Izrael a jeho vojny
Izrael je opäť vo vojne. Tentoraz bojuje proti hnutiu Hamas na území, ktoré ešte donedávna bolo súčasťou samotného izraelského štátu. Vojna sa začala krátko po Vianociach 27. decembra minulého roka, keď Izrael začal vojenskú ofenzívu zameranú proti vojenským základniam hnutia Hamas v Gaze, ktorá trvala do uzávierky tohto čísla. Izrael letecký a raketový útok zdôvodňoval tri roky trvajúcimi útokmi z územia Gazy na izraelské ciele. Za ten čas bolo na židovský štát odpálených takmer šesť a pol tisíca rôznych striel, ktoré spôsobili menší počet úmrtí a materiálne škody. Reakciou Izraela boli stovky rakiet a za prvé tri dni 350 mŕtvych. Izrael sa bráni, že 20. decembra, týždeň pred začatím vojenskej operácie, poslali štátne orgány tisícom Palestínčanov žijúcich v Gaze krátku sms správu, ktorou ich vyzvali, aby opustili domovy, ak v nich militanti ukrývajú zbrane. Správa bola napísaná v arabčine a podľa izraelskej armády v dostatočnom predstihu varovala civilné obyvateľstvo pred hroziacim útokom. Hamas na vojenskú ofenzívu odpovedal a dokázal ostreľovať desiatky kilometrov vzdialené ciele.
Na celom konflikte treba rozlíšiť tri roviny. Po prvé, provokácia. Podľa všetkých dostupných údajov je zrejmé, že Hamas Izrael cielene provokoval, ako aj to, že Izrael s odpoveďou dlhodobo čakal na priaznivý čas. Tým boli vianočné sviatky a najmä medzivládie v Spojených štátoch, keď oslabený prezident nedokáže a novozvolený prezident ešte nemôže zasiahnuť. Rovina druhá, bezprostredné dopady operácie. Hoci väčšina médií diskutuje o proporčnosti izraelského útoku, závažnejšie sú strednodobé dopady. Izrael je v komplikovanej situácii, jeho územie je ostreľované a radikálna izolácia Hamasu nefunguje. Navyše, podobne ako vojna v Libanone v roku 2006, aj vojna proti Hamasu ukazuje predovšetkým jeho slabosť. Židovský štát nemá kapacity na viac, než zbombardovanie územia. Nedokáže pacifikovať nepriateľa a nemá šancu „vyhrať mier“. Hoci reakcie arabských krajín boli prekvapivo opatrné, Irán pravdepodobne urýchli výrobu jadrovej bomby, čím si zaručí efekt odstrašenia. Vojna proti Hamasu teda urýchli zmenu rovnováhy moci na Blízkom východe v neprospech Jeruzalemu. A napokon je tu ešte tretia rovina, izraelskí spojenci. Práve na tých bude totiž Izrael v nadchádzajúcom desaťročí čím ďalej, tým viac odkázaný. Na strane Jeruzalema nateraz stojí Washington a Berlín. Izrael musí pri svojej politike myslieť na to, ako nestratiť ani jedného, ani druhého.
.jd
Odstavený plyn
Ruský plynárenský koncern Gazprom prerušil dodávky plynu na Ukrajinu. Konflikt má politické pozadie, ale je aj výsledkom obchodných sporov – Ukrajinci platili 179,50 dolára za 1 000 štvorcových metrov, teda o polovicu menej než iní európski zákazníci. Gazprom od Ukrajincov žiadal 418 dolárov. Neskôr Rusi z predstáv zľavili, ale do Silvestra sa s Kyjevom nedohodli.
.mh
Problémy v Pakistane
Ak je na svete krajina, ktorá by potrebovala silného vládcu, tak je to Pakistan. Zdá sa však, že prezident Bhutto nevie, čo robiť. Krajina s jadrovými zbraňami má pritom problémov vyše hlavy — na hranici s Afganistanom aj Indiou, militantnými islamistami doma, aj ich útokmi v Bombaji. India reaguje pokojne a v Kašmíre zorganizovala úspešné demokratické voľby.
.jd
Demonštrácie v Číne
Hoci v Číne slávnostne uzavreli rok najväčších Olympijských hier v dejinách a s príslušnou pompou otvorili rok byvola, Peking má dôvod na obavy. Finančná kríza podľa odhadov MMF zníži rast čínskej ekonomiky až o polovicu, demonštrácie spojené s prepúšťaním sa začali v niektorých provinciách už v decembri. A to krajinu v júni čaká 20. výročie tragédie na Tchien-an-men.
