Južný Sudán nie je za dverami mojej izby, ale jedna nenápadná lekárka tam bola postrelená a jej srdce sa zrazu stalo blízke môjmu.
Zvyk pohodlia, zvyk pokoja, všetko také obyčajné, že za to zabúdame ďakovať. Večer som si preto sadla ku stolu, vypla všetku elektrinu, zapálila sviečku a začala písať veci, za ktoré zabúdam ďakovať. Nazbierala sa ich pekná kopa.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.