Predseda SNS Ján Slota a činovníci jeho strany aktívne obchádzajú Slovensko a nad mestami slávnostne odhaľujú mohutné betónové dvojkríže. Konajú tak, aby povzniesli národného ducha a kresťanské tradície v pospolitom ľude slovenskom.
.nedávno sa dvojkríž v belostnej čistote zaskvel nad Malackami. V záhorskom meste Slota pripomenul, že dvojkríž je symbolom slovenskej štátnosti, ktorý ide ako zlatá niť cez celú históriu slovenského národa od deviateho storočia.
Na slávnosti, na ktorej sa okrem predsedu SNS zúčastnil malacký primátor, starostovia okolitých obcí, podpredsedníčka parlamentu Anna Belousovová, minister životného prostredia Ján Chrbet či štátni ajomníci Vladimír Čečot a František Palko, sa tento politik blysol aj vetou, že „na našom území, žiaľ, podstatne častejšie odhaľovali ohyzdných vtákov, tých maďarských papagájov, ktorí sa volajú turulovia.“
Najstaršia strana na Slovensku, ako sa nacionalisti radi označujú, preto chce stavať ďalšie dvojkríže, „aby sme ukázali svetu, že slovenský národ je na tomto území autochtónny a žiaľ, v deviatom storočí sme boli autochtónni v širšom rámci“.
O pár dní nato, minulý pondelok, priamo v srdci Spiša, na úpätí nevysokého kopca Rittenberg nad Spišskou Novou Vsou. Národná (či národniarska?) slávnosť sa takmer neuskutočnila – dve noci predtým totiž ktosi pod krížom nakládol oheň a rozbil pamätnú žulovú tabuľu, ktorá bola na ňom pripevnená.
.tajuplná iniciatíva
Slávnostný pondelok sa v kancelárii prednostu Mestského úradu v Spišskej Novej Vsi začína skoro ráno v hektickom tempe. Prednosta Peter Petko telefonuje, usmerňuje, dáva pokyny a nepokojne hľadí von oknom. Najradšej by smutným pohľadom rozohnal súvislú vrstvu sivých mrakov, z ktorých vytrvalo a husto prší. „...museli sa veru svedomito modliť, aby privolali takýto dážď. A práve dnes!“ hovorí s hnevom v hlase spolupracovníkovi. Z kontextu je zrejmé, že dážď si asi „vymodlila“ jedna z opozičných strán. Prednosta, nominant SNS, sa netají ani tým, že za poškodením dvojkríža treba hľadať neprajníkov z radov súčasnej politickej opozície.
„Dvojkríž dalo postaviť mesto Spišská Nová Ves a z rozpočtu na to bolo uvoľnených 600-tisíc korún, ďalšie náklady sme získali sponzorsky,“ vysvetľuje Peter Petko. Na otázku, z čej iniciatívy stavba vznikla, nechce odpovedať, len výstražne zdôrazní, že sa k tomu vyjadrovať nebude: „...aby ste to nezneužili“. Napokon vysvetlí, že dvojkríž je postavený pri príležitosti 740. výročia prvej písomnej zmienky o Spišskej Novej Vsi a 15. výročia vzniku Slovenskej republiky: „Je to symbol kresťanstva a našej štátnosti, preto si myslíme, že nad naše mesto patrí. A tiež sa domnievame, že nad každým slovenským mestom by takýto symbol mal stáť. Veď prečo nie?“
Uvoľnenie vyše šesťstotisícovej sumy z mestského rozpočtu nebol problém, pretože v dvadsaťjedenčlennom Mestskom zastupiteľstve Spišskej Novej Vsi sú len traja opoziční poslanci (za SDKÚ) a jedna poslankyňa je nezávislá. Problém určite nebude ani pri schvaľovaní uvoľnenia ďalších peňazí z rozpočtu, napríklad na osvetlenie dvokríža, jeho monitorovanie kamerami či na terénne úpravy okolia.
.kríž s dvojkrížom
Smutné a odsúdeniahodné je to, že krátko pred odhalením zatiaľ neznámi páchatelia dvojkríž niekoľkokrát poškodili a spôsobili tým nemalú finančnú škodu. Oba prípady už vyšetruje štátna polícia.