.jd
Katolíci v Kosove
V Kosove sa darí konverziám na katolicizmus. Kosovo je dominantne moslimské a viera prevažne kopíruje etnicitu, rímskych katolíkov je medzi kosovskými Albáncami vyše 65-tisíc a ich počet rastie v desiatkach mesačne. V Prištine sa stavia katolícka katedrála a uctieva Matka Tereza. Žeby sa kedysi katolícky národ po stáročiach osmanského dedičstva vracal ku koreňom?
.jd
Odchod intelektuála
Na Štedrý deň vo veku 81 rokov zomrel v USA Samuel P. Huntington, významný americký vedec a intelektuál. Autor knihy o demokratizácii, v ktorej vyzdvihol rolu katolíckej cirkvi, kritik amerického multikulturalizmu, ale predovšetkým knihy Stret civilizácií, v ktorej rozdelil svet do desiatich civilizačných celkov a ako prvý opísal rok po páde komunizmu novodobý konflikt s islamom, ktorého hranice nazval „krvavými“. Česť jeho pamiatke.
.jd
Raúl Castro
oznámil pri príležitosti 50. výročia od začiatku Fidelovej revolúcie, že revolúcia potrvá ešte ďalších 50 rokov. Raúl, Fidelov brat, ktorý sa nedávno stal prezidentom, nadchol svojou rečou 3-tisíc komunistických funkcionárov, ktorí majú ďalej prečo žiť...
Benedikt XVI.
vyzval v tradičnej novoročnej kázni svetových vodcov, aby nerobili krátkodobé zmeny globálneho finančného systému, ale zasadili sa o skutočnú reformu. Uviedol, že sa modlí za koniec násilia v Gaze a za život v mieri pre Izraelčanov a Palestínčanov.
Tony Blair
Tentoraz negatívne: bývalý britský premiér je totiž okrem iného aj splnomocnencom pre Blízky východ. V čase vojny Izraela proti Hamasu ho až do uzávierky .týždňa prekvapivo nebolo počuť. Pritom to bol on, od koho by sa očakávala iniciatíva aj aktivita.
Izrael je opäť vo vojne. Tentoraz bojuje proti hnutiu Hamas na území, ktoré ešte donedávna bolo súčasťou samotného izraelského štátu. Vojna sa začala krátko po Vianociach 27. decembra minulého roka, keď Izrael začal vojenskú ofenzívu zameranú proti vojenským základniam hnutia Hamas v Gaze, ktorá trvala do uzávierky tohto čísla. Izrael letecký a raketový útok zdôvodňoval tri roky trvajúcimi útokmi z územia Gazy na izraelské ciele. Za ten čas bolo na židovský štát odpálených takmer šesť a pol tisíca rôznych striel, ktoré spôsobili menší počet úmrtí a materiálne škody. Reakciou Izraela boli stovky rakiet a za prvé tri dni 350 mŕtvych. Izrael sa bráni, že 20. decembra, týždeň pred začatím vojenskej operácie, poslali štátne orgány tisícom Palestínčanov žijúcich v Gaze krátku sms správu, ktorou ich vyzvali, aby opustili domovy, ak v nich militanti ukrývajú zbrane. Správa bola napísaná v arabčine a podľa izraelskej armády v dostatočnom predstihu varovala civilné obyvateľstvo pred hroziacim útokom. Hamas na vojenskú ofenzívu odpovedal a dokázal ostreľovať desiatky kilometrov vzdialené ciele.
