Bola som akurát v bezbrannom zajatí luxusného hotela v Prahe, využívajúc perličkový kúpeľ na 24. poschodí s výhľadom na Hradčany. Nechcelo sa mi ani ostať, ani ísť von medzi davy turistov.
A tak som sa v hotelovom župane a papučiach, s uterákom na hlave, motkala po chodbách a výťahoch, zatiaľ čo bohatí Rusi po mne poškuľovali a muckali svoje devočky v nevkusných značkových odevoch. Luxus vie byť pekne odporný. Do toho mi zavolal môj kamarát, či nejdem do Kladna na jeho koncert. Nemala som ani tušenia, že koncert je na jarmoku. Po česky na pouti. Všetko ako má byť, blikajúce kolotoče, davy ľudí, deti s balónikmi, cukrová vata a jemne pretransformovaní a o čosi modernejší šmelinári, ktorí hádam nevymrú nikdy, ani po vietnamskej invázii. Na strelnici cigánska teta s blonďavými vlasmi, nenásytne fajčiaca štartky, hrubým hlasom motivuje okoloidúcich, aby si zastrieľali. Stará dobrá mačka vo vreci. Vyhrala som plyšového tygríka. Práve tam mali najhlasnejšie repráky, ktoré prerážali dokonca aj techno od autíčok. A čo tu nenájdem.
Priamo pred debnami tancujú cigánske deti ako zmyslov zbavené. Úplne dokonale. Dievčatko, asi 5-ročné, sa vlní lepšie ako černošky v amerických videoklipoch. Z debien hučí nejaká taká R´n´b sračka a malí cigáni dávajú ako besní. Chalani imitujú raperov a celkom šikovne robia beatbox v trojke. Očarená som tam stála. Myslela som, že vyberajú prachy, alebo nebodaj sú živou reklamou na strelnicu, ale nebolo to tak. Úplne bez rozmyslu som k nim pristúpila a počula som sa vravieť: „Decká nechceli by ste ísť tancovať do môjho nového videoklipu? Prišla by som vás zajtra nakrútiť“ Akého klipu? Na akú pesničku?! Kto to nakrúti, kde vezmeš do zajtra kameru? Máš auto? A načo vlastne? Drbe ti? – to všetko som si povedala až potom. A tak som sľub, čo som dala detičkám, musela vyplniť. Na druhý deň tím dobrákov, čo sa nechali ukecať, išiel do Kladna nakrúcať videoklip. Po deťoch sme pátrali po celom jarmoku. Pýtali sme sa iných cigánskych detí. Tie nám za 20 korún poradili a utekali na retiazkáč. Deti nás, našťastie, pripravené čakali. Zbombovali aj všetkých kamarátov a rodičov, a tak sa konal happening. Rozdala som im keksíky a čokolády. Papieriky pohádzali na zem a zatancovali s ešte väčšou vervou ako na jarmoku. A dvaja chlapci predviedli okrem beatboxu aj šaolín.
A tak som sa v hotelovom župane a papučiach, s uterákom na hlave, motkala po chodbách a výťahoch, zatiaľ čo bohatí Rusi po mne poškuľovali a muckali svoje devočky v nevkusných značkových odevoch. Luxus vie byť pekne odporný. Do toho mi zavolal môj kamarát, či nejdem do Kladna na jeho koncert. Nemala som ani tušenia, že koncert je na jarmoku. Po česky na pouti. Všetko ako má byť, blikajúce kolotoče, davy ľudí, deti s balónikmi, cukrová vata a jemne pretransformovaní a o čosi modernejší šmelinári, ktorí hádam nevymrú nikdy, ani po vietnamskej invázii. Na strelnici cigánska teta s blonďavými vlasmi, nenásytne fajčiaca štartky, hrubým hlasom motivuje okoloidúcich, aby si zastrieľali. Stará dobrá mačka vo vreci. Vyhrala som plyšového tygríka. Práve tam mali najhlasnejšie repráky, ktoré prerážali dokonca aj techno od autíčok. A čo tu nenájdem.
Priamo pred debnami tancujú cigánske deti ako zmyslov zbavené. Úplne dokonale. Dievčatko, asi 5-ročné, sa vlní lepšie ako černošky v amerických videoklipoch. Z debien hučí nejaká taká R´n´b sračka a malí cigáni dávajú ako besní. Chalani imitujú raperov a celkom šikovne robia beatbox v trojke. Očarená som tam stála. Myslela som, že vyberajú prachy, alebo nebodaj sú živou reklamou na strelnicu, ale nebolo to tak. Úplne bez rozmyslu som k nim pristúpila a počula som sa vravieť: „Decká nechceli by ste ísť tancovať do môjho nového videoklipu? Prišla by som vás zajtra nakrútiť“ Akého klipu? Na akú pesničku?! Kto to nakrúti, kde vezmeš do zajtra kameru? Máš auto? A načo vlastne? Drbe ti? – to všetko som si povedala až potom. A tak som sľub, čo som dala detičkám, musela vyplniť. Na druhý deň tím dobrákov, čo sa nechali ukecať, išiel do Kladna nakrúcať videoklip. Po deťoch sme pátrali po celom jarmoku. Pýtali sme sa iných cigánskych detí. Tie nám za 20 korún poradili a utekali na retiazkáč. Deti nás, našťastie, pripravené čakali. Zbombovali aj všetkých kamarátov a rodičov, a tak sa konal happening. Rozdala som im keksíky a čokolády. Papieriky pohádzali na zem a zatancovali s ešte väčšou vervou ako na jarmoku. A dvaja chlapci predviedli okrem beatboxu aj šaolín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.