Ušiel z komunistického Československa, lebo túžil dýchať britskú slobodu. A keď komunizmus padol, Čechov vo svojich textoch varoval pred západoeurópskym socializmom, pred vstupom do EÚ a pred kultúrnym úpadkom našej civilizácie. Dramatik Benjamin Kuras.
.prečo ste sa stali Britom?
V roku 1968 som po príchode Rusov emigroval. Odchádzal som s pocitom, že sa už nikdy nevrátim. No a je logické, že som využil možnosť a stal som sa britským občanom.
.komunizmus bol pre vás takým neznesiteľným?
Veril som, že to tu bude naveky. No nemal som strach iba z ruskej okupácie, ale aj z toho, čo by sa tu zo mňa mohlo stať. Totiž tie roky 1964 až 1968 boli očistné, človek mal opäť prístup k materiálom, z ktorých sa mohol niečo naučiť o etike, o demokracii či o nádeji na sebazlepšovanie. V tých rokoch som proste pričuchol k slobode. Navyše som bol ako študent dvakrát v Británii, takže to bolo vo mne tým silnejšie. Keď sme z Dubčekovho prejavu po jeho potupnom návrate z Moskvy pochopili, že všetko je prehraté a on povedal niečo v tom zmysle, že nebude nikomu vyčítať, ak tu nebude chcieť žiť, povedali sme si, že sa tu chystá niečo veľmi zlé. A tak sme postupne, viacerí olomouckí kamaráti, odišli. Československo sa pre mňa jednoducho stalo nepriateľským územím.
.aké bolo zaradiť sa do života vtedajšej Británie?
Mali sme tú výhodu, že Briti boli na nás dobrí. Okupácia Československa Britov dosť dostala, vrátila sa im spomienka na Mníchov a s tým prišiel pocit, že Čechoslovákom niečo dlhujú. Bez veľkého vypytovania nám dali povolenia na pobyt. Keď som tam prišiel Lamanšským prieplavom s výjazdnou doložkou na dva týždne, vedel som, že už ostanem. Britským úradníkom som povedal, že ostávam, až kým nás smrť nerozdelí.
.ako človek, ktorý sa chcel živiť písaním, ste sa neobávali cudzieho jazyka a toho, že nemôžete písať v materčine?
Už keď som prišiel do Británie, angličtinu som mal pomerne dobrú. Až do pádu komunizmu som sa nikdy nezaoberal otázkou, či ešte niekedy budem písať po česky. Chcel som sa stať britským dramatikom, čo sa mi do istej miery aj podarilo, i keď nie som nejaký slávny. Na javiská menších divadiel či do rozhlasu sa mi dostalo nejakých tých 15 hier.
.o Británii sa vtedy hovorilo ako o chorom mužovi západnej Európy a štáte, kde vládnu odbory. Vnímali ste vôbec ten socializmus
západoeurópskeho strihu ako emigrant z komunistickej krajiny?
Samozrejme, vnímal som to. Vládla tam Wilsonova labouristická vláda, ktorá vo veľkom zdaňovala každého, kto slušne zarábal. Ale bol tam stále pocit slobody, že človek si nemusí lámať hlavu s tým, čo smie a čo nesmie, že všetko, čo nie je výslovne zakázané, je dovolené. Tešilo ma, že všade, kde nebol napísaný zákaz chodiť po trávniku, som mohol chodiť po trávniku (Smiech.)
.ako ste sa tam uchytili?
Už po troch dňoch som sa zamestnal ako umývač riadu v talianskej reštaurácii, kde som sa naučil variť a odvtedy mám vášeň pre taliansku kuchyňu. Vďaka tomu mi česká kuchyňa s knedlíkmi veľmi rýchlo prestala chýbať. Po šiestich mesiacoch som sa dostal do českého oddelenia BBC, kde som bol niekoľko rokov. Už predtým v ČSSR som písal nejaké programy pre rozhlas, fascinovala ma dráma ako forma, tak som to chcel skúsiť aj tu v angličtine. Chvíľu mi však trvalo, kým som precítil dialógovú angličtinu. Prvú hru mi hrali v BBC v roku 1974.
.dnes sa často hovorí o úpadku BBC. Naozaj k nemu prišlo?
