Koncom mája schválený územný plán Bratislavy dáva definitívne zelenú projektu Stredoeurópskeho parku inovatívnej technológie (CEPIT) vo Vajnoroch, kde už avizujú gigantické zámery aj iní investori.
A miestni spisujú protestné petície.
Ide o modelový príbeh našej súčasnosti. Základnými parametrami sú radikálna zmena kvality života a identity miesta, ako aj ťažká otázka, či sú nadradené záujmy celku (rozvoj Bratislavy) nad záujmy obyvateľov jednej z jeho sedemnástich častí. Časť z nich, hoci zrejme tá menšia, sa totiž CEPIT-u obáva.
Variácií tohto príbehu, ktorý má len málokedy jasného „dobrého“ či „zlého“, je na Slovensku veľa, tá vajnorská je však jedna z najvýraznejších.
.spomienky na budúcnosť
Predstavte si, že celý život bývate v tradičnej, mierne ospalej vinohradníckej dedinke s prízemnými domčekmi, kde každý každého pozná. „Za humnami“ máte prírodnú rezerváciu mokradí a jelšových lesov, najvzácnejšiu svojho druhu v strednej Európe, kam radi chodíte na prechádzky. Už to však nie je, čo bývalo. Nad hlavou vám ustavične štartujú a pristávajú lietadlá z neďalekého letiska, rybári pri jazere rezignovane sedia pod bzučiacimi stožiarmi vysokého napätia a nemusíte ani zísť z náučného chodníka, aby ste objavili vraky starých chladničiek či iné artefakty. Obzriete sa okolo seba. Na úzkych cestičkách popri poliach a vinohradoch sa s obľubou premávajú rekreanti na bicykloch alebo kolieskových korčuliach.
Vaša štvortisícová dedinka sa možno nezmení, jej blízke okolie však rozhodne áno. Investor sa zastrája, že na zväzarmovskom letisku, kde v roku 1990 vítalo milión ľudí pápeža Jána Pavla II., vybuduje satelitné sídlisko pre 15-tisíc ľudí. Ďalších 7-tisíc ľudí bude pracovať a z toho možno 2 až 3-tisíc bývať v CEPIT-e, parku o pár polí ďalej. V neďalekom Jure pri Bratislave vyrástlo ako huba po daždi logistické centrum a lány nových domčekov s populárnymi cukríkovými farbami fasád dokončujú aj noví susedia z Čiernej Vody.
Každý chce bývať na vidieku, blízko Bratislavy a vo svojom. Je to však ešte vidiek?
Počuli ste ešte jednu zvesť, ktorá vás definitívne paralyzuje: medzi Pezinkom a Sencom sa plánuje výstavba satelitnej Bratislavy pre 200-tisíc ľudí. Už dnes pritom v rannej dopravnej špičke čakáte uväznení v posúvajúcom sa aute a hromžíte pol hodiny, pretože všetci, Vajnorčania aj tí vidiečania, ako sa s príchuťou nadradenosti vyjadrujete o ľuďoch z odľahlejších malokarpatských mestečiek a dedín, sa stretávate na jednom-jedinom kruhovom objazde. A ak je, nebodaj, na diaľnici havária, cez dedinu vám ide polovica za prácou migrujúceho Slovenska. Pýtate sa, ako to bude s dopravou, keď tu bude žiť na malom fliačiku zeme desaťkrát viac ľudí ako dnes.
Mesto pulzuje a expanduje ako živý organizmus. Bojíte sa. Ste v obkľúčení. Daň za prosperitu? Možno. Toto zistenie vám však ponúka iba slabú útechu.
.vitajte v Centrope!
Predmetná lokalita zamýšľaná pre CEPIT sa nachádza na exponovanom mieste, v tesnej blízkosti Národnej prírodnej rezervácie Šúr, ktorá je stredoeurópskym unikátom, posledným a najväčším zvyškom vysokokmenného barinato-slatinného jelšového lesa, chráneným viacerými medzinárodnými dohovormi.