„Prvýkrát došlo k poškodeniu v období od 28. augusta do 2. septembra, keď neznámi páchatelia zvalili časť oporného múru z travertínu nad dvojkrížom. Zástupca spoločnosti Eurokameň zo Spišského Podhradia vyčíslil škodu na 16 470 korún, preto sa začalo trestné konanie vo veci poškodzovania cudzej veci,“ informoval .týždeň o trestnom čine Ján Rimský, zástupca riaditeľa odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ SR v Spišskej Novej Vsi. K druhému poškodeniu došlo v noci z piatku 5. na sobotu 6. septembra. Páchatelia rozbili žulovú tabuľu na dvojkríži, na travertínovú dlažbu pod ním nahrnuli trávu alebo seno a zapálili ju. Plamene ošľahali aj dvojkríž. Páchatelia podpálili a celkom zničili aj dve lavičky pri monumente. Škoda ešte nebola vyčíslená, ale je predpoklad, že prevýši 8-tisíc korún, teda pôjde o trestný čin poškodzovania cudzej veci.
.márne čakanie na Slotu
Vytrvalo prší. Na rozľahlej lúke pod Rittenbergom sa predpoludním zhromaždilo pár stoviek ľudí, najpočetnejšie sú organizované skupiny školákov a študentov z miestnej základnej školy a gymnázia. Starší chlapci vyfasovali veľké zástavy SNS, dievčatá nafukujú biele balóniky s logom strany. Nechýbajú ani členovia Mládeže SNS, početná je aj skupina starších pánov s odznakmi SNS na sakách. Všetci netrpezlivo čakajú na predsedu SNS, ale ten nechodí. Slávnostný okamih sa odďaľuje, až sa davom napokon rozšíri definitívna správa: Ján Slota nepríde, vraj pre zlú situáciu na prepchatých cestách. „Tešil som sa, lebo som bol zvedavý, ako sem hore vyjde na svojom Porsche Cayenne,“ sklamane povie drobný žiak s obrovskou zástavou, vejúcou v silnom vetre nad hlavami spolužiakov. Pochybujem, že by športové Porsche zvládlo jazdu rozmočenou blatistou cestou do svahu, veď všetci oficiálni hostia sa na miesto povyvážali terénnymi Nivami a pohodlnými offroadmi. Medzi nimi aj hosť najhlavnejší, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR Marián Janušek. Jeho prítomnosť len umocňuje význam celej stavby dvojkríža.
.o svojeti aj majeti
Otvorenie slávnosti rámcujú recitácia básne, spevy folkloristiek, reprodukovaná štátna hymna a hymnická pieseň. Hlavného slova sa ujal minister Janušek. Ten inak v pokojnom prejave okrem iného kriticky odsúdil neprajníkov myšlienky hľadania slovenskej identity, symbolizovanej dvojkrížom: „Dvojkríž spája nielen svojeť, ale aj majeť, spája duchovné i hmotné, a preto má silu, pred ktorou sa iní trasú, najmä v dobe mediálnej globalizácie, ktorá je tichou rakovinou, rozožierajúcou pôvodné národné kultúry“. V súčasnej Európe je podľa neho všetko postavené na hlavu, pôvodné sa zatracuje a cudzie sa ochraňuje. „Prečo sa bojíme pôvodného kresťanského kríža, na ktorom vyrástla kresťanská Európa? Prečo na starom kontinente rastú cudzie symboly a mešity ako huby po daždi? Čo zlé robíme, ak na Slovensku my staviame jeden z národných, štátnych aj duchovných symbolov slovenského národa?“ Minister na svoje otázky odpovedal: „Dvojkrížmi predsa hlásame nielen slovenskú, ale aj európsku identitu a príslušnosť k hodnotám, na ktorých vyrástla pôvodná európska civilizácia. Niektorí neprajníci všetkého slovenského začali spochybňovať aj pôvodnosť nášho dvojkríža ako pôvodného, slovenského. Tu vidieť úbohosť týchto duchovných bezdomovcov a mediálnych žoldnierov Satana.“
.nové dvojkríže na obzoroch
Poučení o identite, svojeti aj majeti sa uzimení aj premočení účastníci slávnosti rozišli rozjazdenou zablatenou cestou dolu do mesta. Ivan Šoltés, tajomník Krajskej rady SNS v Košiciach pre .týždeň prezradil, že onedlho sa bude podobný dvojkríž odhaľovať v Prešove a vzápätí v Lučenci, na mieste, kde Hunadyi, budúci uhorský kráľ, bojoval s Janom Jiskrom z Brandejsa a svoju bitku prehral. Presné dátumy odhaľovania sa však budú prispôsobovať nabitému programu predsedu SNS Jána Slotu, ktorý by na slávnostiach nemal chýbať.