Keď sme tam vtedy pracovali, vládlo také pravidlo, že nemožno odvysielať nič, čo nie je potvrdené minimálne z troch nezávislých zdrojov. To tam už dávno neplatí a vysielajú sa všelijaké jednostranné a neoverené nepravdy, najmä ak ide o izraelsko-arabský konflikt. Prevezmú sa správy od Hizballáhu či Hamasu bez toho, aby sa potvrdili z druhej strany. A potom je z toho protiizraelská propaganda, ktorá je tam dnes pomerne bežná. A vôbec sa BBC odvtedy posunula dosť zásadne smerom doľava.
.keď sa na konci 70. rokov zjavila Margaret Thatcher ako kandidátka konzervatívcov na premiérku, boli ste už jej fanúšikom?
Keďže som bol od roku 1975 britským občanom, volil som vtedy už druhýkrát a dal som hlas práve Thatcherovej. Mal som veľkú radosť, že vyhrala. Býval som totiž v obvode, kde vládla labouristická mestská správa a to už bolo v takom stave, že nám tri týždne neodvážali odpadky, nesvietili svetlá na ulici, stále sa štrajkovalo.
.vraj aj obchody už bývali poloprázdne...
Áno, a po zemi tam behali krysy.
.prečo to bolo v Británii také zlé? Veď aj v iných západoeurópskych štátoch vládli socialisti a sociálny štát vtedy ešte relatívne prekvital...
Podľa mňa bol problém v cham-
tivosti odborárskych predákov, ktorí mali veľkú moc. Oni ovládali svojich členov cez takzvané „closed shop“. To znamená, že v niektorých priemyslových odvetviach nemohol pracovať nikto, kto nebol v odboroch. Mali svojich robotníkov vo svojich chápadlách natoľko, že si s nimi mohli robiť, čo chceli. Mohli im pohroziť, že ak nebudú poslušní, vyhodia ich z odborov a už sa nebudú môcť u toho zamestnávateľa zamestnať. Tí odborári boli ideologicky vlastne komunisti a labouristi boli na nich dosť naviazaní a tancovali tak, ako odbory pískali. Prvá vec, ktorú Margaret Thatcher zrušila, bol práve „closed shop“. Nijaká firma už teda nemohla zamestnancov nútiť, aby boli členmi odborov. Tým celú ich moc zrušila. Nasledovali síce štrajky baníkov a železničiarov, ale vláda to vydržala a nechala ich padnúť.
.v akej miere bol Thatcherovej nástup výsledkom všeobecnej frustrácie a v akej išlo o silu jej vlastnej osobnosti?
Myslím, že frustrácia hrala väčšiu rolu než jej osobnosť. Na jej osobnosti bolo sympatické to, že to bola žena a to, že hovorila jasne, zrozumiteľne, vecne a neideologicky. Hovorila, že ako dcéra drobného obchodníka vie, že človek nemôže utrácať viac, než si zarobí. A my tu už vyše desať rokov viac utrácame než zarábame, zadlžujeme sa, a to sa musí skončiť. Tomu každý rozumel. V tom čase žila väčšina ľudí v domnení, že štát je zodpovedný za to, čo sa s nimi deje. Ona tú mentalitu pretvorila na opätovné vedomie, že človek je zodpovedný sám za seba a štát nie je na to, aby vytváral pracovné príležitosti. Pretože tie vytvárajú súkromní podnikatelia, ktorí zakladajú podniky, kde vyrábajú niečo, čo si chce niekto kúpiť.
.aj ľavicovejší Briti jej niektoré zásluhy uznávajú, ale tvrdo kritizujú, že počas jej vlády vzrástol cynizmus nových zbohatlíkov a zväčšili sa sociálne rozdiely. Je na tom niečo?
To je síce pravda, ale tomu sa nedalo zabrániť. Nie je na tom ani nič nevyhnutne zlé, i keď si myslím, že Thatcherová možno trochu zabudla zvýrazňovať etické tradície konzervativizmu a vzala to všetko po ekonomickej stránke. Jej prioritou bolo postaviť na nohy ekonomiku tak, aby čo najviac ľudí podnikalo a čo najmenej záviselo od štátu. Na vzdelávanie v etickej či kresťanskej ohľaduplnosti k blížnemu trochu pozabudla.
.pozabudla alebo ten rozmer ani nemala?
Ona ho mala, ale cítila, že už nie je v móde hovoriť v nábožensko-etických, kresťanských pojmoch, ale že treba hovoriť o praktických veciach spojených s ekonomickým prežitím a o konkurencii, kde sa môžu ľudia predháňať, kto je v čom lepší. Je pravda, že vznikla celá trieda maklérov, u ktorých sa vytvorila etika osobnej chamtivosti. Ale, ako som už povedal, nedalo sa tomu zabrániť.