Iba 600 metrov od budúceho CEPIT-u sa začína súčasná zástavba rodinných domov. Pôvodne bolo toto územie s rozlohou
63 hektárov poľnohospodárskou pôdou. Koncom 90. rokov ju začali vykupovať a sceľovať rôzne podnikateľské subjekty. Vizionári? Zrejme boli dobre informovaní, že čo dnes lacno kúpia, zajtra výhodne predajú.
V novembri 2005 mestskí poslanci schválili zmenu funkčného využitia lokality na funkcie výroba (priemysel, stavebníctvo, výrobné služby, sklady) a občianska vybavenosť. Podkladom pre túto zmenu bola Urbanistická štúdia CEPIT. Jej predkladateľkou bola vtedajšia viceprimátorka, dnes mestská poslankyňa Tatiana Mikušová, ktorá na prezentácii projektu v marci 2007 už vystupovala ako poradkyňa spoločnosti CEPIT. „Ako námestníčka primátora aj ako poslankyňa som zodpovedná za rozvoj Bratislavy. Počas môjho pôsobenia na magistráte som projekt vedecko-technického parku CEPIT pochopila ako jedinečnú príležitosť pre Bratislavu. Zámer vybudovať takýto park je snom mnohých miest na celom svete,“ vysvetľuje Mikušová a dodáva: „Nie som si vedomá žiadneho konfliktu záujmov.“
Rakúska firma Czernin Gruppe ako hlavný spracovateľ štúdiu prezentovala ako súkromnú zahraničnú investíciu vo výške 400 miliónov eur. Za hlavný cieľ deklarovala štúdia vybudovanie multifunkčného strediska s kanceláriami, vzdelávacím strediskom s odbornou vysokou školou, kongresové stredisko a hotel, logistické stredisko, malé remeslá, veľkoobchod s tým, že „ako biznis park bude CEPIT predstavovať pilotný projekt pre strednú Európu“. Zámer je teda veľkolepý.
.aká je dnešná realita?
V marci 2007 predložil CEPIT masterplan. Ešte stále však nemá stavebné povolenie a podľa Tatiany Mikušovej „je projekt v prípravnej fáze“, pričom v rámci prvej z celkovo plánovaných štyroch fáz sa „so samotnou výstavbou ráta v priebehu budúceho roka“.
Podobne ako Eurovalley pri Malackách má aj vajnorský CEPIT podľa týždenníka TREND zásadný problém realizovať vedeckú podstatu parku. Hodili preto „udičky“. Ponúkli Slovenskej akadémii vied (SAV) a Slovenskej technickej univerzite (STU) možnosť presídliť sa do zamýšľaných parkov. Ani jedna inštitúcia sa však na návnadu nechytila a odmietavý postoj zaujal aj magistrát. Zatiaľ.
