Chodí po svete, aby šíril myšlienku osobných dôchodkových účtov a pomáhal presadzovať dôchodkové reformy podobné tej, ktorú kedysi vo svojej krajine presadil on. Keď sleduje nás, je stále optimista. José Pinera.
.aký je váš základný pocit zo Slovenska, štyri roky po spustení nového dôchodkového systému?
Na Slovensku sa od pádu Berlínskeho múru deje čosi veľmi dôležité. Najprv ste zmenili politický systém, rýchlo premenili uzavretú a centrálne plánovanú ekonomiku na trhovú, rozdelilo sa Československo a zrazu ste boli novým štátom. Dnes je Slovensko v bode, ktorý je v týchto premenách jeden z najdôležitejších – spôsobom života a uvažovania sa meníte z krajiny paternalizmu, kde všetci závisia od štátu v zdravotníctve, vzdelávaní či v dôchodkoch, na krajinu, kde všetko závisí od vášho osobného úsilia a je vecou vašej individuálnej zodpovednosti.
.naozaj sa vám zdá, že sa takto meníme?
Vidím, že na Slovensku to ide veľmi ťažko – ale ťažké je to aj vo Francúzsku, v Nemecku, aj v Spojených štátoch, kde štát v 20. storočí urobil veľmi veľa pre vybudovanie zaopatrovateľského štátu, kde ľudia nemajú kontrolu nad svojím životom. Vidím, že Slovensko je na začiatku tejto veľkej premeny.
.nový dôchodkový systém však čelí kritike vlády a jej snahe meniť ho.
Systém osobných dôchodkových účtov bol vytvorený, a to je veľmi dôležité. Je tu veľa vecí, ktoré musia byť zlepšované, to je pri takýchto premenách prirodzené. O zmenách treba debatovať, ale ja tu nevidím nijakú drámu.
.zatiaľ možno nijaká dráma, ale súčasná vláda svojimi vyhláseniami vyvoláva veľa otázok v súvislosti s budúcnosťou penzijného systému.
Otázky sú tu predsa vždy, taký je svet!
.tie naše otázky sú však skôr hrozbami pre dôchodkový systém.
Je to len také bla-bla-bla. Život je niekedy hrozivý. Mali by ste byť veľmi nešťastný, pretože život vie byť hrozivý. Ale ja mám iný prístup k životu. Verím, že budúcnosť je dobrá – a to dovtedy, kým máte vôľu brániť dobré myšlienky.
.nie je teda to, čo sa na Slovensku okolo dôchodkového systému hovorí a robí, nebezpečné pre jeho budúcnosť?
Slobodná spoločnosť je nebezpečná, také veci sú súčasťou každej zmeny, je to prosto realita. Ale na druhej strane, aká je dnes realita na Slovensku? Realita je, že je tu systém osobných dôchodkových účtov, na ktoré si 1,7 milióna pracujúcich ľudí každý mesiac odkladá 9 percent svojho príjmu. Nemali by ste sa toľko obávať o budúcnosť – ak máte dobrú myšlienku a ste ochotní za ňu bojovať, vyhráte. A ja verím, že slovenský dôchodkový systém vyhrá tú bitku a systém osobných dôchodkových účtov zostane.
.nemôžu mu prípadné zmeny uškodiť?
To máte ako s Mercedesom. Niekto môže vybrať otrasnú farbu. To je zlé. Ale stále je to Mercedes-Benz. Niekto môže oškrieť karosériu. Naozaj zlé. Ale stále je to Mercedes-Benz. Vy ste pri vzniku systému osobných dôchodkových účtov vytvorili Mercedes.
.veci trochu komplikuje, že niekedy nie je jasné, či naša ministerka sociálnych vecí vôbec chápe, aká reforma a prečo sa tu udiala.
Koho zaujíma ministerka sociálnych vecí?
.ale platí to napríklad aj o predsedovi vlády.
Sila toho systému je veľmi veľká a mali by ste ho jednoducho brániť. Museli by zničiť Mercedes, a to nie je ľahké. Oni o zničení toho Mercedesu možno hovoria, ale neurobili to.
.môžeme podľa vás očakávať, že to tak zostane?
Očakávam, že systém osobných dôchodkových účtov tu bude aj pri mojej najbližšej návšteve. Chodievam sem každé dva roky a sľubujem vám, že ak tu ten systém nebude, pozývam vás na kapučíno.
.vďaka za pozvanie, aj keď dúfam, že ma pozývať nebudete musieť.
Tak vy ste optimista! No vidíte. Mne sa zdá, že netreba žiť v takých obavách z budúcnosti, aké vidím, keď som tu.
.systém osobných dôchodkových účtov, ktorý nazývame druhý pilier, vytvára silnú záujmovú koalíciu sporiteľov, ktorí by mali chcieť svoje peniaze na svojich dôchodkových účtoch pred politikmi chrániť. Ako dlho potrvá, kým bude táto koalícia dosť silná na to, aby sa vedela ubrániť?
