Keby sa mykénsky kráľ Eurysteus dožil dnešných dní a mal by Herkulovi určiť dvanásť nových úloh, jednou z nich by určite bolo aj sledovanie silvestrovského programu slovenských televízií.
Ale otázka znie: vydržal by vôbec mýtický hrdina toľkú bojazlivosť? Našťastie, my diváci, zvyknutí na všetko, vycvičení celoročným sledovaním tanečných a talentových súťaží, antikvízov, seriálov, premiérových výstupov a veselých historiek z nakrúcania, sme to s veľkou pomocou diaľkového ovládača prežili. A tak sa môžeme podeliť o skúsenosť.
Ak by sme mali štyridsať a viac, určite by sme opäť nostalgicky zaspomínali na Vladimíra Menšíka a jeho silvestre. Podľa zážitkov pamätníkov v porovnaní s ním blednú všetky koncoročné programy za posledných dvadsať rokov. Žiaľ, na menšíkovskú „řachandu“ nám zostala len matná spomienka. S čím teda porovnávať?
Je pravda, že televízny Silvester roku 2008 bol asi stokrát zábavnejší ako program na konci roka 1992, keď sa v telke pretŕčali najväčší hulváti a zlodeji. Takisto platí, že Silvester 2008 nebol až taký hlúpy ako Silvester 1995, keď sa v priamom prenose krstil denník Nová Smena mladých. A pravda je aj to, že na rozdiel od deväťdesiatych rokov máme dnes na výber šesť celoplošných kanálov. Takže, jednoznačné zlepšenie.
Napriek istému posunu aj ostatný Silvester bol však najmä veľkou nudou, hraničiacou až s hlúposťou. V posledný deň roka ani jedna televízia nezariskovala a nepriniesla nič zásadne odlišného od toho, čo vysiela po celý zvyšok roka. Jednotka stavila na zábavnú súťaž s hviezdnym obsadením 5 proti 5, ktorá vraj „dokonale spája dva dôležité prvky tohto televízneho žánru: napätie a zábavu“, hviezdne obsadené posedenie s historkami Takí sme boli, neopísateľné Drišľakoviny a hymnu. Dvojka ponúkla pre koniec roka typického Štepku, Lasicu so Satinským (tentoraz ako operetných spevákov) a ešte aj Hanákov klasický film Ružové sny. Ani Dvojka teda nezaskočila, ale na rozdiel od ostatných kanálov ani ničím nenaštvala.
Televízia Joj ponúkla ďalšie pokračovanie jediného seriálu na svete, v ktorom sa nedajú rozoznať hlavní mužskí predstavitelia, Panelák, na prekvapenie vcelku vydarené spojenie seriálov Mafstory a Profesionáli a ďalší dôkaz toho, že úspešný rozhlasový moderátor nemusí automaticky zvládnuť aj televíziu – teda Sajfovo Všetko najhoršie. Aj najsledovanejšia Markíza ponúkla svoje „best of“. Na konci roka sme si mohli v Smotánke užiť tancujúceho Harabina a Oklamčáka, v programe Aj múdry schybí rozprávajúceho Donutila a pred polnocou aj onoho chlapca, ktorého talent spočíva v tom, že grgá rôzne melódie. Jediným prekvapením bolo zaradenie filmu so Sachom Cohenom Ali G Indahouse.
Bez toho, že by sme chceli zhadzovať úsilie tvorcov spomínaných programov však treba napísať, že o najväčšie prekvapenie sa napokon postarala spravodajská televízia TA3. Bolo to síce až hodinu po polnoci, ale priniesť priamy prenos, v ktorom sa premiér vlády Slovenskej republiky azda aj dve minúty v kuse usmieva, to si zaslúži pochvalu.
Čo dodať? Hádam len toľko, že české televízie sa správajú úplne rovnako a cez Silvester vždy stavia na istotu. Je smutné, že odvahu nemajú už niekoľko rokov ani na tej ČT 2. Najvyšší čas začať nostalgicky spomínať na zlaté deväťdesiate roky, keď televízny záver roka patril divadlu Sklep a Českej sode a začať sa venovať niečomu rozumnejšiemu.