.kedy ste prvýkrát uverili, že komunizmus padne?
Pred Gorbačovom mi to nikdy nenapadlo. Až keď začal Gorbačov rokovať s Reaganom a Reagan dal najavo, že v nijakej carterovskej politike zmierovania nebude pokračovať a Sovietsky zväz nazval „ríšou zla“. Reagan mal akési morálne jasno, vedel jasne rozlišovať medzi dobrom a zlom a vedel, že nesmie robiť kompromisy.
.ako sa vtedy pozerali na Reagana dnes protibushovsky orientovaní Briti?
Tí, ktorí boli proti Thatcherovej, teda liberálna ľavica, boli aj proti Reaganovi. Považovali ho za šaša, hoci ja si myslím, že Reagan bol jedným z najmúdrejších prezidentov po Rooseveltovi a Trumanovi. A najmä mal to morálne jasno, ktoré nemal Clinton. Bush sa ho začína učiť od ľudí ako Nathan
Šaranský, ktorému Reagan pomohol na slobodu. A Reaganovi tiež veľmi pomáhal aj jeho veľký zmysel pre humor...
.kedy ste sa prvýkrát vrátili späť domov?
Vo februári 1990, ale veľmi sa mi sem nechcelo. V tom čase som bol odsúdený na dva roky väzenia za nedovolené opustenie hranice a ten rozsudok stále nebol zrušený, teda teoreticky ma mohli zavrieť. Veľmi som sa bál, že návrat do Olomouca na mňa bude pôsobiť príšerne. Skutočne tam za 20 rokov nebola opravená nijaká fasáda a dosť ma desila vtedy ešte stále prítomná posádka s 30-tisíc Rusmi.
.ľudia však pôsobili konečne optimisticky, nie?
To áno, ale všetko mi pripadalo také „ušmudlané“, nemotorné, neinteligentné, ponížené. Ľudia sa mi zdali veľmi zhrbení, z čoho mi behal mráz po chrbte. Pamätám si, ako som raz vystupoval z taxíka a taxikár mi hovorí: „Vy ste tu asi dlho neboli, však?“ Odkiaľ to vedel? Povedal mi, že podľa chôdze, vraj chodím ako ľudia, ktorí nemuseli byť nikdy zhrbení. My emigranti sme prosto chodili vzpriamení.
.už sa to zmenilo?
Iste, ale v mnohých ľuďoch taká zhrbenosť, vystrašenosť či opatrnosť pretrváva. Vaculík tomu hovoril „předposíraní“.
.ako to bolo s vaším československým občianstvom?
Nikdy som ho nestratil, len mi, samozrejme, nebolo nanič, lebo keby som sa za komunistov vrátil, tak by ma zavreli. Všade som jazdil na britský pas, v ktorom som však mal napísané, že vláda Jeho Veličenstva ma nemôže chrániť v prípade, ak navštívim Československo. Takže som radšej nejazdil ani do Maďarska, ani do Juhoslávie.
.rozdelenie Československa ste prijali?
Bola to blbosť, pripadalo mi to, akoby mi niekto usekával nohu.
.mali ste nejaký špeciálny vzťah k Slovensku?
To ani nie, ale v emigrácii sme boli Česi aj Slováci jedna partia. Navyše som z Moravy, odkiaľ bolo na Slovensko vždy bližšie a my Moraváci sme si vedeli robiť zo Slovákov väčšiu srandu ako Česi. A Slováci to od nás brali lepšie než od Čechov. V Británii som poznal starých emigrantov, Bratislavčanov či Košičanov, ktorých materčina bola maďarčina a hovorili si Čechoslováci. Najmä slovenskí Maďari boli z rozdelenia nešťastní. Už náš spoločný štát bol takým „prdítkom“, a deliť sa ešte na dve menšie „prdítka“? Spätne však mám pocit, že Slováci to psychologicky potrebovali.
.takže rozdelenie nám pomohlo?
Bolo to prínosné v tom, že Slováci získali väčšie sebavedomie a Česi sa prebudili a pochopili, že Slováci sú im bližší než ktokoľvek iný. Ale škoda, že sa to neudržalo pokope, bol by to silnejší štát.
.v ponovembrovom Česku celých 17 rokov dominuje filozoficko-politický spor medzi Havlom a Klausom o charakter štátu a spoločnosti. Na ktorej strane toho sporu stojíte?