.obavy Vajnorčanov
Exstarostka Vajnor Anna Zemanová nesúhlasila s výstavbou CEPIT-u v zamýšľanej lokalite. „Táto investičná vízia nemá reálneho investora na funkcie inovatívnych technológií, nemá reálne financie a možní partneri sa hľadajú na realitných výstavách a inzerátmi. Jediným skutočným zámerom žiadateľa je zvýšenie kúpnej hodnoty 63 hektárov pôdy,“ uviedla nedávno Zemanová. Mestskí poslanci však dali projektu zelenú. „V mene čoho znásilnili Vajnory?“ pýta sa naliehavo vajnorský aktivista Viliam Čík. Už 2 029 občanov podpísalo v auguste 2006 petíciu, ktorou žiadajú Ministerstvo životného prostredia, aby určilo, že CEPIT podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa metodiky EIA. Odpoveď? Zatiaľ nijaká. Niektorí Vajnorčania si všimli, že združenie vlastníkov pozemkov, na ktorých má CEPIT stáť, vlastné investície už neavizuje a myslia si, že len hľadá zámienku na čerpanie verejných zdrojov. „Zdá sa, že súčasní vlastníci CEPIT-u sú možno iba developeri a je im jedno, čo sa tam postaví. Obávame sa, že to nebude vedecko-technologický park, ale niečo horšie, čo zaťaží lokalitu ešte viac. Napríklad výrobné závody alebo bytovky,“ zdôvodňuje nielen svoje obavy Vajnorčan Ján Mihálik a dodáva: „Usilujeme sa to celé zvrátiť tak, aby sa lokalita využívala na rekreačné účely pre celú Bratislavu, pretože sa strácajú športoviská a zelené plochy. Vajnory robí Vajnormi istá konzervatívnosť, vzťah k pôde, k vínu, k tradícii.“
Podobný názor má aj iný domáci, právnik Rudolf Šuran, ktorý hovorí o záchrane zelených Vajnor pre celú husto urbanizovanú Bratislavu. Ďalšia nespokojná obyvateľka Silvia Ondrušková si myslí, že mala byť vydaná stavebná uzávera, aby sa zachovalo vzácne životné prostredie pre ďalšie generácie: „Väčšina občanov dodnes nevie, čo sa tu chystá. Náš nový starosta, ktorého volilo iba 22 percent oprávnených voličov, pretože mnohí z miestnych k urnám neprišli, nám vierohodne nezdôvodnil prínosy CEPIT-u pre Vajnory. Hovoril iba, že sa tým budeme môcť hrdiť a naše deti tam nájdu prácu. Tu však nepracuje iba ten, kto nechce, nezamestnanosť je takmer nulová,“ dodáva Ondrušková.
Azda najboľavejšieho problému dopravy sa dotkla Nataša Káčerová: „V Rakúsku majú opačný postup. Najprv urobia komunikácie, obchvaty, tunely a nadjazdy, až potom čosi začnú stavať. A tu? Doprava už dnes kolabuje a avizovaný nultý obchvat, ktorý prepojí diaľnicu s cestou na Raču, vôbec nerieši problém Vajnor, pretože naň nebudeme mať napojenie. Na schôdzi zastupiteľstva nám tvrdili, že obchvat vyrieši iba zásobovanie a kamiónovú dopravu pre priemyselné a logistické zóny. Aj naďalej teda budeme všetci jazdiť po Rybničnej ulici cez stred dediny a stretneme sa na jednom-jedinom kruhovom objazde!“
.dedina v meste
Vajnory majú tú smolu, že sa nachádzajú v pomyselnom lieviku kľúčových ciest zo severu a východu Slovenska do Bratislavy. Práve tu sa názorne ukazuje, že expandujúce mesto bez metra alebo rýchlodráhy stojí pred dopravným kolapsom. Alarmujúca situácia vo Vajnoroch sa zrejme bude ešte zhoršovať, pretože nultý okruh sa postaví až niekedy v rokoch 2014 až 2017.
Niekto tu teda niečo nedomyslel. Súčasný starosta Ján Mrva (SDKÚ-KDH) hovorí o zahnisanej rane, ktorú zdedil po predchodcoch. Dúfa, že východný obchvat bude hotový o dva-tri roky. Ak nie? Takú možnosť si nepripúšťa. Otázny je však osud a podoba Vajnor, ak sa zámery mohutnej výstavby a nových dopravných komunikácií naplnia. Ocitnú sa tak v obkľúčení obchvatov. Starosta však ponúka riešenie.
„Naplánovali sme zelený pás okolo Vajnor, chceme zachovať dedinu v meste. So zachovaním panorámy Karpát a nízkou zástavbou 2+1, ktorá sa však postupne smerom k Rači bude zvyšovať až na 6+1,“ konkretizuje Mrva svoje predstavy. Vajnory budú teda zrejme akýmsi lievikom aj v zmysle vertikálnom.
Starosta zároveň tvrdí, že chápe obavy spoluobčanov z toho, že CEPIT je iba dymová clona pre menej prijateľné zámery developerov, uisťuje ich však, že nedopustí zmenu funkčného využitia z inovatívno-technologického parku na bytovky alebo nebodaj priemyselnú zónu. Môžeme použiť aj to obľúbené slovenské – ide o menšie zlo.
„Občania sú popletení niektorými aktivistami a myslia si, že ešte môžu niečo zachrániť. Žiaľ, nemôžu. Územný plán je už schválený od novembra 2005 a odolal aj podaniam bývalej starostky. Som tu však na to, aby som nevydal územné a stavebné povolenie na iné zámery, ako sa deklarovali. Ochraňujem záujmy ľudí, z možného chcem vyťažiť maximum. Kladiem investorom tvrdé požiadavky ohľadom fuknčného využitia sektorov, do ktorých bude CEPIT rozdelený,“ dodáva Mrva s tým, že ako geodet vie, čo je to súkromné vlastníctvo „a som si istý, že nebyť mojich tvrdých požiadaviek, investori by si tam presadili iné záujmy“.
Tak ako teda? Zobudili sa niektorí Vajnorčania príliš neskoro? Možno áno. Pomohlo by im však, keby sa aj ozvali skôr? Skôr nie. Pokroku sa brániť nedá, rozumná miera by však mala byť zachovávaná, čo sa o dopravne kolabujúcich Vajnoroch rozhodne povedať nedá. Právnik Šuran pozná cudzincov žijúcich v Bratislave, ktorí vraj krútia nechápavo hlavami a poznamenávajú: „If it´s green, build on it!“ Voľne preložené: len čo je po ruke nejaká zelená plocha, už sa nájde niekto, kto ju chce zastavať.
Výstižné.
Na úkor poľnohospodárskej pôdy sa však rozrastajú aj iné metropoly Európy. A ani rezervácia Šur, plná odpadkov a chatiek bez povolenia, už nie je čo bývala. Totiž, nič nie je ako bývalo.
ANDREJ BÁN
A miestni spisujú protestné petície.
Ide o modelový príbeh našej súčasnosti. Základnými parametrami sú radikálna zmena kvality života a identity miesta, ako aj ťažká otázka, či sú nadradené záujmy celku (rozvoj Bratislavy) nad záujmy obyvateľov jednej z jeho sedemnástich častí. Časť z nich, hoci zrejme tá menšia, sa totiž CEPIT-u obáva.
Variácií tohto príbehu, ktorý má len málokedy jasného „dobrého“ či „zlého“, je na Slovensku veľa, tá vajnorská je však jedna z najvýraznejších.
.spomienky na budúcnosť
Predstavte si, že celý život bývate v tradičnej, mierne ospalej vinohradníckej dedinke s prízemnými domčekmi, kde každý každého pozná. „Za humnami“ máte prírodnú rezerváciu mokradí a jelšových lesov, najvzácnejšiu svojho druhu v strednej Európe, kam radi chodíte na prechádzky. Už to však nie je, čo bývalo. Nad hlavou vám ustavične štartujú a pristávajú lietadlá z neďalekého letiska, rybári pri jazere rezignovane sedia pod bzučiacimi stožiarmi vysokého napätia a nemusíte ani zísť z náučného chodníka, aby ste objavili vraky starých chladničiek či iné artefakty. Obzriete sa okolo seba. Na úzkych cestičkách popri poliach a vinohradoch sa s obľubou premávajú rekreanti na bicykloch alebo kolieskových korčuliach.
Vaša štvortisícová dedinka sa možno nezmení, jej blízke okolie však rozhodne áno. Investor sa zastrája, že na zväzarmovskom letisku, kde v roku 1990 vítalo milión ľudí pápeža Jána Pavla II., vybuduje satelitné sídlisko pre 15-tisíc ľudí. Ďalších 7-tisíc ľudí bude pracovať a z toho možno 2 až 3-tisíc bývať v CEPIT-e, parku o pár polí ďalej. V neďalekom Jure pri Bratislave vyrástlo ako huba po daždi logistické centrum a lány nových domčekov s populárnymi cukríkovými farbami fasád dokončujú aj noví susedia z Čiernej Vody.
Každý chce bývať na vidieku, blízko Bratislavy a vo svojom. Je to však ešte vidiek?
Počuli ste ešte jednu zvesť, ktorá vás definitívne paralyzuje: medzi Pezinkom a Sencom sa plánuje výstavba satelitnej Bratislavy pre 200-tisíc ľudí. Už dnes pritom v rannej dopravnej špičke čakáte uväznení v posúvajúcom sa aute a hromžíte pol hodiny, pretože všetci, Vajnorčania aj tí vidiečania, ako sa s príchuťou nadradenosti vyjadrujete o ľuďoch z odľahlejších malokarpatských mestečiek a dedín, sa stretávate na jednom-jedinom kruhovom objazde. A ak je, nebodaj, na diaľnici havária, cez dedinu vám ide polovica za prácou migrujúceho Slovenska. Pýtate sa, ako to bude s dopravou, keď tu bude žiť na malom fliačiku zeme desaťkrát viac ľudí ako dnes.
Mesto pulzuje a expanduje ako živý organizmus. Bojíte sa. Ste v obkľúčení. Daň za prosperitu? Možno. Toto zistenie vám však ponúka iba slabú útechu.
.vitajte v Centrope!
Predmetná lokalita zamýšľaná pre CEPIT sa nachádza na exponovanom mieste, v tesnej blízkosti Národnej prírodnej rezervácie Šúr, ktorá je stredoeurópskym unikátom, posledným a najväčším zvyškom vysokokmenného barinato-slatinného jelšového lesa, chráneným viacerými medzinárodnými dohovormi.
Iba 600 metrov od budúceho CEPIT-u sa začína súčasná zástavba rodinných domov. Pôvodne bolo toto územie s rozlohou
63 hektárov poľnohospodárskou pôdou. Koncom 90. rokov ju začali vykupovať a sceľovať rôzne podnikateľské subjekty. Vizionári? Zrejme boli dobre informovaní, že čo dnes lacno kúpia, zajtra výhodne predajú.
V novembri 2005 mestskí poslanci schválili zmenu funkčného využitia lokality na funkcie výroba (priemysel, stavebníctvo, výrobné služby, sklady) a občianska vybavenosť. Podkladom pre túto zmenu bola Urbanistická štúdia CEPIT. Jej predkladateľkou bola vtedajšia viceprimátorka, dnes mestská poslankyňa Tatiana Mikušová, ktorá na prezentácii projektu v marci 2007 už vystupovala ako poradkyňa spoločnosti CEPIT. „Ako námestníčka primátora aj ako poslankyňa som zodpovedná za rozvoj Bratislavy. Počas môjho pôsobenia na magistráte som projekt vedecko-technického parku CEPIT pochopila ako jedinečnú príležitosť pre Bratislavu. Zámer vybudovať takýto park je snom mnohých miest na celom svete,“ vysvetľuje Mikušová a dodáva: „Nie som si vedomá žiadneho konfliktu záujmov.“
Rakúska firma Czernin Gruppe ako hlavný spracovateľ štúdiu prezentovala ako súkromnú zahraničnú investíciu vo výške 400 miliónov eur. Za hlavný cieľ deklarovala štúdia vybudovanie multifunkčného strediska s kanceláriami, vzdelávacím strediskom s odbornou vysokou školou, kongresové stredisko a hotel, logistické stredisko, malé remeslá, veľkoobchod s tým, že „ako biznis park bude CEPIT predstavovať pilotný projekt pre strednú Európu“. Zámer je teda veľkolepý.
.aká je dnešná realita?
