Väčšina z nás sa naučila chodiť tak dávno, že už si vôbec nepamätáme, ako ťažko sme sa to učili. A odkedy sme sa to naučili, pripadá nám chôdza natoľko prirodzená, že sa nad jej mechanizmom prakticky nikdy nezamýšľame. Preto si neuvedomujeme, že pre chôdzu je najpodstatnejšia zmena tvaru. Chodíme vďaka tomu, že dokážeme meniť svoj tvar.
Súvislosť nášho pohybu so zmenou tvaru je zaujímavá hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé, na podobnom princípe sa pohybujeme nielen my, ale skoro všetko – od slimákov až po traktory. Po druhé, zmena tvaru je často do značnej miery (niekedy úplne) neviditeľná, pretože sa deje pod povrchom. Po tretie je vcelku zaujímavé, že sme sa o tom v škole nikdy nič nedozvedeli. A zaujímavé je aj to, že dôvodom vynechania chôdze z hodín fyziky nie je jej prílišná jednoduchosť, ale skôr jej zložitosť.
sila
Takmer všetko, čo sme sa naučili na hodinách fyziky o pohybe, vedie v prípade chôdze k zdanlivým paradoxom. Vezmime si napríklad zákon sily, ktorý je základným zákonom celej mechaniky. Podľa tohto zákona, ak sa chceme dostať zo stavu pokoja do pohybu, musí na nás pôsobiť nejaká vonkajšia sila (vnútorné sily to nezvládnu, pretože ich celkové účinky sa podľa zákona akcie a reakcie navzájom vyrušia). No ale aká vonkajšia sila na nás pôsobí, keď kráčame?
Pôsobí na nás Zem (gravitácia) a zem (takzvaná reakcia podložky), ale tieto dve sily pôsobia vo vertikálnom smere, a nemôžu preto spôsobiť prechod z pokoja do pohybu v horizontálnom smere.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.