V súčasnosti žije celá spoločnosť najmä menovou reformou, ktorá ukončí platnosť slovenskej koruny ako peňažného platidla v Slovenskej republike. Od 1. januára nosíme v našich peňaženkách eurá a centy.
Na slovenské či československé koruny a haliere však ľudia nezabudnú, pretože v ich prípade boli zvyknutí na hodnotne spracované peniaze, či už po motívovej, umeleckej, technickej alebo materiálnej stránke. S korunovou menou sa preto oplatí aspoň symbolicky rozlúčiť.
Celý príbeh korún a halierov sa začal ešte v časoch existencie Rakúsko-uhorskej monarchie. Koncom 19. storočia platila v krajine tzv. „rakúska mena“. Hodnota platidiel bola garantovaná cenou striebra, ktorá však rapídne klesala, čo spôsobilo menové problémy. V roku 1892 sa preto uskutočnila menová reforma. Zlatníky a grajciare, ktoré obyvateľstvo používalo v platobnom styku dlhé roky, tak nahradili koruny a haliere. Zavedené bolo krytie meny zlatom, ktorého hodnota bola stálejšia ako hodnota striebra.
Prvé platidlá novej meny boli spracované na vysokej umeleckej i materiálnej úrovni. Korunové mince boli razené zo zlata (10, 20, 100 K), zo striebra (1, 2, 5 K) a halierniky (1, 2, 10, 20) z bronzu, medi-niklu a počas prvej svetovej vojny, vzhľadom na zvýšenú potrebu technických kovov pre zbrojársky priemysel, dokonca aj zo železa. Spôsob výroby mincí, ale najmä bankoviek, poznačili vo veľkej miere historizmus a secesia. Pôsobivé ornamentálne a figurálne spracovanie bankoviek Rakúsko-Uhorska položilo základy výbornej technickej a umeleckej tradície výroby a estetiky našich platidiel.
Názov korunovej meny bol inšpirovaný monarchisticky. Pochádza z kráľovskej koruny. Symbolom meny pre rakúsku časť štátu bola „rudolfínska“ koruna, ktorou boli korunovaní rímski cisári a českí králi od roku 1600 a pre Uhorsko takzvaná „svätoštefanská“, používaná na korunovácie panovníkov od roku 1000.
Cisár František Jozef, ktorý vládol mnohonárodnému súštátiu, najprv ako tradicionalista nesúhlasil s uskutočnením menovej reformy. Jedným z presvedčivých argumentov, okrem ekonomickej nutnosti a jemu lichotivého názvu, bol aj vzhľad pripravovaných nových platidiel. Korunové mince mali tradičnú, historicky overenú dispozíciu – bol na nich zobrazený nominál a portrét panovníka, dizajn halierov inšpiroval vzhľad grajciarov z tereziánskeho obdobia.
.z monarchie do republiky
Keď po rozpade monarchie v roku 1918 vznikla prvá Československá republika, rozpútala sa diskusia o novom názve menovej jednotky. Hovorilo sa o potrebe novej meny, nie „monarchistickej koruny“. V tomto zmysle sa uvažovalo aj nad názvami ako sokol, frank, dolár, rašín a podobne. Je zaujímavé, že napríklad „sokol“ sa nominálne nemal rozkladať na haliere, ale na „káňatá“.
V roku 1919 sa napokon uskutočnila menová reforma. Jej hlavným ideovým autorom bol minister financií ČSR Alois Rašín, ktorý presadil ponechanie názvu menovej jednotky – koruny so skratkou „Kč“. Dôsledkom reformy bol aj vznik Bankového úradu ministerstva financií, ktorý dočasne plnil funkciu štátnej banky.
Tento úrad zabezpečoval tlač štátoviek a bankoviek a razbu mincí pre nový štát Slovákov a Čechov. Papierové peniaze sa vyrábali na základe návrhov takých výtvarníkov, akými boli Alfons Mucha a Maximilián Švabinský. Autorom takmer všetkých mincí predvojnovej ČSR bol profesor Otakar Španiel, ktorý bol najplodnejším autorom československých mincí vôbec. Od čias „prvej ČSR“ sa stala symbolom československej korunovej meny lipová ratolesť či samostatný lipový lístok.
