Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako sa republikánom prihodil Trump

.janet Hook .monica Langley .časopis .týždeň vo svete

Bolo to v roku 2015, keď ešte málokto bral vážne úvahy, že by Donald Trump mohol kandidovať na prezidenta.

Vtedy požiadal Trump bývalého predsedu Snemovne Newta Gingricha a jeho manželku Callistu o stretnutie.

Sedeli spolu pri raňajkách v iowskom meste Des Moines v hoteli Mariott a Donald Trump trištvrte hodinu zasypával Gingricha otázkami. Všetky sa týkali jeho skúseností z prezidentskej kampane.

„Bolo mi jasné, že o tom vážne uvažuje,“ povedal Newt Gingrich.

A predsa sa o dva mesiace neskôr, v marci 2015, tri štvrtiny republikánskych voličov v primárkach vyslovili (v prieskume Wall Street Journalu a NBC News), že by Trumpa za prezidenta nikdy nepodporili. Bol celkom okrajovou postavou. Počas podujatia, kde mohli vystúpiť viacerí potenciálni kandidáti a ktoré o mesiac organizovala National Rifle Association, viac ľudí počúvalo lousianského guvernéra Bobbyho Jindala ako Donalda Trumpa.

slepota Republikánskej strany

Väčšina republikánskych lídrov nič netušila, kým Trump plánoval postupné ovládnutie ich strany. A minulý utorok prišlo jeho víťazstvo v primárkach v štáte Indiana. Povedané jazykom biznisu, potvrdilo sa, že Trump vlastní kontrolné množstvo akcií Republikánskej strany a stoja za ním akcionári, ktorých znechutil predchádzajúci manažment.

Trump vyhnal aj posledného z rivalov a republikánom zrejme nezostane nič, len ho nominovať. Je to šokujúci vývoj, ktorý vypovedá veľa nielen o Trumpovi, ale najmä o stave Republikánskej strany, uviaznutej v sporoch a na prahu premien.

Už od roku 2012, keď republikáni škaredo prehrali prezidentské voľby, trvá spor medzi lídrami strany a jej straníckou základňou. Bežní členovia sa hnevajú, lebo elity vnímajú ako neschopné, navyše s nimi nesúhlasia v otázke prisťahovalectva. V tomto spore objavil Donald Trump svoju príležitosť.

Stranícki lídri a ostatní kandidáti potenciál Donalda Trumpa podcenili. Jeho rivali boli presvedčení, že s provokatívnou kampaňou rýchlo doskáče, a tak mu umožnili niekoľko mesiacov postupovať cez roztrieštených protivníkov vpred. Väčšina z nich sa ani neobťažovala zaútočiť na jeho vedúcu pozíciu, mysleli si, že len preberú jeho prívržencov, až Trumpova kampaň vybuchne.

Republikánov jeho nekonvenčný štýl kampane zasiahol na citlivom mieste. Trump, šikovný a profesionálny entertainer, sa ukazoval všade. Jeho publikum mu bolo ochotné odpustiť akýkoľvek provokatívny komentár či pokĺznutie.

Použil stratégiu orientovanú na komunikáciu, ktorá sa opierala o masové voličské zrazy, televízne rozhovory a diskusie. Takže žiadne prieskumy verejnej mienky, žiadne analýzy, málo plateného priestoru v médiách, žiadni konzultanti.

„Voľby nie sú o Republikánskej strane, ale o mne,“ vyhlásil tento týždeň Donald Trump v jednom rozhovore. „Som hrdý, že som dokázal, ako môže outsider strhnúť na svoju stranu masu ľudí, hoci nemá podporu straníckych elít a štátnych delegátov.“

Trump uštedril republikánskemu establišmentu najväčšiu porážku za posledné desaťročie, a pritom priznal, že jeho misiou nie je zmeniť túto stranu.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite