Slnečné popoludnie, zarámované príjemným pezinským námestím. Smerom k nemu kráčajú skupinky ľudí. Niektorí zjavne rovno z práce, ďalší z útulných kaviarní a vinární.
Skupinka štýlovo oblečených „indie“ mládežníkov sa usadila rovno na kamennej dlažbe v rohu námestia, Dôchodcovia sedia na lavičkách. Spolu s prichádzajúcimi si prezeráme fotografie zavesené na okraji parčíka. Sú z protestného mítingu, ktorý sa na tom istom námestí konal vo februári. Jediné aktuálne zábery sú z hrozivej mesačnej krajiny kúsok od centra Pezinku, kde otec a syn Manovci spolu s podnikateľom Kočnerom budujú novú skládku. O tú predovšetkým išlo. Na míting prišlo veľa ľudí. Odpor voči skládke zjednotil obyvateľov Pezinka, inšpiroval ľudí zo susedných obcí (vrátane veľkej Bratislavy) a povzbudil podobne postihnutých občanov z celého Slovenska. Keď účastníkov privítal moderátor mítingu, bluesman a miestny aktivista Milan Konfráter, Pezinčania na námestie ešte stále prichádzali a mladí ľudia v žltých tričkách s nápisom „Skládka nepatrí do mesta“ zbierali podpisy pod list premiérovi a Európskemu parlamentu.
Z pódia (nezištne požičaného primátorom Modry) v priebehu dvoch hodín zazneli múdre, vtipné, povzbudivé a niekedy aj deprimujúce slová. Pesničku o pezinskej skládke a následnom kyslom daždi zaspieval Adam Briestenský, swing a salsu priniesol Robo Opatovský, hustnúci dav rozhýbal Peter Cmorík, na staršie časy si zaspomínal Robo Grigorov. Dojímavým bolo vystúpenie pezinského chrámového zboru Ad Una Corda. Zaspievali okrem iného pieseň pezinského rodáka Eugena Suchoňa Aká si mi krásna, ktorá v kontexte megaskládky nadobudla nový, hlbší význam. Záverečný koncert Jany Kirschner s Ajdžim Szabom a Maťkom Zajkom bol napriek zdanlivej beznádejnosti boja statočných Pezinčanov s mocou radostný. „Mám trému. Tu ide totiž o vážnu vec,“ povedala Jana pred jednou zo svojich pesničiek. „Neboj sa!“ odpovedal jej ktosi z účastníkov mítingu. Najsilnejší moment nastal, keď pódium zaplnilo asi 20 ľudí, z ktorých každý držal v rukách plagát opisujúci a zobrazujúci boj medzi občanmi a mocou vo svojom konkrétnom meste či dedine: Ružinov, Rača, Devín, Trebišov, Trenčín, Považská Bystrica, Slatinka, Spiš, Prešov a ďalšie. V Pezinku už nejde len o Pezinok, ale o celú krajinu. Nielen o skládku, ale aj o slobodu a spravodlivosť. Ide o vážnu vec. „Nebojte sa!“ odkazujú všetkým Pezinčania.
Skupinka štýlovo oblečených „indie“ mládežníkov sa usadila rovno na kamennej dlažbe v rohu námestia, Dôchodcovia sedia na lavičkách. Spolu s prichádzajúcimi si prezeráme fotografie zavesené na okraji parčíka. Sú z protestného mítingu, ktorý sa na tom istom námestí konal vo februári. Jediné aktuálne zábery sú z hrozivej mesačnej krajiny kúsok od centra Pezinku, kde otec a syn Manovci spolu s podnikateľom Kočnerom budujú novú skládku. O tú predovšetkým išlo. Na míting prišlo veľa ľudí. Odpor voči skládke zjednotil obyvateľov Pezinka, inšpiroval ľudí zo susedných obcí (vrátane veľkej Bratislavy) a povzbudil podobne postihnutých občanov z celého Slovenska. Keď účastníkov privítal moderátor mítingu, bluesman a miestny aktivista Milan Konfráter, Pezinčania na námestie ešte stále prichádzali a mladí ľudia v žltých tričkách s nápisom „Skládka nepatrí do mesta“ zbierali podpisy pod list premiérovi a Európskemu parlamentu.
Z pódia (nezištne požičaného primátorom Modry) v priebehu dvoch hodín zazneli múdre, vtipné, povzbudivé a niekedy aj deprimujúce slová. Pesničku o pezinskej skládke a následnom kyslom daždi zaspieval Adam Briestenský, swing a salsu priniesol Robo Opatovský, hustnúci dav rozhýbal Peter Cmorík, na staršie časy si zaspomínal Robo Grigorov. Dojímavým bolo vystúpenie pezinského chrámového zboru Ad Una Corda. Zaspievali okrem iného pieseň pezinského rodáka Eugena Suchoňa Aká si mi krásna, ktorá v kontexte megaskládky nadobudla nový, hlbší význam. Záverečný koncert Jany Kirschner s Ajdžim Szabom a Maťkom Zajkom bol napriek zdanlivej beznádejnosti boja statočných Pezinčanov s mocou radostný. „Mám trému. Tu ide totiž o vážnu vec,“ povedala Jana pred jednou zo svojich pesničiek. „Neboj sa!“ odpovedal jej ktosi z účastníkov mítingu. Najsilnejší moment nastal, keď pódium zaplnilo asi 20 ľudí, z ktorých každý držal v rukách plagát opisujúci a zobrazujúci boj medzi občanmi a mocou vo svojom konkrétnom meste či dedine: Ružinov, Rača, Devín, Trebišov, Trenčín, Považská Bystrica, Slatinka, Spiš, Prešov a ďalšie. V Pezinku už nejde len o Pezinok, ale o celú krajinu. Nielen o skládku, ale aj o slobodu a spravodlivosť. Ide o vážnu vec. „Nebojte sa!“ odkazujú všetkým Pezinčania.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.