.slovakštát
Po vzniku Slovenskej republiky vznikla v apríli 1939 Slovenská národná banka (SNB), a začalo sa s kolkovaním niektorých československých bankoviek a postupne aj s prípravou nových slovenských mincí a papierových platidiel. Z iniciatívy Imricha Karvaša, guvernéra SNB, sa uskutočnila aj celonárodná zbierka na národný poklad. Ľudia poskytovali šperky, peňažné hotovosti a cenné papiere, za čo dostávali na pamiatku oceľový prsteň s nápisom „Slovenský štát ďakuje“.
Nemci drancovali slovenské hospodárstvo mnohými spôsobmi: ku koncu vojny dlh Nemecka voči Slovensku, ktorý nebol nikdy splatený, dosiahol výšku okolo 8 miliárd korún (Ks). Napriek tomu bola však koruna jednou z najstabilnejších a najsilnejších mien v Európe. Ľudia najviac verili švédskej, švajčiarskej a slovenskej mene. Imrich Karvaš a ďalší významní slovenskí národohospodári prispeli aj k finančnej podpore Slovenského národného povstania.
Aj napriek silnému nemeckému vplyvu sa podarilo slovenským národohospodárom do značnej miery uchrániť Slovensko od totálneho drancovania. Používali premyslené obchodné a účtovacie postupy a zachránili pred zhabaním a zneužitím množstvo surovín a drahých kovov. Jedným zo spôsobov, ako úplne neodovzdať Nemcom naše drahé kovy, bola razba strieborných obehových a pamätných mincí a ich rozptýlenie medzi ľudí.
.komunistická koruna
Po vojne sa muselo znovuobnovené Československo vyrovnať so zložitou peňažnou situáciou. V roku 1945 sa uskutočnila menová reforma, ktorá zlúčila slovenskú korunu – „Ks“ a protektorátnu korunu – „K“ do novej Koruny československej – „Kč“ a to v pomere 1 : 1. Svoju činnosť nanovo začala aj Kremnická mincovňa, ktorú predtým devastovali nemecké vojská. Hoci mincovňa mala problémy aj predtým, v súvislosti s odchodom uhorskej štátnej správy v roku 1918, dá sa povedať, že nepretržite razí mince pre naše územie od roku 1328, čiže 680 rokov...
Menový vývoj od roku 1945 mal devalvačné tendencie. Okrem toho, ako dedičstvo vojny pretrvával v Československu prídelový systém na základné potraviny a niektoré strategické tovary.
Neľahká situácia nútila komunistickú vládu prijať zásadné opatrenia – do hry však prišla aj komunistická ideológia. Neočakávaným a náhlym spôsobom sa zrealizovala peňažná reforma v roku 1953. Na jej základe boli hotovosť, ako aj peňažné vklady obyvateľstva prepočítané, a tak znížené v pomeroch od 1 : 5 do 1 : 50. Aj ceny a platy boli prepočítané v pomere 1 : 5. Peniaze tejto reformy boli razené a tlačené v Sovietskom zväze, pretože kvôli dôslednému utajovaniu reformy nemohlo byť v Československu známe, že sa tlačia a razia nové peniaze. Lebo by to vraj ľudí znervóznilo... Reformu vláda ohlásila v sobotu večer a začala sa už v pondelok, 1. júna, od rána. Ľudia nemali možnosť plnohodnotne minúť alebo investovať svoje peniaze pred uskutočnením výmeny. Výmena prebehla podľa koefícientov v bankách, na účtoch, ale aj vo výmenných strediskách Štátnej banky československej. Sumy do 300 Kčs sa menili v pomere 1 : 5, vyššie v pomere 1 : 50, pričom tento pomer platil pre každú osobu. Keď občan priniesol do výmenného strediska povedzme 5 000 Kčs, dostal nových 154 korún! Reforma bola náhla, rýchla, totálna a obrala ľudí o peniaze a úspory. Preto sa proti nej strhla aj vlna protestov. Od roku 1953 sa teda začalo obdobie socialistického peňažníctva v našich dejinách. Ešte predtým Národnú banku československú vystriedala Štátna banka československá. V roku 1953 bola najnižším papierovým nominálom 1 koruna a najvyšším kovovým 25-haliernik!
