Zatiaľ čo na Slovensku sa ministerstvo školstva s problémom používania mobilných telefónov na vyučovaní príliš nebabralo a odbilo to celé dvojvetovým odsekom v novej vyhláške o základnej škole, v Česku na to idú s poriadnym bubnom.
Na Slovensku príslušný odsek paragrafu 20 (Pravidlá správania žiaka) ustanovuje, že „počas vyučovania žiak nesmie používať mobilný telefón. Použiť ho môže iba v odôvodnených prípadoch so súhlasom vyučujúceho, triedneho učiteľa alebo riaditeľa alebo jeho povereného zástupcu.“ Rovnako, ako keď sa žiak nespráva podľa iných odsekov tohto paragrafu, napríklad nechodí upravený, nespráva sa slušne, a to aj počas prázdnin, fajčí či chľastá, môže ho učiteľ či riaditeľ akurát tak napomenúť, pokarhať a znížiť mu známku zo správania. Súkromná škola ho môže vylúčiť, ale štátna škola túto najúčinnejšiu páku nemá. Nová vyhláška učiteľom veľmi nepomohla, ale to ani nemohla.
V Česku, kde sa množia prípady, že žiaci vyprovokujú učiteľa, jeho zúfalé reakcie nakrútia na mobil, a potom to zavesia na internet, žiadali pedagógovia zákonodarcov, aby priamo zákonom zabránili kyberšikanácii a mobily na školách boli zakázané. Je smutné, že českých učiteľov začala kyberšikanácia trápiť až vo chvíli, keď sa obrátila proti nim, a pritom medzi deťmi a mimo škôl už existuje dlho. Ešte smutnejšie je ich naivné očakávanie, že zákonom posvätený zákaz mobilov problém vyrieši. Minister Liška sa na začiatku školského roka školákom rázne prihovoril, že nakrúcať učiteľa nie je hrdinstvo, a teraz šalamúnsky vytvára pracovnú skupinu, ktorá pripraví návrhy ako kyberšikanácii zabrániť a ako postupovať, keď sa na školách objaví. Predpokladám, že nič svetobornejšieho ako nejaký všeobecný metodický pokyn či jeden odsek vo vyhláške to nebude.
Detský psychológ Václava Mertina pre idnes.cz tvrdí, že „v úlohe učiteľa nie je možné sa dať vyprovokovať“. Takže je jedno, či žiaci len provokujú s cieľom učiteľa zosmiešniť pred triedou, alebo ho aj nakrútia a zavesia na internet. Je to nadľudsky ťažké, ale inak to nejde. Ak to učiteľ neustojí, stratí autoritu. A tú mu žiaden zákon nevráti.
Na Slovensku príslušný odsek paragrafu 20 (Pravidlá správania žiaka) ustanovuje, že „počas vyučovania žiak nesmie používať mobilný telefón. Použiť ho môže iba v odôvodnených prípadoch so súhlasom vyučujúceho, triedneho učiteľa alebo riaditeľa alebo jeho povereného zástupcu.“ Rovnako, ako keď sa žiak nespráva podľa iných odsekov tohto paragrafu, napríklad nechodí upravený, nespráva sa slušne, a to aj počas prázdnin, fajčí či chľastá, môže ho učiteľ či riaditeľ akurát tak napomenúť, pokarhať a znížiť mu známku zo správania. Súkromná škola ho môže vylúčiť, ale štátna škola túto najúčinnejšiu páku nemá. Nová vyhláška učiteľom veľmi nepomohla, ale to ani nemohla.
V Česku, kde sa množia prípady, že žiaci vyprovokujú učiteľa, jeho zúfalé reakcie nakrútia na mobil, a potom to zavesia na internet, žiadali pedagógovia zákonodarcov, aby priamo zákonom zabránili kyberšikanácii a mobily na školách boli zakázané. Je smutné, že českých učiteľov začala kyberšikanácia trápiť až vo chvíli, keď sa obrátila proti nim, a pritom medzi deťmi a mimo škôl už existuje dlho. Ešte smutnejšie je ich naivné očakávanie, že zákonom posvätený zákaz mobilov problém vyrieši. Minister Liška sa na začiatku školského roka školákom rázne prihovoril, že nakrúcať učiteľa nie je hrdinstvo, a teraz šalamúnsky vytvára pracovnú skupinu, ktorá pripraví návrhy ako kyberšikanácii zabrániť a ako postupovať, keď sa na školách objaví. Predpokladám, že nič svetobornejšieho ako nejaký všeobecný metodický pokyn či jeden odsek vo vyhláške to nebude.
Detský psychológ Václava Mertina pre idnes.cz tvrdí, že „v úlohe učiteľa nie je možné sa dať vyprovokovať“. Takže je jedno, či žiaci len provokujú s cieľom učiteľa zosmiešniť pred triedou, alebo ho aj nakrútia a zavesia na internet. Je to nadľudsky ťažké, ale inak to nejde. Ak to učiteľ neustojí, stratí autoritu. A tú mu žiaden zákon nevráti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.