Autor je spolupracovník .týždňa
Ako je to s dvojkrížom
O dvojkríži a ďalších historických súvislostiach sme hovorili s historičkou Lenkou Libuškou
„Dvojkríž sa stal symbolom slovenskej štátnosti až v 19. storočí. Na územie dnešného Slovenska prišiel s Cyrilom a Metodom, teda v 9. storočí a s kresťanstvom. Vtedajší byzantský vládca Konštantín mal symbol dvojkríža aj na svojich minciach. So starými Slovanmi teda tento symbol nemá nič spoločné,“ tvrdí Lenka Libušká. Odvoláva sa aj na poznatky Ladislava Vrteľa, publikované v knihe Na troch vŕškoch biely kríž, rozprávanie o našom znaku (Archa, 1990). Podľa Vrteľa dvojkríž zdôrazňuje dvojznačnosť symboliky jednoduchého kríža: „dolný“ kríž symbolizuje utrpenie a smrť, kým „horný“ kríž symbolizuje vzkriesenie, nový život v Kristovi. Jedno priečne rameno vyjadruje svetskú a druhé cirkevnú moc — obe sa v rukách byzantských cisárov sústreďovali už od 6. storočia, keď cisári boli zároveň hlavou štátu i hlavou cirkvi.
Názory odborníkov na symboliku dvojitého kríža sú podľa historičky takéto: „Dvojkríž vznikol deformáciou labara, jedného z najdôležitejších insígnií kresťanských cisárov. Labaro malo podobu zástavky na žrdi ukončenej krížikom. Zástavka visela na priečnom rahne, ktoré spolu s krížikom dalo základ dvojitému krížu. Dvojkríž je aj výsledkom zdvojovania symbolov, ktoré bolo do určitej miery typické pre Byzanciu a Konštantínopol ako protipól Ríma. Tak ako orol zo západu nadobudol v Byzantskej ríši podobu orla s dvoma hlavami, tak vznikol i dvojitý kríž.“
Spomenuté zdvojovanie teda vyjadrovalo vládu Byzancie nad územiami na dvoch kontinentoch, keďže už samo mesto Carihrad sa rozkladalo zároveň v Európe i v Ázii. „Horné brvno predstavuje tabuľku s nápisom ‚Ježiš Nazaretský, kráľ židovský‘, ktorú Ježišovi posmešne pribili nad hlavu na kríž. Dvojkríž je aj ‚hodnostné‘ označenie patriarchov a arcibiskupov. Tento názor sa však rozvinul až v 15. storočí, keď kríže v erboch vysokých cirkevných hodnostárov vyjadrovali ich postavenie.“
Začiatkom mája roku 1189 sa výkvet európskeho rytierstva vydal na ďalekú cestu z bavorského Regensburgu do Svätej zeme v Palestíne. Pravdepodobne na túto krížovú výpravu si vytvoril erb aj kráľ Belo. Na červený štít pribil strieborný dvojitý kríž a prvý uhorský kráľovský, a teda aj náš prvý štátny znak, bol na svete. Z nasledujúceho roku sa zachovali aj strieborné mince s Belovým erbom.
V auguste 1848 odišli Hurban, Štúr a ich spolupracovníci do Viedne, aby neďaleko dómu Svätého Štefana zriadili sídlo budúcej Slovenskej národnej rady, ktoré ozdobili slovenskou trikolórou: bielo-modro-červenou národnou zástavou. „Uvedomovali si, že v tomto zápase sa musí vyriešiť nielen otázka spoločného národného jazyka, územia, politických a kultúrnych inštitúcií či vlastných ozbrojených síl, ale aj otázka národných symbolov, ktorými by sa národ prezentoval, no najmä zjednocoval,“ vysvetľuje historička Libušká. Preto už vo Viedni popri zástave vzniklo aj pečatidlo Slovenskej národnej rady, v strede s dávnym erbom uhorskej Hornej zeme — Slovenska. Tým Slovenská národná rada povýšila územný symbol na symbol slovenského národa.