Námety a motívy na platidlách Československa boli v ére socializmu prirodzene inšpirované najmä ideologicky: hemžilo sa to roľníckymi a robotníckymi osobnosťami, no nechýbali ani reálne osobnosti či zobrazenia prírody. No aj v tomto období platili Slováci a Česi esteticky zhotovenými peniazmi, medzi ich autorov totiž patrili mená ako Albín Brunovský a Mária Medvecká. Ako súbežná mena s Kčs platili v istom čase aj darexové a potom i tuzexové poukážky („Bony“).
.zbohom
Koruna prežila aj rozdelenie Československa, i keď už nešlo o československú „Kčs“, ale o slovenskú „Sk“. Koruny a haliere reprezentujúce korunovú menu, s ktorou sa práve lúčime, nesú na sebe motívy tradičných slovenských reálií, osobností či kresťanstva. Od roku 2009 budú vystriedané eurami a centami. Inak povedané, Štefánik, Hlinka, Štúr, Bernolák, Madona, Cyril, Metod, Pribina, Kríž z Veľkej Mače, keltský Biatec, Venuša, Ikona sv. Márie a Devín budú nahradené dvojkrížom, Bratislavským hradom, Kriváňom a mapkou Európy. Koruna, ktorá prežila mnohé hospodárske, politické a ideologické zemetrasenia 20. storočia, odchádza. So zvedavosťou budeme sledovať životnú dráhu novej meny – eura. Alebo: „Kráľ zomrel, nech žije kráľ...“ ?
Autor je vysokoškolský učiteľ a člen Slovenskej numizmatickej spoločnosti
Na slovenské či československé koruny a haliere však ľudia nezabudnú, pretože v ich prípade boli zvyknutí na hodnotne spracované peniaze, či už po motívovej, umeleckej, technickej alebo materiálnej stránke. S korunovou menou sa preto oplatí aspoň symbolicky rozlúčiť.
Celý príbeh korún a halierov sa začal ešte v časoch existencie Rakúsko-uhorskej monarchie. Koncom 19. storočia platila v krajine tzv. „rakúska mena“. Hodnota platidiel bola garantovaná cenou striebra, ktorá však rapídne klesala, čo spôsobilo menové problémy. V roku 1892 sa preto uskutočnila menová reforma. Zlatníky a grajciare, ktoré obyvateľstvo používalo v platobnom styku dlhé roky, tak nahradili koruny a haliere. Zavedené bolo krytie meny zlatom, ktorého hodnota bola stálejšia ako hodnota striebra.
Prvé platidlá novej meny boli spracované na vysokej umeleckej i materiálnej úrovni. Korunové mince boli razené zo zlata (10, 20, 100 K), zo striebra (1, 2, 5 K) a halierniky (1, 2, 10, 20) z bronzu, medi-niklu a počas prvej svetovej vojny, vzhľadom na zvýšenú potrebu technických kovov pre zbrojársky priemysel, dokonca aj zo železa. Spôsob výroby mincí, ale najmä bankoviek, poznačili vo veľkej miere historizmus a secesia. Pôsobivé ornamentálne a figurálne spracovanie bankoviek Rakúsko-Uhorska položilo základy výbornej technickej a umeleckej tradície výroby a estetiky našich platidiel.
Názov korunovej meny bol inšpirovaný monarchisticky. Pochádza z kráľovskej koruny. Symbolom meny pre rakúsku časť štátu bola „rudolfínska“ koruna, ktorou boli korunovaní rímski cisári a českí králi od roku 1600 a pre Uhorsko takzvaná „svätoštefanská“, používaná na korunovácie panovníkov od roku 1000.
Cisár František Jozef, ktorý vládol mnohonárodnému súštátiu, najprv ako tradicionalista nesúhlasil s uskutočnením menovej reformy. Jedným z presvedčivých argumentov, okrem ekonomickej nutnosti a jemu lichotivého názvu, bol aj vzhľad pripravovaných nových platidiel. Korunové mince mali tradičnú, historicky overenú dispozíciu – bol na nich zobrazený nominál a portrét panovníka, dizajn halierov inšpiroval vzhľad grajciarov z tereziánskeho obdobia.
.z monarchie do republiky
Keď po rozpade monarchie v roku 1918 vznikla prvá Československá republika, rozpútala sa diskusia o novom názve menovej jednotky. Hovorilo sa o potrebe novej meny, nie „monarchistickej koruny“. V tomto zmysle sa uvažovalo aj nad názvami ako sokol, frank, dolár, rašín a podobne. Je zaujímavé, že napríklad „sokol“ sa nominálne nemal rozkladať na haliere, ale na „káňatá“.
V roku 1919 sa napokon uskutočnila menová reforma. Jej hlavným ideovým autorom bol minister financií ČSR Alois Rašín, ktorý presadil ponechanie názvu menovej jednotky – koruny so skratkou „Kč“. Dôsledkom reformy bol aj vznik Bankového úradu ministerstva financií, ktorý dočasne plnil funkciu štátnej banky.
Tento úrad zabezpečoval tlač štátoviek a bankoviek a razbu mincí pre nový štát Slovákov a Čechov. Papierové peniaze sa vyrábali na základe návrhov takých výtvarníkov, akými boli Alfons Mucha a Maximilián Švabinský. Autorom takmer všetkých mincí predvojnovej ČSR bol profesor Otakar Španiel, ktorý bol najplodnejším autorom československých mincí vôbec. Od čias „prvej ČSR“ sa stala symbolom československej korunovej meny lipová ratolesť či samostatný lipový lístok.
.slovakštát
Po vzniku Slovenskej republiky vznikla v apríli 1939 Slovenská národná banka (SNB), a začalo sa s kolkovaním niektorých československých bankoviek a postupne aj s prípravou nových slovenských mincí a papierových platidiel. Z iniciatívy Imricha Karvaša, guvernéra SNB, sa uskutočnila aj celonárodná zbierka na národný poklad. Ľudia poskytovali šperky, peňažné hotovosti a cenné papiere, za čo dostávali na pamiatku oceľový prsteň s nápisom „Slovenský štát ďakuje“.
Nemci drancovali slovenské hospodárstvo mnohými spôsobmi: ku koncu vojny dlh Nemecka voči Slovensku, ktorý nebol nikdy splatený, dosiahol výšku okolo 8 miliárd korún (Ks). Napriek tomu bola však koruna jednou z najstabilnejších a najsilnejších mien v Európe. Ľudia najviac verili švédskej, švajčiarskej a slovenskej mene. Imrich Karvaš a ďalší významní slovenskí národohospodári prispeli aj k finančnej podpore Slovenského národného povstania.
Aj napriek silnému nemeckému vplyvu sa podarilo slovenským národohospodárom do značnej miery uchrániť Slovensko od totálneho drancovania. Používali premyslené obchodné a účtovacie postupy a zachránili pred zhabaním a zneužitím množstvo surovín a drahých kovov. Jedným zo spôsobov, ako úplne neodovzdať Nemcom naše drahé kovy, bola razba strieborných obehových a pamätných mincí a ich rozptýlenie medzi ľudí.
