V máji 1988 zazneli v manifeste Českých detí tieto slová: „Kráľ je záštitou slabých proti mocným a bohatým! Kráľ je záruka, ochraňuje lesy, zver, prírodu proti vládnucim kriminálnym živlom... Kráľ je zákon, pred ktorým sú si človek, strom, zviera, pôda, les rovní.“ Tie slová spísal jeden z najmladších chartistov Petr Placák. Prorežimné Rudé právo vtedy nevedelo, čo si s tým počať: je to vtip, alebo to myslí vážne? Nakoniec podstatné pasáže publikovali s tým, nech si čitatelia sami urobia predstavu o undergroundovej mládeži. A oni si ju skutočne urobili: poetický jazyk manifestu kdekoho očaril. Prebúdzal hlboko zasunuté vedomie, že pod vrstvami komunizmu leží niečo staršie než sama Československá republika, niečo nevykoreniteľné, na čo sa dá odkazovať.
Na českom tróne sedelo v dejinách viac než tridsať zvolených kráľov. Nie všetci boli zdrojom hrdosti, a nie každý bol záštitou slabých. No ak niektorý spomedzi nich vytvoril archetyp dobrého panovníka, potom to bol na prvom mieste muž, ktorý sa narodil 14. mája 1316 v Prahe svojhlavej přemyslovskej princeznej a bojovnému luxemburskému vladárovi. Keď v roku 2005 usporiadala verejnoprávna televízia populárnu celonárodnú anketu „Najväčší Čech“, Karel IV. vyhral pred Tomášom Garriguom Masarykom i Václavom Havlom. Národ považovaný za rovnostársky, plebejský a sekularizovaný si vybral hlboko veriaceho stredovekého aristokrata.
Ľudovým ideálom kráľa sa stal muž, ktorý podľa svojich vlastných slov na mienku ľudí priveľmi nedbal: „Máme skôr na mysli to, aby naša duša chválila Boha, než aby ju chválil ľud.“
mnohé tváre Karla IV.
Každá doba si mohla z Karla IV. vziať inú jeho tvár – preto sa doňho tak dobre projektujú sny o vladárovi.
Intelektuál: súčasníkov ohromoval tým, že bol schopný bez prípravy prekladať latinské texty do nemčiny alebo francúzštiny. Hovoril piatimi jazykmi, viedol korešpondenciu s talianskym básnikom Francescom Petrarkom a spísal vlastný životopis. To všetko v čase, keď jeho strýko – posledný francúzsky kráľ z dynastie Kapetovcov – nevedel čítať ani písať.
Staviteľ: Aj keby sa jeho dielo skončilo rokom 1348, vykonal by viac než králi pred ním alebo po ňom: Karlova univerzita, Nové Mesto pražské (trojnásobne prekonávalo rozlohu Starého Mesta) alebo Karlštejn. No dielo pokračovalo aj nasledujúcich tridsať rokov! Vo Svätej ríši rímskej založil či obnovil ešte ďalších deväť univerzít, v kraji pod Bezdězom založil Veľký rybník (dnešné Máchovo jazero), nehovoriac o výstavbe Karlovho mosta alebo o privilégiách pre západočeské horúce kúpele, dnes známe ako Karlovy Vary.
Ústavodarca: Jeho Zlatá bula ustanovila základné pravidlá pre voľbu rímskych cisárov, ktoré platili až do zániku ríše v roku 1806.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.