... zobrazením politiky nebezpečný a pripravil zázemie pre úspech Donalda Trumpa. Je naozaj štvrtá séria House of Cards nebezpečná?
filip Olšovský
V .týždni píše o spoločnosti, kultúre a športe. Študuje na BISLE. Počas písania počúva hudbu, popri jedení číta, pri zapnutej telke zaspáva.
Najprv je to utrpenie. Začiatok štvrtej série plynie azda ešte pomalšie, než koniec tej predošlej. Odvážne scenáristické rozhodnutie – postaviť proti sebe ústrednú dvojicu – sa ukazuje ako úplný krok vedľa. Prestrihávanie z kampaňujúceho prezidenta Franka na zákulisné poťahovanie nitiek prvej dámy Claire nudí a len v náznakoch produkuje ten vábivý pocit, ktorým oplývali prvé dve série. Kdesi na prelome tretieho a štvrtého dielu sa však všetko zmení a House of Cards sa po dlhšej pauze odrazu opäť stane tým seriálom, pri ktorom si po každom skončenom diele doprajete „ešte jeden“.
Akoby si tú rozvláčnosť po prvých dieloch série uvedomili aj samotní scenáristi. A odrazu začali zbesilo konať a prepájať. Z bohatej histórie potlačených či cielene odkladaných vedľajších línii z ničoho nič v štvrtom diele vyložia na stôl azda úplne všetky. Ruského prezidenta, otravných novinárov, spisovateľa Thomasa, vyslúžilého oligarchu s dobrými vzťahmi s Čínou a dokonca aj zabudnutého záhradníka Freddyho. Z provinčného pobehovania po amerických predmestiach sa tak jedným šokujúcim momentom stane plnohodnotná dráma, pre ktorú je politika len príťažlivou kulisou. S pridanou hodnotou motívu, ktorý vyčnieva vysoko nad všetky ostatné.
Aj keď je House of Cards stále v prvom rade politickou drámou, kľúčová téma štvrtej série, ktorá z hlavy nemizne ani niekoľko týždňov po jej dopozeraní, nie je vôbec politická.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.