.komunistická koruna
Po vojne sa muselo znovuobnovené Československo vyrovnať so zložitou peňažnou situáciou. V roku 1945 sa uskutočnila menová reforma, ktorá zlúčila slovenskú korunu – „Ks“ a protektorátnu korunu – „K“ do novej Koruny československej – „Kč“ a to v pomere 1 : 1. Svoju činnosť nanovo začala aj Kremnická mincovňa, ktorú predtým devastovali nemecké vojská. Hoci mincovňa mala problémy aj predtým, v súvislosti s odchodom uhorskej štátnej správy v roku 1918, dá sa povedať, že nepretržite razí mince pre naše územie od roku 1328, čiže 680 rokov...
Menový vývoj od roku 1945 mal devalvačné tendencie. Okrem toho, ako dedičstvo vojny pretrvával v Československu prídelový systém na základné potraviny a niektoré strategické tovary.
Neľahká situácia nútila komunistickú vládu prijať zásadné opatrenia – do hry však prišla aj komunistická ideológia. Neočakávaným a náhlym spôsobom sa zrealizovala peňažná reforma v roku 1953. Na jej základe boli hotovosť, ako aj peňažné vklady obyvateľstva prepočítané, a tak znížené v pomeroch od 1 : 5 do 1 : 50. Aj ceny a platy boli prepočítané v pomere 1 : 5. Peniaze tejto reformy boli razené a tlačené v Sovietskom zväze, pretože kvôli dôslednému utajovaniu reformy nemohlo byť v Československu známe, že sa tlačia a razia nové peniaze. Lebo by to vraj ľudí znervóznilo... Reformu vláda ohlásila v sobotu večer a začala sa už v pondelok, 1. júna, od rána. Ľudia nemali možnosť plnohodnotne minúť alebo investovať svoje peniaze pred uskutočnením výmeny. Výmena prebehla podľa koefícientov v bankách, na účtoch, ale aj vo výmenných strediskách Štátnej banky československej. Sumy do 300 Kčs sa menili v pomere 1 : 5, vyššie v pomere 1 : 50, pričom tento pomer platil pre každú osobu. Keď občan priniesol do výmenného strediska povedzme 5 000 Kčs, dostal nových 154 korún! Reforma bola náhla, rýchla, totálna a obrala ľudí o peniaze a úspory. Preto sa proti nej strhla aj vlna protestov. Od roku 1953 sa teda začalo obdobie socialistického peňažníctva v našich dejinách. Ešte predtým Národnú banku československú vystriedala Štátna banka československá. V roku 1953 bola najnižším papierovým nominálom 1 koruna a najvyšším kovovým 25-haliernik!
Námety a motívy na platidlách Československa boli v ére socializmu prirodzene inšpirované najmä ideologicky: hemžilo sa to roľníckymi a robotníckymi osobnosťami, no nechýbali ani reálne osobnosti či zobrazenia prírody. No aj v tomto období platili Slováci a Česi esteticky zhotovenými peniazmi, medzi ich autorov totiž patrili mená ako Albín Brunovský a Mária Medvecká. Ako súbežná mena s Kčs platili v istom čase aj darexové a potom i tuzexové poukážky („Bony“).
.zbohom
Koruna prežila aj rozdelenie Československa, i keď už nešlo o československú „Kčs“, ale o slovenskú „Sk“. Koruny a haliere reprezentujúce korunovú menu, s ktorou sa práve lúčime, nesú na sebe motívy tradičných slovenských reálií, osobností či kresťanstva. Od roku 2009 budú vystriedané eurami a centami. Inak povedané, Štefánik, Hlinka, Štúr, Bernolák, Madona, Cyril, Metod, Pribina, Kríž z Veľkej Mače, keltský Biatec, Venuša, Ikona sv. Márie a Devín budú nahradené dvojkrížom, Bratislavským hradom, Kriváňom a mapkou Európy. Koruna, ktorá prežila mnohé hospodárske, politické a ideologické zemetrasenia 20. storočia, odchádza. So zvedavosťou budeme sledovať životnú dráhu novej meny – eura. Alebo: „Kráľ zomrel, nech žije kráľ...“ ?
Autor je vysokoškolský učiteľ a člen Slovenskej numizmatickej spoločnosti
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.