Nikdy nie je dosť silná, ale zo dňa na deň je silnejšia a silnejšia. My teraz máme v Čile prezidentku marxistickú dámu, ktorá sa takisto pokúsila zničiť Mercedes-Benz. Ale nemohla na ňom ani len otvoriť dvere. Máme marxistickú prezidentku, ale Mercedes je stále tu, pretože pracujúci nedovolia politikom zničiť systém, v ktorý veria a ktorý si vybrali. To je totiž veľmi dôležité – ľudia v Čile si, rovnako ako na Slovensku, mohli vybrať dôchodkový systém dobrovoľne.
.odporcovia druhého piliera tu často hovoria, že aj v Čile sa musel ten systém meniť, pretože bol neudržateľný. Je to pravda?
Je to úplne opačne. V Čile sa akurát zvýšila úroveň „bezpečnostnej siete“ pre ľudí, ktorí by si našetrili málo. Ale to je zmena, ktorá nemá nič dočinenia so zmenou systému. V Čile sa debata o zmenách už skončila a systém sa nezmenil.
.niekedy sa zdá, že základné veci a princípy treba stále znovu opakovať. Môžete stručne vysvetliť, prečo bola podľa vás dôchodková reforma nevyhnutná a prečo nestačili len nejaké zmeny v nastavení parametrov priebežného systému?
Pretože priebežný systém by zbankrotoval na Slovensku a aj inde. Silné demografické faktory spôsobujú, že takýto systém sa nedá udržať a jediné systémové riešenie spočíva v systéme osobných dôchodkových účtov. Priebežný systém je čudný – politici sľubujú veci, na ktoré nemajú peniaze a ktoré nebudú môcť zaplatiť. Už len existencia prvého piliera povzbudzuje politickú demagógiu a malo by byť cieľom každej reformy priebežný systém postupne úplne odstrániť – ako sme to urobili v Čile.
.udržateľnosť dôchodkovej reformy je veľká téma u nás, ale bola takou aj v Maďarsku, Rumunsku a v iných krajinách. Ako zabezpečiť, aby bola čo najvyššia?
Pár vecami. Predovšetkým musíte zabezpečiť, aby správa dôchodkových úspor bola úplne transparentná, čestná a profesionálna. Správcovia úspor musia vedieť na všetko úplne otvorene odpovedať, aby ľudia systému mohli dôverovať. Ale je tu ešte jedna vec: musíte ustavične vysvetľovať princípy reformy. To je úloha pre médiá, pre think-tanky, pre čestných politikov, ktorí veria myšlienke osobných dôchodkových účtov. Mal by tu byť permanentný súboj ideí. Thomas Jefferson povedal, že cena za slobodu je večná ostražitosť. Musíte byť ustavične ostražití a bojovať za idey, ktorým veríte.
.v ôsmich z 10 nových členských štátov EÚ z bývalého východného bloku sa uskutočnila takmer rovnaká viacpilierová dôchodková reforma, založená najmä na princípoch, ktoré v roku 1994 formulovala Svetová banka. Je tento prístup dobrý aj dnes, alebo sa doba zmenila natoľko, že by ho bolo treba revidovať a robiť reformy inak?
Fakt, že ste zaviedli osobné dôchodkové účty, je veľkým krokom vpred. Čo by sa však malo zmeniť? Mali by ste postupne eliminovať priebežný pilier a nakoniec ho úplne nahradiť osobnými účtami. Priebežný systém jednak smeruje ku krachu, a navyše, kým existuje, stále bude existovať nutkanie politikov vyhrávať voľby demagógiou.
.veľký novozélandský reformátor Roger Douglas sa po rokoch rozhodol vrátiť do politiky, pretože jeho krajina je na tom zle a on sa už nemôže pozerať, ako upadá. Nie je to pri vašej marxistickej prezidentke pokušením aj pre vás?
Nie je, pretože ja mám väčšiu misiu. Je tu 200 krajín a vo väčšine ešte treba presadiť systém osobných dôchodkových účtov. Myslím si, že som oveľa užitočnejší pri šírení tejto idey ako v snahe priniesť malé zlepšenia v Čile. My tam už ten Mercedes máme.
Jose Pinera vyštudoval ekonómiu na Harvard University (PhD.), je zakladateľom a prezidentom Medzinárodného centra pre dôchodkovú reformu, pôsobí tiež v rámci CATO Institute, kde vedie Project on Social Security Choice. Presadzuje vytváranie dôchodkových systémov založených na súkromných osobných dôchodkových účtoch. Ako minister práce a sociálneho zabezpečenia Čile (v rokoch 1978 – 1980) bol architektom čilskej dôchodkovej reformy. Pomáhal pri zavádzaní dôchodkových reforiem v mnohých krajinách sveta.
