Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nespokojný tréner

.martin Mojžiš .časopis .spoločnosť

Reprezentačného trénera Zdena Cígera nie je možné posudzovať bez celkového kontextu nezdravých pomerov v slovenskom hokeji. Bez tých pomerov by totiž takmer určite nebol reprezentačným trénerom.

Zdeno Cíger je svojský chlapík s výnimočnou hokejovou kariérou, plnou nezávislých rozhodnutí. Do NHL ho draftovali ako 19-ročného ešte za komunizmu. V sezóne 1995/96 nazbieral za morom 70 kanadských bodov a od Edmontonu Oilers dostal ponuku na veľmi slušnú zmluvu. Odmietol ju a vrátil sa na Slovensko. Pre .týždeň to v rozhovore spred dvoch rokov komentoval takto: „Nechcel som tam silou-mocou zostať a zarobiť čo najviac peňazí. Keď som mohol utiecť, tak som utiekol. Ja som tých Američanov príliš nemusel.“

Päť rokov hral v Slovane, pričom v rokoch 1997 až 1999 bol kapitánom slovenskej reprezentácie. Neskôr sa vrátil do NHL, ale nevydržal tam ani celú jednu sezónu. Potom odohral za Slovan ešte tri sezóny a nastúpil aj v závere štvrtej, ale v roku 2006 s aktívnou činnosťou definitívne skončil a z hráča sa stal tréner.

od repre k deťom

Hneď v prvej sezóne si to vyskúšal na klubovej (ako hlavný tréner Slovana) aj na reprezentačnej úrovni (ako asistent Júliusa Šuplera). V jednom aj v druhom prípade ťažko znášal, že mu do toho hovorí priveľa ľudí. Z majstrovstiev sveta v Moskve chcel dokonca odísť, pretože „tam vedenie hlasovalo o tom, kto pôjde reprezentovať, dokonca aj doktor hlasoval“.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite