Jednu z nich aktuálne ponúka prešovské Divadlo A. Duchnoviča.
„Len choď, je to tvoja záchrana, tam ťa čaká blaženosť!“ nabádajú anjeli Veničku. A on, ktorý ešte nikdy nevidel Kremeľ, pretože sa zakaždým priveľmi opitý viezol naokolo, poslúchne. Nasadne do predmestského vlaku, kufrík s pálenkou tuho pritisnutý na hruď. Veď ako by nevypočul anjelov? Najmä ak v porovnaní s pochmúrnou Moskvou sú Petušky, kam ho posielajú, očividne raj na zemi: vtáky tam ustavične spievajú, v lete, v zime kvitne orgován. Navyše tam žije jeho milenka a syn.
Prózu Moskva – Petušky (Biblia alkoholika) napísal Venedikt Jerofejev na jeseň 1969, dve desaťročia kolovala v samizdate, kým r. 1988 nevyšla tlačou. Groteskný obraz sovietskej reality sa promptne stal kultovým textom sovietskeho undergroundu. Problém, ktorý nastoľuje, totiž alkoholizmus, ostáva zrejme i pre dnešnú postsovietsku spoločnosť neriešiteľný. Možno ju však chápať aj naopak: ako pripomienku, o aké hodnoty obrala spoločnosť diktatúra.
od fľaše k fľaši
Jerofejevovo najznámejšie dielo nielenže vyšlo medzičasom v nových vydaniach, dočkalo sa početných prekladov, ale miestom deja, ktoré je vymedzené vagónom predmestského vlaku, podnecuje i na javiskové adaptácie. Jednu z nich ponúka prešovské Divadlo A. Duchnoviča, jej autor Svetozár Sprušanský ju aj režíroval.
Veňa na scéne nemá síce na lístok, chvalabohu, sprievodca sa uspokojí s vodkou – a tá nášmu hrdinovi nikdy nechýba.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.