.aký je váš základný pocit zo Slovenska, štyri roky po spustení nového dôchodkového systému?
Na Slovensku sa od pádu Berlínskeho múru deje čosi veľmi dôležité. Najprv ste zmenili politický systém, rýchlo premenili uzavretú a centrálne plánovanú ekonomiku na trhovú, rozdelilo sa Československo a zrazu ste boli novým štátom. Dnes je Slovensko v bode, ktorý je v týchto premenách jeden z najdôležitejších – spôsobom života a uvažovania sa meníte z krajiny paternalizmu, kde všetci závisia od štátu v zdravotníctve, vzdelávaní či v dôchodkoch, na krajinu, kde všetko závisí od vášho osobného úsilia a je vecou vašej individuálnej zodpovednosti.
.naozaj sa vám zdá, že sa takto meníme?
Vidím, že na Slovensku to ide veľmi ťažko – ale ťažké je to aj vo Francúzsku, v Nemecku, aj v Spojených štátoch, kde štát v 20. storočí urobil veľmi veľa pre vybudovanie zaopatrovateľského štátu, kde ľudia nemajú kontrolu nad svojím životom. Vidím, že Slovensko je na začiatku tejto veľkej premeny.
.nový dôchodkový systém však čelí kritike vlády a jej snahe meniť ho.
Systém osobných dôchodkových účtov bol vytvorený, a to je veľmi dôležité. Je tu veľa vecí, ktoré musia byť zlepšované, to je pri takýchto premenách prirodzené. O zmenách treba debatovať, ale ja tu nevidím nijakú drámu.
.zatiaľ možno nijaká dráma, ale súčasná vláda svojimi vyhláseniami vyvoláva veľa otázok v súvislosti s budúcnosťou penzijného systému.
Otázky sú tu predsa vždy, taký je svet!
.tie naše otázky sú však skôr hrozbami pre dôchodkový systém.
Je to len také bla-bla-bla. Život je niekedy hrozivý. Mali by ste byť veľmi nešťastný, pretože život vie byť hrozivý. Ale ja mám iný prístup k životu. Verím, že budúcnosť je dobrá – a to dovtedy, kým máte vôľu brániť dobré myšlienky.
.nie je teda to, čo sa na Slovensku okolo dôchodkového systému hovorí a robí, nebezpečné pre jeho budúcnosť?
Slobodná spoločnosť je nebezpečná, také veci sú súčasťou každej zmeny, je to prosto realita. Ale na druhej strane, aká je dnes realita na Slovensku? Realita je, že je tu systém osobných dôchodkových účtov, na ktoré si 1,7 milióna pracujúcich ľudí každý mesiac odkladá 9 percent svojho príjmu. Nemali by ste sa toľko obávať o budúcnosť – ak máte dobrú myšlienku a ste ochotní za ňu bojovať, vyhráte. A ja verím, že slovenský dôchodkový systém vyhrá tú bitku a systém osobných dôchodkových účtov zostane.
.nemôžu mu prípadné zmeny uškodiť?
To máte ako s Mercedesom. Niekto môže vybrať otrasnú farbu. To je zlé. Ale stále je to Mercedes-Benz. Niekto môže oškrieť karosériu. Naozaj zlé. Ale stále je to Mercedes-Benz. Vy ste pri vzniku systému osobných dôchodkových účtov vytvorili Mercedes.
.veci trochu komplikuje, že niekedy nie je jasné, či naša ministerka sociálnych vecí vôbec chápe, aká reforma a prečo sa tu udiala.
Koho zaujíma ministerka sociálnych vecí?
.ale platí to napríklad aj o predsedovi vlády.
Sila toho systému je veľmi veľká a mali by ste ho jednoducho brániť. Museli by zničiť Mercedes, a to nie je ľahké. Oni o zničení toho Mercedesu možno hovoria, ale neurobili to.
.môžeme podľa vás očakávať, že to tak zostane?
Očakávam, že systém osobných dôchodkových účtov tu bude aj pri mojej najbližšej návšteve. Chodievam sem každé dva roky a sľubujem vám, že ak tu ten systém nebude, pozývam vás na kapučíno.
.vďaka za pozvanie, aj keď dúfam, že ma pozývať nebudete musieť.
Tak vy ste optimista! No vidíte. Mne sa zdá, že netreba žiť v takých obavách z budúcnosti, aké vidím, keď som tu.
.systém osobných dôchodkových účtov, ktorý nazývame druhý pilier, vytvára silnú záujmovú koalíciu sporiteľov, ktorí by mali chcieť svoje peniaze na svojich dôchodkových účtoch pred politikmi chrániť. Ako dlho potrvá, kým bude táto koalícia dosť silná na to, aby sa vedela ubrániť?