V marci 2007 predložil CEPIT masterplan. Ešte stále však nemá stavebné povolenie a podľa Tatiany Mikušovej „je projekt v prípravnej fáze“, pričom v rámci prvej z celkovo plánovaných štyroch fáz sa „so samotnou výstavbou ráta v priebehu budúceho roka“.
Podobne ako Eurovalley pri Malackách má aj vajnorský CEPIT podľa týždenníka TREND zásadný problém realizovať vedeckú podstatu parku. Hodili preto „udičky“. Ponúkli Slovenskej akadémii vied (SAV) a Slovenskej technickej univerzite (STU) možnosť presídliť sa do zamýšľaných parkov. Ani jedna inštitúcia sa však na návnadu nechytila a odmietavý postoj zaujal aj magistrát. Zatiaľ.
.obavy Vajnorčanov
Exstarostka Vajnor Anna Zemanová nesúhlasila s výstavbou CEPIT-u v zamýšľanej lokalite. „Táto investičná vízia nemá reálneho investora na funkcie inovatívnych technológií, nemá reálne financie a možní partneri sa hľadajú na realitných výstavách a inzerátmi. Jediným skutočným zámerom žiadateľa je zvýšenie kúpnej hodnoty 63 hektárov pôdy,“ uviedla nedávno Zemanová. Mestskí poslanci však dali projektu zelenú. „V mene čoho znásilnili Vajnory?“ pýta sa naliehavo vajnorský aktivista Viliam Čík. Už 2 029 občanov podpísalo v auguste 2006 petíciu, ktorou žiadajú Ministerstvo životného prostredia, aby určilo, že CEPIT podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa metodiky EIA. Odpoveď? Zatiaľ nijaká. Niektorí Vajnorčania si všimli, že združenie vlastníkov pozemkov, na ktorých má CEPIT stáť, vlastné investície už neavizuje a myslia si, že len hľadá zámienku na čerpanie verejných zdrojov. „Zdá sa, že súčasní vlastníci CEPIT-u sú možno iba developeri a je im jedno, čo sa tam postaví. Obávame sa, že to nebude vedecko-technologický park, ale niečo horšie, čo zaťaží lokalitu ešte viac. Napríklad výrobné závody alebo bytovky,“ zdôvodňuje nielen svoje obavy Vajnorčan Ján Mihálik a dodáva: „Usilujeme sa to celé zvrátiť tak, aby sa lokalita využívala na rekreačné účely pre celú Bratislavu, pretože sa strácajú športoviská a zelené plochy. Vajnory robí Vajnormi istá konzervatívnosť, vzťah k pôde, k vínu, k tradícii.“
Podobný názor má aj iný domáci, právnik Rudolf Šuran, ktorý hovorí o záchrane zelených Vajnor pre celú husto urbanizovanú Bratislavu. Ďalšia nespokojná obyvateľka Silvia Ondrušková si myslí, že mala byť vydaná stavebná uzávera, aby sa zachovalo vzácne životné prostredie pre ďalšie generácie: „Väčšina občanov dodnes nevie, čo sa tu chystá. Náš nový starosta, ktorého volilo iba 22 percent oprávnených voličov, pretože mnohí z miestnych k urnám neprišli, nám vierohodne nezdôvodnil prínosy CEPIT-u pre Vajnory. Hovoril iba, že sa tým budeme môcť hrdiť a naše deti tam nájdu prácu. Tu však nepracuje iba ten, kto nechce, nezamestnanosť je takmer nulová,“ dodáva Ondrušková.