Na celom konflikte treba rozlíšiť tri roviny. Po prvé, provokácia. Podľa všetkých dostupných údajov je zrejmé, že Hamas Izrael cielene provokoval, ako aj to, že Izrael s odpoveďou dlhodobo čakal na priaznivý čas. Tým boli vianočné sviatky a najmä medzivládie v Spojených štátoch, keď oslabený prezident nedokáže a novozvolený prezident ešte nemôže zasiahnuť. Rovina druhá, bezprostredné dopady operácie. Hoci väčšina médií diskutuje o proporčnosti izraelského útoku, závažnejšie sú strednodobé dopady. Izrael je v komplikovanej situácii, jeho územie je ostreľované a radikálna izolácia Hamasu nefunguje. Navyše, podobne ako vojna v Libanone v roku 2006, aj vojna proti Hamasu ukazuje predovšetkým jeho slabosť. Židovský štát nemá kapacity na viac, než zbombardovanie územia. Nedokáže pacifikovať nepriateľa a nemá šancu „vyhrať mier“. Hoci reakcie arabských krajín boli prekvapivo opatrné, Irán pravdepodobne urýchli výrobu jadrovej bomby, čím si zaručí efekt odstrašenia. Vojna proti Hamasu teda urýchli zmenu rovnováhy moci na Blízkom východe v neprospech Jeruzalemu. A napokon je tu ešte tretia rovina, izraelskí spojenci. Práve na tých bude totiž Izrael v nadchádzajúcom desaťročí čím ďalej, tým viac odkázaný. Na strane Jeruzalema nateraz stojí Washington a Berlín. Izrael musí pri svojej politike myslieť na to, ako nestratiť ani jedného, ani druhého.
.jd
Odstavený plyn
Ruský plynárenský koncern Gazprom prerušil dodávky plynu na Ukrajinu. Konflikt má politické pozadie, ale je aj výsledkom obchodných sporov – Ukrajinci platili 179,50 dolára za 1 000 štvorcových metrov, teda o polovicu menej než iní európski zákazníci. Gazprom od Ukrajincov žiadal 418 dolárov. Neskôr Rusi z predstáv zľavili, ale do Silvestra sa s Kyjevom nedohodli.
.mh
Problémy v Pakistane
Ak je na svete krajina, ktorá by potrebovala silného vládcu, tak je to Pakistan. Zdá sa však, že prezident Bhutto nevie, čo robiť. Krajina s jadrovými zbraňami má pritom problémov vyše hlavy — na hranici s Afganistanom aj Indiou, militantnými islamistami doma, aj ich útokmi v Bombaji. India reaguje pokojne a v Kašmíre zorganizovala úspešné demokratické voľby.
.jd
Demonštrácie v Číne
Hoci v Číne slávnostne uzavreli rok najväčších Olympijských hier v dejinách a s príslušnou pompou otvorili rok byvola, Peking má dôvod na obavy. Finančná kríza podľa odhadov MMF zníži rast čínskej ekonomiky až o polovicu, demonštrácie spojené s prepúšťaním sa začali v niektorých provinciách už v decembri. A to krajinu v júni čaká 20. výročie tragédie na Tchien-an-men.
.jd
Katolíci v Kosove
V Kosove sa darí konverziám na katolicizmus. Kosovo je dominantne moslimské a viera prevažne kopíruje etnicitu, rímskych katolíkov je medzi kosovskými Albáncami vyše 65-tisíc a ich počet rastie v desiatkach mesačne. V Prištine sa stavia katolícka katedrála a uctieva Matka Tereza. Žeby sa kedysi katolícky národ po stáročiach osmanského dedičstva vracal ku koreňom?
.jd
Odchod intelektuála
Na Štedrý deň vo veku 81 rokov zomrel v USA Samuel P. Huntington, významný americký vedec a intelektuál. Autor knihy o demokratizácii, v ktorej vyzdvihol rolu katolíckej cirkvi, kritik amerického multikulturalizmu, ale predovšetkým knihy Stret civilizácií, v ktorej rozdelil svet do desiatich civilizačných celkov a ako prvý opísal rok po páde komunizmu novodobý konflikt s islamom, ktorého hranice nazval „krvavými“. Česť jeho pamiatke.
.jd
Raúl Castro
oznámil pri príležitosti 50. výročia od začiatku Fidelovej revolúcie, že revolúcia potrvá ešte ďalších 50 rokov. Raúl, Fidelov brat, ktorý sa nedávno stal prezidentom, nadchol svojou rečou 3-tisíc komunistických funkcionárov, ktorí majú ďalej prečo žiť...
Benedikt XVI.
vyzval v tradičnej novoročnej kázni svetových vodcov, aby nerobili krátkodobé zmeny globálneho finančného systému, ale zasadili sa o skutočnú reformu. Uviedol, že sa modlí za koniec násilia v Gaze a za život v mieri pre Izraelčanov a Palestínčanov.
Tony Blair
Tentoraz negatívne: bývalý britský premiér je totiž okrem iného aj splnomocnencom pre Blízky východ. V čase vojny Izraela proti Hamasu ho až do uzávierky .týždňa prekvapivo nebolo počuť. Pritom to bol on, od koho by sa očakávala iniciatíva aj aktivita.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.