Nikdy nie je dosť silná, ale zo dňa na deň je silnejšia a silnejšia. My teraz máme v Čile prezidentku marxistickú dámu, ktorá sa takisto pokúsila zničiť Mercedes-Benz. Ale nemohla na ňom ani len otvoriť dvere. Máme marxistickú prezidentku, ale Mercedes je stále tu, pretože pracujúci nedovolia politikom zničiť systém, v ktorý veria a ktorý si vybrali. To je totiž veľmi dôležité – ľudia v Čile si, rovnako ako na Slovensku, mohli vybrať dôchodkový systém dobrovoľne.
.odporcovia druhého piliera tu často hovoria, že aj v Čile sa musel ten systém meniť, pretože bol neudržateľný. Je to pravda?
Je to úplne opačne. V Čile sa akurát zvýšila úroveň „bezpečnostnej siete“ pre ľudí, ktorí by si našetrili málo. Ale to je zmena, ktorá nemá nič dočinenia so zmenou systému. V Čile sa debata o zmenách už skončila a systém sa nezmenil.
.niekedy sa zdá, že základné veci a princípy treba stále znovu opakovať. Môžete stručne vysvetliť, prečo bola podľa vás dôchodková reforma nevyhnutná a prečo nestačili len nejaké zmeny v nastavení parametrov priebežného systému?
Pretože priebežný systém by zbankrotoval na Slovensku a aj inde. Silné demografické faktory spôsobujú, že takýto systém sa nedá udržať a jediné systémové riešenie spočíva v systéme osobných dôchodkových účtov. Priebežný systém je čudný – politici sľubujú veci, na ktoré nemajú peniaze a ktoré nebudú môcť zaplatiť. Už len existencia prvého piliera povzbudzuje politickú demagógiu a malo by byť cieľom každej reformy priebežný systém postupne úplne odstrániť – ako sme to urobili v Čile.
.udržateľnosť dôchodkovej reformy je veľká téma u nás, ale bola takou aj v Maďarsku, Rumunsku a v iných krajinách. Ako zabezpečiť, aby bola čo najvyššia?
Pár vecami. Predovšetkým musíte zabezpečiť, aby správa dôchodkových úspor bola úplne transparentná, čestná a profesionálna. Správcovia úspor musia vedieť na všetko úplne otvorene odpovedať, aby ľudia systému mohli dôverovať. Ale je tu ešte jedna vec: musíte ustavične vysvetľovať princípy reformy. To je úloha pre médiá, pre think-tanky, pre čestných politikov, ktorí veria myšlienke osobných dôchodkových účtov. Mal by tu byť permanentný súboj ideí. Thomas Jefferson povedal, že cena za slobodu je večná ostražitosť. Musíte byť ustavične ostražití a bojovať za idey, ktorým veríte.
.v ôsmich z 10 nových členských štátov EÚ z bývalého východného bloku sa uskutočnila takmer rovnaká viacpilierová dôchodková reforma, založená najmä na princípoch, ktoré v roku 1994 formulovala Svetová banka. Je tento prístup dobrý aj dnes, alebo sa doba zmenila natoľko, že by ho bolo treba revidovať a robiť reformy inak?
Fakt, že ste zaviedli osobné dôchodkové účty, je veľkým krokom vpred. Čo by sa však malo zmeniť? Mali by ste postupne eliminovať priebežný pilier a nakoniec ho úplne nahradiť osobnými účtami. Priebežný systém jednak smeruje ku krachu, a navyše, kým existuje, stále bude existovať nutkanie politikov vyhrávať voľby demagógiou.
.veľký novozélandský reformátor Roger Douglas sa po rokoch rozhodol vrátiť do politiky, pretože jeho krajina je na tom zle a on sa už nemôže pozerať, ako upadá. Nie je to pri vašej marxistickej prezidentke pokušením aj pre vás?
Nie je, pretože ja mám väčšiu misiu. Je tu 200 krajín a vo väčšine ešte treba presadiť systém osobných dôchodkových účtov. Myslím si, že som oveľa užitočnejší pri šírení tejto idey ako v snahe priniesť malé zlepšenia v Čile. My tam už ten Mercedes máme.
Jose Pinera vyštudoval ekonómiu na Harvard University (PhD.), je zakladateľom a prezidentom Medzinárodného centra pre dôchodkovú reformu, pôsobí tiež v rámci CATO Institute, kde vedie Project on Social Security Choice. Presadzuje vytváranie dôchodkových systémov založených na súkromných osobných dôchodkových účtoch. Ako minister práce a sociálneho zabezpečenia Čile (v rokoch 1978 – 1980) bol architektom čilskej dôchodkovej reformy. Pomáhal pri zavádzaní dôchodkových reforiem v mnohých krajinách sveta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.