Azda najboľavejšieho problému dopravy sa dotkla Nataša Káčerová: „V Rakúsku majú opačný postup. Najprv urobia komunikácie, obchvaty, tunely a nadjazdy, až potom čosi začnú stavať. A tu? Doprava už dnes kolabuje a avizovaný nultý obchvat, ktorý prepojí diaľnicu s cestou na Raču, vôbec nerieši problém Vajnor, pretože naň nebudeme mať napojenie. Na schôdzi zastupiteľstva nám tvrdili, že obchvat vyrieši iba zásobovanie a kamiónovú dopravu pre priemyselné a logistické zóny. Aj naďalej teda budeme všetci jazdiť po Rybničnej ulici cez stred dediny a stretneme sa na jednom-jedinom kruhovom objazde!“
.dedina v meste
Vajnory majú tú smolu, že sa nachádzajú v pomyselnom lieviku kľúčových ciest zo severu a východu Slovenska do Bratislavy. Práve tu sa názorne ukazuje, že expandujúce mesto bez metra alebo rýchlodráhy stojí pred dopravným kolapsom. Alarmujúca situácia vo Vajnoroch sa zrejme bude ešte zhoršovať, pretože nultý okruh sa postaví až niekedy v rokoch 2014 až 2017.
Niekto tu teda niečo nedomyslel. Súčasný starosta Ján Mrva (SDKÚ-KDH) hovorí o zahnisanej rane, ktorú zdedil po predchodcoch. Dúfa, že východný obchvat bude hotový o dva-tri roky. Ak nie? Takú možnosť si nepripúšťa. Otázny je však osud a podoba Vajnor, ak sa zámery mohutnej výstavby a nových dopravných komunikácií naplnia. Ocitnú sa tak v obkľúčení obchvatov. Starosta však ponúka riešenie.
„Naplánovali sme zelený pás okolo Vajnor, chceme zachovať dedinu v meste. So zachovaním panorámy Karpát a nízkou zástavbou 2+1, ktorá sa však postupne smerom k Rači bude zvyšovať až na 6+1,“ konkretizuje Mrva svoje predstavy. Vajnory budú teda zrejme akýmsi lievikom aj v zmysle vertikálnom.
Starosta zároveň tvrdí, že chápe obavy spoluobčanov z toho, že CEPIT je iba dymová clona pre menej prijateľné zámery developerov, uisťuje ich však, že nedopustí zmenu funkčného využitia z inovatívno-technologického parku na bytovky alebo nebodaj priemyselnú zónu. Môžeme použiť aj to obľúbené slovenské – ide o menšie zlo.
„Občania sú popletení niektorými aktivistami a myslia si, že ešte môžu niečo zachrániť. Žiaľ, nemôžu. Územný plán je už schválený od novembra 2005 a odolal aj podaniam bývalej starostky. Som tu však na to, aby som nevydal územné a stavebné povolenie na iné zámery, ako sa deklarovali. Ochraňujem záujmy ľudí, z možného chcem vyťažiť maximum. Kladiem investorom tvrdé požiadavky ohľadom fuknčného využitia sektorov, do ktorých bude CEPIT rozdelený,“ dodáva Mrva s tým, že ako geodet vie, čo je to súkromné vlastníctvo „a som si istý, že nebyť mojich tvrdých požiadaviek, investori by si tam presadili iné záujmy“.
Tak ako teda? Zobudili sa niektorí Vajnorčania príliš neskoro? Možno áno. Pomohlo by im však, keby sa aj ozvali skôr? Skôr nie. Pokroku sa brániť nedá, rozumná miera by však mala byť zachovávaná, čo sa o dopravne kolabujúcich Vajnoroch rozhodne povedať nedá. Právnik Šuran pozná cudzincov žijúcich v Bratislave, ktorí vraj krútia nechápavo hlavami a poznamenávajú: „If it´s green, build on it!“ Voľne preložené: len čo je po ruke nejaká zelená plocha, už sa nájde niekto, kto ju chce zastavať.
Výstižné.
Na úkor poľnohospodárskej pôdy sa však rozrastajú aj iné metropoly Európy. A ani rezervácia Šur, plná odpadkov a chatiek bez povolenia, už nie je čo bývala. Totiž, nič nie je ako bývalo.
ANDREJ BÁN
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.