.nedávno sa dvojkríž v belostnej čistote zaskvel nad Malackami. V záhorskom meste Slota pripomenul, že dvojkríž je symbolom slovenskej štátnosti, ktorý ide ako zlatá niť cez celú históriu slovenského národa od deviateho storočia.
Na slávnosti, na ktorej sa okrem predsedu SNS zúčastnil malacký primátor, starostovia okolitých obcí, podpredsedníčka parlamentu Anna Belousovová, minister životného prostredia Ján Chrbet či štátni ajomníci Vladimír Čečot a František Palko, sa tento politik blysol aj vetou, že „na našom území, žiaľ, podstatne častejšie odhaľovali ohyzdných vtákov, tých maďarských papagájov, ktorí sa volajú turulovia.“
Najstaršia strana na Slovensku, ako sa nacionalisti radi označujú, preto chce stavať ďalšie dvojkríže, „aby sme ukázali svetu, že slovenský národ je na tomto území autochtónny a žiaľ, v deviatom storočí sme boli autochtónni v širšom rámci“.
O pár dní nato, minulý pondelok, priamo v srdci Spiša, na úpätí nevysokého kopca Rittenberg nad Spišskou Novou Vsou. Národná (či národniarska?) slávnosť sa takmer neuskutočnila – dve noci predtým totiž ktosi pod krížom nakládol oheň a rozbil pamätnú žulovú tabuľu, ktorá bola na ňom pripevnená.
.tajuplná iniciatíva
Slávnostný pondelok sa v kancelárii prednostu Mestského úradu v Spišskej Novej Vsi začína skoro ráno v hektickom tempe. Prednosta Peter Petko telefonuje, usmerňuje, dáva pokyny a nepokojne hľadí von oknom. Najradšej by smutným pohľadom rozohnal súvislú vrstvu sivých mrakov, z ktorých vytrvalo a husto prší. „...museli sa veru svedomito modliť, aby privolali takýto dážď. A práve dnes!“ hovorí s hnevom v hlase spolupracovníkovi. Z kontextu je zrejmé, že dážď si asi „vymodlila“ jedna z opozičných strán. Prednosta, nominant SNS, sa netají ani tým, že za poškodením dvojkríža treba hľadať neprajníkov z radov súčasnej politickej opozície.
„Dvojkríž dalo postaviť mesto Spišská Nová Ves a z rozpočtu na to bolo uvoľnených 600-tisíc korún, ďalšie náklady sme získali sponzorsky,“ vysvetľuje Peter Petko. Na otázku, z čej iniciatívy stavba vznikla, nechce odpovedať, len výstražne zdôrazní, že sa k tomu vyjadrovať nebude: „...aby ste to nezneužili“. Napokon vysvetlí, že dvojkríž je postavený pri príležitosti 740. výročia prvej písomnej zmienky o Spišskej Novej Vsi a 15. výročia vzniku Slovenskej republiky: „Je to symbol kresťanstva a našej štátnosti, preto si myslíme, že nad naše mesto patrí. A tiež sa domnievame, že nad každým slovenským mestom by takýto symbol mal stáť. Veď prečo nie?“
Uvoľnenie vyše šesťstotisícovej sumy z mestského rozpočtu nebol problém, pretože v dvadsaťjedenčlennom Mestskom zastupiteľstve Spišskej Novej Vsi sú len traja opoziční poslanci (za SDKÚ) a jedna poslankyňa je nezávislá. Problém určite nebude ani pri schvaľovaní uvoľnenia ďalších peňazí z rozpočtu, napríklad na osvetlenie dvokríža, jeho monitorovanie kamerami či na terénne úpravy okolia.
.kríž s dvojkrížom
Smutné a odsúdeniahodné je to, že krátko pred odhalením zatiaľ neznámi páchatelia dvojkríž niekoľkokrát poškodili a spôsobili tým nemalú finančnú škodu. Oba prípady už vyšetruje štátna polícia.
