V pondelok ôsmeho septembra zomrel v Paríži skladateľ, klavirista a hudobný aranžér Hector Zazou.
Narodil sa 11. júla 1948 v Alžírsku ako Pierre Jobs. Začiatkom 60. rokov jeho rodičia utiekli pred občianskou vojnou do Francúzska. V Marseilles mladý Pierre začínal s muzikou v miestnych kapelách, hrajúcich avantgardný rock a džez.
Zazouova tvorba zo sedemdesiatych rokov je zachytená na dvoch platniach dua ZNR, v ktorom hral aj Joseph Racaille. V roku 1983 sa objavila prvá nahrávka pre belgický label Crammed Discs, ktorému zostal verný až do konca života, s výnimkou dvoch rarít, vydaných talianskou firmou Materiali Sonori a dvoch „komerčných“ úletov pre veľké značky. Po úspechu koncepčného albumu Sahara Blue z roku 1994, na ktorom spievali zhudobnené verše Arthura Rimbauda John Cale, Dead Can Dance, David Sylvian, Khaled či Barbara Gogan, vyšla o rok neskôr z firmy Columbia platňa Songs From The Cold Seas – piesne inšpirované severom tu nôtili Björk, Siouxsie Sioux a ďalšie speváčky. V roku 1998 vydala Electra album Lights in the Dark, na ktorom sa Zazou svojsky popasoval s fenoménom tzv. keltskej hudby.
Tieto dve nahrávky mali o niečo väčšiu publicitu i predajnosť ako ostatných desať albumov, ktoré vydal Crammed. Belgický label však ponúkol skladateľovi niečo, čo mu veľkí vydavatelia nemohli stopercentne zaručiť – umeleckú slobodu. Sám Zazou pri nejakej príležitosti povedal: „Ak nemá hudba zmeniť svet, tak načo nám potom je?“
A tak menil svet zvukmi. Do jeho hudby sa zmestili cencúľovo chladné zvuky syntezátorov, minimalisticko-romantické sláčiky, polyfónne i postmoderné zborové spevy, popové popevky, jasavé trúbky, africké perkusie i ázijské strunové nástroje... Tá hudba je strohá, ale nie nudná, avantgardná, ale pritom počúvateľná, jemná, nie však ezoterická, sentimentálna, no nie smutná, farebná, ale nie prefarbená, ani prifarbená. Jeho citlivý rukopis počuť na albumoch, ktoré produkoval – napríklad na Out Of Tuva tuvianskej speváčky Sainkho Namchylak a Yol Bolsin uzbeckej speváčky Sevary Nazarkhan. Na inštrumentálnom albume The House of Mirrors, ktorý vyjde, bohužiaľ, až posmrtne, sa vybral po zvukovú inšpiráciu do Indie.
Vďaka ti, Hector, za svet aspoň o trochu lepší!
Narodil sa 11. júla 1948 v Alžírsku ako Pierre Jobs. Začiatkom 60. rokov jeho rodičia utiekli pred občianskou vojnou do Francúzska. V Marseilles mladý Pierre začínal s muzikou v miestnych kapelách, hrajúcich avantgardný rock a džez.
Zazouova tvorba zo sedemdesiatych rokov je zachytená na dvoch platniach dua ZNR, v ktorom hral aj Joseph Racaille. V roku 1983 sa objavila prvá nahrávka pre belgický label Crammed Discs, ktorému zostal verný až do konca života, s výnimkou dvoch rarít, vydaných talianskou firmou Materiali Sonori a dvoch „komerčných“ úletov pre veľké značky. Po úspechu koncepčného albumu Sahara Blue z roku 1994, na ktorom spievali zhudobnené verše Arthura Rimbauda John Cale, Dead Can Dance, David Sylvian, Khaled či Barbara Gogan, vyšla o rok neskôr z firmy Columbia platňa Songs From The Cold Seas – piesne inšpirované severom tu nôtili Björk, Siouxsie Sioux a ďalšie speváčky. V roku 1998 vydala Electra album Lights in the Dark, na ktorom sa Zazou svojsky popasoval s fenoménom tzv. keltskej hudby.
Tieto dve nahrávky mali o niečo väčšiu publicitu i predajnosť ako ostatných desať albumov, ktoré vydal Crammed. Belgický label však ponúkol skladateľovi niečo, čo mu veľkí vydavatelia nemohli stopercentne zaručiť – umeleckú slobodu. Sám Zazou pri nejakej príležitosti povedal: „Ak nemá hudba zmeniť svet, tak načo nám potom je?“
A tak menil svet zvukmi. Do jeho hudby sa zmestili cencúľovo chladné zvuky syntezátorov, minimalisticko-romantické sláčiky, polyfónne i postmoderné zborové spevy, popové popevky, jasavé trúbky, africké perkusie i ázijské strunové nástroje... Tá hudba je strohá, ale nie nudná, avantgardná, ale pritom počúvateľná, jemná, nie však ezoterická, sentimentálna, no nie smutná, farebná, ale nie prefarbená, ani prifarbená. Jeho citlivý rukopis počuť na albumoch, ktoré produkoval – napríklad na Out Of Tuva tuvianskej speváčky Sainkho Namchylak a Yol Bolsin uzbeckej speváčky Sevary Nazarkhan. Na inštrumentálnom albume The House of Mirrors, ktorý vyjde, bohužiaľ, až posmrtne, sa vybral po zvukovú inšpiráciu do Indie.
Vďaka ti, Hector, za svet aspoň o trochu lepší!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.