... objavil sa medzi nami kamarátsky Francúz Etienne Cornevin. V Československu sa ocitol ako lektor francúzštiny. V politických a kultúrnych pomeroch sa veľmi rýchlo zorientoval a ako len mohol, pomáhal nám niesť spoločný totalitný údel. Výnimočné postavenie cudzinca, prívetivá povaha a povestná francúzska noblesa, ale i bezchybná slovenčina mu otvárali dvere k ľuďom, ktorí tvorili takzvanú „neoficiálnu scénu“.
Mimoriadna vnímavosť a inteligencia filozofa ho predurčili k postaveniu zasväteného znalca československého umenia a kultúry. Preložil Chalupeckého Príbehy a napísal početné eseje o českých alebo slovenských umelcoch (Boštík, Šimotová, Fila, Chatrný, Jankovič, Gebauer, Fischer, Laubert, Bočkayová, ...), ktorých často považoval za zaujímavejších ako súčasných západných známych tvorcov.
Krátko pred pádom totality v Československu sa definitívne vrátil do svojej oficiálnej vlasti, kde ho menovali na miesto učiteľa filozofie v maturitných triedach v Chateauroux. Po revolúcii sme očakávali, že jeho vynikajúce znalosti československej kultúry Francúzsko využije formou oficiálneho poverenia, ale nestalo sa tak. Zrejme nielen u nás mnohokrát rozhodujú iné, len nie odborné predpoklady. Ukázalo sa však, že s krajinou, kde strávil mnoho rokov, ho spájali aj iné putá, než len lektorské.
V roku 1990 pripravil ako kurátor veľkú výstavu v Paríži (štyridsať českých a slovenských výtvarných umelcov 1960 –1990) aby priblížil Francúzom československé umenie napriek ich nevšímavosti a presvedčeniu, že počas totality nič poriadne nemohlo vzniknúť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.