„Prvýkrát došlo k poškodeniu v období od 28. augusta do 2. septembra, keď neznámi páchatelia zvalili časť oporného múru z travertínu nad dvojkrížom. Zástupca spoločnosti Eurokameň zo Spišského Podhradia vyčíslil škodu na 16 470 korún, preto sa začalo trestné konanie vo veci poškodzovania cudzej veci,“ informoval .týždeň o trestnom čine Ján Rimský, zástupca riaditeľa odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ SR v Spišskej Novej Vsi. K druhému poškodeniu došlo v noci z piatku 5. na sobotu 6. septembra. Páchatelia rozbili žulovú tabuľu na dvojkríži, na travertínovú dlažbu pod ním nahrnuli trávu alebo seno a zapálili ju. Plamene ošľahali aj dvojkríž. Páchatelia podpálili a celkom zničili aj dve lavičky pri monumente. Škoda ešte nebola vyčíslená, ale je predpoklad, že prevýši 8-tisíc korún, teda pôjde o trestný čin poškodzovania cudzej veci.
.márne čakanie na Slotu
Vytrvalo prší. Na rozľahlej lúke pod Rittenbergom sa predpoludním zhromaždilo pár stoviek ľudí, najpočetnejšie sú organizované skupiny školákov a študentov z miestnej základnej školy a gymnázia. Starší chlapci vyfasovali veľké zástavy SNS, dievčatá nafukujú biele balóniky s logom strany. Nechýbajú ani členovia Mládeže SNS, početná je aj skupina starších pánov s odznakmi SNS na sakách. Všetci netrpezlivo čakajú na predsedu SNS, ale ten nechodí. Slávnostný okamih sa odďaľuje, až sa davom napokon rozšíri definitívna správa: Ján Slota nepríde, vraj pre zlú situáciu na prepchatých cestách. „Tešil som sa, lebo som bol zvedavý, ako sem hore vyjde na svojom Porsche Cayenne,“ sklamane povie drobný žiak s obrovskou zástavou, vejúcou v silnom vetre nad hlavami spolužiakov. Pochybujem, že by športové Porsche zvládlo jazdu rozmočenou blatistou cestou do svahu, veď všetci oficiálni hostia sa na miesto povyvážali terénnymi Nivami a pohodlnými offroadmi. Medzi nimi aj hosť najhlavnejší, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR Marián Janušek. Jeho prítomnosť len umocňuje význam celej stavby dvojkríža.
.o svojeti aj majeti
Otvorenie slávnosti rámcujú recitácia básne, spevy folkloristiek, reprodukovaná štátna hymna a hymnická pieseň. Hlavného slova sa ujal minister Janušek. Ten inak v pokojnom prejave okrem iného kriticky odsúdil neprajníkov myšlienky hľadania slovenskej identity, symbolizovanej dvojkrížom: „Dvojkríž spája nielen svojeť, ale aj majeť, spája duchovné i hmotné, a preto má silu, pred ktorou sa iní trasú, najmä v dobe mediálnej globalizácie, ktorá je tichou rakovinou, rozožierajúcou pôvodné národné kultúry“. V súčasnej Európe je podľa neho všetko postavené na hlavu, pôvodné sa zatracuje a cudzie sa ochraňuje. „Prečo sa bojíme pôvodného kresťanského kríža, na ktorom vyrástla kresťanská Európa? Prečo na starom kontinente rastú cudzie symboly a mešity ako huby po daždi? Čo zlé robíme, ak na Slovensku my staviame jeden z národných, štátnych aj duchovných symbolov slovenského národa?“ Minister na svoje otázky odpovedal: „Dvojkrížmi predsa hlásame nielen slovenskú, ale aj európsku identitu a príslušnosť k hodnotám, na ktorých vyrástla pôvodná európska civilizácia. Niektorí neprajníci všetkého slovenského začali spochybňovať aj pôvodnosť nášho dvojkríža ako pôvodného, slovenského. Tu vidieť úbohosť týchto duchovných bezdomovcov a mediálnych žoldnierov Satana.“
.nové dvojkríže na obzoroch
Poučení o identite, svojeti aj majeti sa uzimení aj premočení účastníci slávnosti rozišli rozjazdenou zablatenou cestou dolu do mesta. Ivan Šoltés, tajomník Krajskej rady SNS v Košiciach pre .týždeň prezradil, že onedlho sa bude podobný dvojkríž odhaľovať v Prešove a vzápätí v Lučenci, na mieste, kde Hunadyi, budúci uhorský kráľ, bojoval s Janom Jiskrom z Brandejsa a svoju bitku prehral. Presné dátumy odhaľovania sa však budú prispôsobovať nabitému programu predsedu SNS Jána Slotu, ktorý by na slávnostiach nemal chýbať.
Autor je spolupracovník .týždňa
Ako je to s dvojkrížom
O dvojkríži a ďalších historických súvislostiach sme hovorili s historičkou Lenkou Libuškou
„Dvojkríž sa stal symbolom slovenskej štátnosti až v 19. storočí. Na územie dnešného Slovenska prišiel s Cyrilom a Metodom, teda v 9. storočí a s kresťanstvom. Vtedajší byzantský vládca Konštantín mal symbol dvojkríža aj na svojich minciach. So starými Slovanmi teda tento symbol nemá nič spoločné,“ tvrdí Lenka Libušká. Odvoláva sa aj na poznatky Ladislava Vrteľa, publikované v knihe Na troch vŕškoch biely kríž, rozprávanie o našom znaku (Archa, 1990). Podľa Vrteľa dvojkríž zdôrazňuje dvojznačnosť symboliky jednoduchého kríža: „dolný“ kríž symbolizuje utrpenie a smrť, kým „horný“ kríž symbolizuje vzkriesenie, nový život v Kristovi. Jedno priečne rameno vyjadruje svetskú a druhé cirkevnú moc — obe sa v rukách byzantských cisárov sústreďovali už od 6. storočia, keď cisári boli zároveň hlavou štátu i hlavou cirkvi.
Názory odborníkov na symboliku dvojitého kríža sú podľa historičky takéto: „Dvojkríž vznikol deformáciou labara, jedného z najdôležitejších insígnií kresťanských cisárov. Labaro malo podobu zástavky na žrdi ukončenej krížikom. Zástavka visela na priečnom rahne, ktoré spolu s krížikom dalo základ dvojitému krížu. Dvojkríž je aj výsledkom zdvojovania symbolov, ktoré bolo do určitej miery typické pre Byzanciu a Konštantínopol ako protipól Ríma. Tak ako orol zo západu nadobudol v Byzantskej ríši podobu orla s dvoma hlavami, tak vznikol i dvojitý kríž.“
Spomenuté zdvojovanie teda vyjadrovalo vládu Byzancie nad územiami na dvoch kontinentoch, keďže už samo mesto Carihrad sa rozkladalo zároveň v Európe i v Ázii. „Horné brvno predstavuje tabuľku s nápisom ‚Ježiš Nazaretský, kráľ židovský‘, ktorú Ježišovi posmešne pribili nad hlavu na kríž. Dvojkríž je aj ‚hodnostné‘ označenie patriarchov a arcibiskupov. Tento názor sa však rozvinul až v 15. storočí, keď kríže v erboch vysokých cirkevných hodnostárov vyjadrovali ich postavenie.“
Začiatkom mája roku 1189 sa výkvet európskeho rytierstva vydal na ďalekú cestu z bavorského Regensburgu do Svätej zeme v Palestíne. Pravdepodobne na túto krížovú výpravu si vytvoril erb aj kráľ Belo. Na červený štít pribil strieborný dvojitý kríž a prvý uhorský kráľovský, a teda aj náš prvý štátny znak, bol na svete. Z nasledujúceho roku sa zachovali aj strieborné mince s Belovým erbom.
V auguste 1848 odišli Hurban, Štúr a ich spolupracovníci do Viedne, aby neďaleko dómu Svätého Štefana zriadili sídlo budúcej Slovenskej národnej rady, ktoré ozdobili slovenskou trikolórou: bielo-modro-červenou národnou zástavou. „Uvedomovali si, že v tomto zápase sa musí vyriešiť nielen otázka spoločného národného jazyka, územia, politických a kultúrnych inštitúcií či vlastných ozbrojených síl, ale aj otázka národných symbolov, ktorými by sa národ prezentoval, no najmä zjednocoval,“ vysvetľuje historička Libušká. Preto už vo Viedni popri zástave vzniklo aj pečatidlo Slovenskej národnej rady, v strede s dávnym erbom uhorskej Hornej zeme — Slovenska. Tým Slovenská národná rada povýšila územný symbol na symbol slovenského národa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.