Ale otázka znie: vydržal by vôbec mýtický hrdina toľkú bojazlivosť? Našťastie, my diváci, zvyknutí na všetko, vycvičení celoročným sledovaním tanečných a talentových súťaží, antikvízov, seriálov, premiérových výstupov a veselých historiek z nakrúcania, sme to s veľkou pomocou diaľkového ovládača prežili. A tak sa môžeme podeliť o skúsenosť.
Ak by sme mali štyridsať a viac, určite by sme opäť nostalgicky zaspomínali na Vladimíra Menšíka a jeho silvestre. Podľa zážitkov pamätníkov v porovnaní s ním blednú všetky koncoročné programy za posledných dvadsať rokov. Žiaľ, na menšíkovskú „řachandu“ nám zostala len matná spomienka. S čím teda porovnávať?
Je pravda, že televízny Silvester roku 2008 bol asi stokrát zábavnejší ako program na konci roka 1992, keď sa v telke pretŕčali najväčší hulváti a zlodeji. Takisto platí, že Silvester 2008 nebol až taký hlúpy ako Silvester 1995, keď sa v priamom prenose krstil denník Nová Smena mladých. A pravda je aj to, že na rozdiel od deväťdesiatych rokov máme dnes na výber šesť celoplošných kanálov. Takže, jednoznačné zlepšenie.
Napriek istému posunu aj ostatný Silvester bol však najmä veľkou nudou, hraničiacou až s hlúposťou. V posledný deň roka ani jedna televízia nezariskovala a nepriniesla nič zásadne odlišného od toho, čo vysiela po celý zvyšok roka. Jednotka stavila na zábavnú súťaž s hviezdnym obsadením 5 proti 5, ktorá vraj „dokonale spája dva dôležité prvky tohto televízneho žánru: napätie a zábavu“, hviezdne obsadené posedenie s historkami Takí sme boli, neopísateľné Drišľakoviny a hymnu. Dvojka ponúkla pre koniec roka typického Štepku, Lasicu so Satinským (tentoraz ako operetných spevákov) a ešte aj Hanákov klasický film Ružové sny. Ani Dvojka teda nezaskočila, ale na rozdiel od ostatných kanálov ani ničím nenaštvala.
Televízia Joj ponúkla ďalšie pokračovanie jediného seriálu na svete, v ktorom sa nedajú rozoznať hlavní mužskí predstavitelia, Panelák, na prekvapenie vcelku vydarené spojenie seriálov Mafstory a Profesionáli a ďalší dôkaz toho, že úspešný rozhlasový moderátor nemusí automaticky zvládnuť aj televíziu – teda Sajfovo Všetko najhoršie. Aj najsledovanejšia Markíza ponúkla svoje „best of“. Na konci roka sme si mohli v Smotánke užiť tancujúceho Harabina a Oklamčáka, v programe Aj múdry schybí rozprávajúceho Donutila a pred polnocou aj onoho chlapca, ktorého talent spočíva v tom, že grgá rôzne melódie. Jediným prekvapením bolo zaradenie filmu so Sachom Cohenom Ali G Indahouse.
Bez toho, že by sme chceli zhadzovať úsilie tvorcov spomínaných programov však treba napísať, že o najväčšie prekvapenie sa napokon postarala spravodajská televízia TA3. Bolo to síce až hodinu po polnoci, ale priniesť priamy prenos, v ktorom sa premiér vlády Slovenskej republiky azda aj dve minúty v kuse usmieva, to si zaslúži pochvalu.
Čo dodať? Hádam len toľko, že české televízie sa správajú úplne rovnako a cez Silvester vždy stavia na istotu. Je smutné, že odvahu nemajú už niekoľko rokov ani na tej ČT 2. Najvyšší čas začať nostalgicky spomínať na zlaté deväťdesiate roky, keď televízny záver roka patril divadlu Sklep a Českej sode a začať sa venovať niečomu rozumnejšiemu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.