas s Martinom. „Aj ja,“ odpovedá mi legendárny hokejista s úsmevom. „Vy ste sa to však naučili oveľa lepšie,“ struhnem úprimne myslený kompliment. „Ale veď ja sa tiež neviem dobre korčuľovať,“ hovorí Vlasto so spevavým bystrickým prízvukom, „len rýchlo,“ dodáva skromne.
Dôvodom môjho návratu na starý štadión je prvý zápas nového hokejového klubu HC´05 Banská Bystrica v slovenskej extralige. Posledný extraligový zápas sa tu odohral na jar roku 1999. ŠaHK Iskra Banská Bystrica vtedy po ročnom pôsobení v najvyššej súťaži vypadla do prvej (teda druhej najvyššej) ligy. To však ešte nebol koniec pádu. Klub, ktorý vychoval Zedníka, Országha, Handzuša, Budaja, Majeského, Surového či už spomínaného Plavuchu sa v priebehu najbližších sezón prepracoval na nebezpečné dno prvoligovej tabuľky a v roku 2005 sa len tak-tak po baráži s Humenným v prvej lige udržal. Definitívnemu bankrotu klubu, ktorý bol od konca šesťdesiatych rokov (keď tu Ján Starší na Základnej škole na Uhlisku vytvoril prvú hokejovú triedu v Československu) jednou z liahní hokejových talentov v krajine zabránila barania tvrdohlavosť bystrických odchovancov v NHL a nových majiteľov na čele s terajším prezidentom klubu Zdenkom Krajčom. V priebehu troch sezón sa HC´05 dostal na vrchol prvej ligy a na konci minulej sezóny si zabezpečil postup do najvyššej súťaže. „Banskobystrickí barani“, tak klub s rohatým baranom na drese sám seba výstižne označuje.
Na štadióne vládne od rána pracovný ruch. Finišujú stavebné úpravy, chlapi v montérkach montujú pútače, ďalší zametajú priestor za bránami, muž s laptopom oživuje novú svetelnú tabuľu. „Len, aby nám vydržal ľad,“ obáva sa po rannom rozkorčuľovaní tréner Milan Staš. Sympatický, bodrý pán ma pozýva do svojej pracovne a ochotne opisuje atmosféru v mužstve. „Nepovedal by som, že chlapci sú nervózni, skôr sú plní očakávania. Extraliga je pre nich veľká motivácia,“ hovorí tréner. Pochvaľuje spoluprácu s hráčmi z NHL: „Pomáhajú, ako sa len dá, sú to veľkí lokálpatrioti. Rišo Zedník a Tomáš Surový si s chlapcami aj zatrénovali, čo je pre našich mladých hráčov inšpirácia na nezaplatenie.“ Hviezdni hráči mu občas poradia, no „nekafrú“ mu do remesla. „Ešte aj keď prídu na tréning, slušne sa spýtajú, či si s mužstvom môžu zatrénovať,“ hovorí Milan Staš.
Hodinu pred zápasom je štadión, ktorý sa mi v detstve zdal obrovský, obliehaný fanúšikmi. Sú tu všetci: mladí bubeníci, preplnení energiou, penzisti, ktorí hokejovú históriu nemerajú na ročníky, ale na dekády, otcovia so synmi, fanúšikovia aj fanúšičky, miestna elita aj pivári so zakaleným pohľadom. Spája ich mäkký horehronský dialekt a veľké očakávania. „Milí priatelia, vitajte na prvom extraligovom zápase sezóny 2008/2009,“ hovorí hlásateľka Iva Hanousková, bez ktorej si celá jedna generácia bystrických hráčov a fanúšikov nevie hokej ani predstaviť — domáce zápasy hlási už viac než 30 rokov. „Extraliga sa vrátila do Bystrice po deviatich rokoch a dúfame, že tu zostane aj po skončení sezóny,“ výstižne hodnotí šance a ciele banskobystrických Baranov pani Ivka.
„Baaan-skaaa Bys-tri-ca!“ skandujú fanúšikovia, ktorí sa v šiestej minúte a jedenástej sekunde dostávajú do extázy: obranca Peter Frühauf dáva hosťujúcemu Kežmarku prvý gól! Na mäkkom ľade sa hrá bojovný zápas s veľkým nasadením na oboch stranách. Hráčom sa nedaria technické finesy, strácajú ľahké puky, nepresne si nahrávajú. Ale bodyčeky a osobné súboje im idú výborne. Trestné lavice sú plné. Práve v dôsledku častých vylúčení nakoniec Barani dramatický zápas s Kežmarkom prehrávajú. Triezve hodnotenie ich výkonu vedie k opatrnému optimizmu: o titul hrať asi nebudú, ak však nezľavia v bojovnosti a húževnatosti, vyhnú sa aj baráži. Sú to predsa Barani. Sympatickí. Z Bystrici.
Autor pochádza z Banskej Bystrici.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.