Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Potrebujeme viac turíčneho ducha

.christoph Schönborn .časopis .osobnosti

„Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť.“

Jestvuje slávna báseň Johanna Wolfganga Goetheho týkajúca sa tohto dňa: „Turíce, ľúbezný sviatok nadišiel; zazelenali a rozkvitli pole i les; na kopcoch, v kroví i v húštinách nacvičovali veselú pieseň nanovo povzbudené vtáky; každá lúka pučala voňavými kvetmi, slávnostne a jasne žiarilo nebo i farebne zem.“

Kiež by bolo toto malebné líčenie pravdivé! Aby počasie bolo tak akurát, a nie aby nám traja zmrznutí svätí priniesli chlad či dokonca mrazivé teploty. Kiež by „predĺžený víkend“ nepokazili zápchy na cestách a dopravné nehody. Výlet, prechádzka v turíčnej prírode, ako ju Goethe tak výrečne opisuje, môže prinášať hlbokú radosť.

O intenzívnej skúsenosti sa hovorí aj v biblických textoch, ktoré sa týkajú Turíc.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite