Beh je cool, Zátopek tiež

Pod pseudonymom Jaromír 99 sa skrýva Jaromír Švejdík, ktorého väčšina z nás pozná najmä vďaka filmovému hitu Alois Nebel. Český výtvarník a hudobník dal o sebe vedieť opäť naplno v apríli tohto roka ako spoluautor a ilustrátor komiksovej knihy Zátopek o živote českého legendárneho bežca. Prvý náklad sa úplne rozpredal, kníhkupectvá dnes čakajú na dotlač.

rozškľabená tvár

52-ročný Švejdík pozná meno Zátopek už od detských čias z rozprávania svojich rodičov. Zatiaľ čo on sám ho vnímal ako propagandistickú ikonu svojej doby, z rozprávania svojho otca si na ňom cenil obrovskú vôľu a žasol pri historkách o jeho netradičných tréningových metódach. Neskôr mu túto legendu pripomenuli rôzne výročia. Do pamäti sa mu najviac zapísala jeho rozškľabená tvár, ktorú bežec ukazoval, keď na dráhe siahal na dno svojich fyzických síl.

Kniha Zátopek s podtitulom „... když nemůžeš, tak přidej!“ je súčasťou kampane Českého olympijského výboru pred letnou olympiádou v Brazílii. Meno Zátopek je aj po rokoch symbolom nezlomnosti športového ducha. Český bežec získal na dvoch olympiádach celkovo štyri zlaté medaily, z toho tri v Helsinkách v roku 1952, kde zvíťazil v troch bežeckých kategóriách – na 10 000 metrov, 5 000 metrov a v maratóne, ktorý predtým nikdy nebežal. Jeho žena Dana vtedy získala zlato za hod oštepom. Meno Zátopek sa tak v svetovom športe stalo navždy legendou.

„Beh je opäť cool. V Prahe behajú všetci, aj moji kamaráti. Ja som skôr chodec. Skúšal som behať, ale keďže som z hôr, radšej chodím na treky. Chôdza je pre mňa skôr meditácia než dosahovanie nejakých výkonov,“ hovorí výtvarník, ktorý sa ku knižke dostal vlastne len náhodou. Jej spoluautor Jan Novák, známy aj vďaka fantastickej knihe Zatím dobrý o bratoch Mašínovcoch, pôvodne napísal o Zátopkovi filmový scenár. Na ten ho inšpiroval rozhovor s Danou Zátopkovou v anglických novinách, ktorá si počas olympiády v Londýne v roku 2012 spomenula na takmer zabudnutú historku. Podľa nej jej muž do Helsiniek takmer nešiel. Zátopka pohoršilo, že režim odmietol na hry pustiť bežca a kamaráta Stanislava Jungwirtha, pretože jeho otec vtedy sedel za „protištátnu“ činnosť. Športovec, ktorý bol najväčšou hviezdou československej výpravy, im oznámil, že bez Jungwirtha nikam nejde.