Pre mňa bol Havel vždy príliš idealisticko-utopický až socialisticky zmýšľajúci človek, čo u mnohých umelcov už raz tak býva. On počas nežnej revolúcie veľmi nepomýšľal na zvrhnutie socializmu, skôr chcel povedľa komunistickej strany nejakú ďalšiu. Akýsi socializmus s ľudskou tvárou. Klaus bol prvý, ktorý povedal nie, ideme budovať kapitalizmus.
.na thatcheristovi Klausovi vám neprekážalo, že mu chýbal ten nábožensko-etický rozmer, ktorý ste spomínali pri Thatcherovej?
Myslím, že Klaus má duchovno-morálnych rozmerov viac než Havel, ktorý je skôr snílkom.
.ale nevyčítate mu ako Thatcherovej, že zanedbal pri transformácii zvýrazňovanie aj toho duchovného rozmeru?
Hovoriť v českom kontexte o náboženskom rozmere je čosi nepredstaviteľné, kým v Británii bola židovsko-kresťanská etika tak pevne zakorenená, že ju práve konzervatívci mali brať do úvahy.
.chodíte do Česka často?
V posledných rokoch trávim takmer polovicu času v Česku. Predtým som sem len tak namočil nohu a šiel som rýchlo preč, lebo veľa vecí mi tu liezlo na nervy. Už sa to zmenilo. Zistil som, že moje písanie si tu našlo svoju čitateľskú obec a získal som pocit, že sem patrím a mal by som sa podieľať na vytváraní českej budúcnosti.
.koho volí britský konzervatívec v Česku?
Ešte som tu nevolil. Raz som k voľbám išiel, ale nemal som volebný lístok, ktorý odo mňa chceli, myslel som si, že mi stačí pas. So škrípajúcimi zubami by som volil ODS.
.prečo?
Nie je síce vôbec taká, ako by som si konzervatívnu stranu predstavoval, ale predsa má u nás k tomu najbližšie. Tie posledné voľby v prospech ODS rozhodli práve emigranti, keďže socialisti to prehrali v juhočeskom kraji asi o 360 hlasov, čo boli práve hlasy emigrantov pripočítaných dodatočne. Inak by mal Paroubek a komunisti v snemovni väčšinu 101 hlasov.
.vo vašej druhej vlasti sa práve končí desaťročná éra Tonyho Blaira, ktorého aj pravičiari v kontinentálnej Európe hodnotia kladne ako reformátora. Aj pre vás je pozitívnym hrdinom?
Je pravda, že ekonomiku prevzal v dobrom stave a nezničil ju. Za jeho vlády, čo možno nie je len jeho chyba, sa však zničilo kultúrne sebavedomie Britov a kultúra sa veľmi zvulgarizovala. Veľmi škaredo poškodil morálku politiky. On sa vlastne prestal baviť s parlamentom a všetky vládne rozhodnutia robil tak, že nechal do bulvárneho denníka uniknúť správu o tom, čo vláda chystá. Ďalej zlikvidoval Snemovňu lordov, čo bola morálna záštita proti skorumpovanosti politiky, pretože ak nie ste závislý od strany a od toho, či vás niekto zvolí, máte väčšiu slobodu rozhodovať sa podľa vlastného presvedčenia. Starých šľachticov, ktorí boli pri svojom stáročiami budovanom majetku nepodplatiteľní, nahradil menovanými lordmi. To boli jeho kamaráti, ktorí si post vyslúžili vďaka peňažným darom strane.
.podľa vás teda Blair narušil rovnováhu moci?
Áno, no poškodil najmä morálku a etiku politiky, čo sa bude ťažko napravovať.
.v Británii je dnes politicky nekorektné pýtať si čiernu kávu a želať si veselé Vianoce. Prečo je ten kultúrny úpadok taký rýchly?
Briti už druhú generáciu prechádzajú akýmsi sebabičovaním. Niekto im vštiepil do hlavy, že tri storočia trápili celý svet, že boli otrokári a kolonisti, hoci sa svojho času ako prví zasadili o zrušenie otroctva. Mnohí Indovia, ktorí prišli z Afriky a s ktorými som hovoril, so slzami v očiach spomínali na britskú koloniálnu vládu, na to, aký tam bol pokoj, ako sa dalo domôcť práv, ako sa mohlo vzdelávať. Indiu vedelo udržať 30-tisíc britských vojakov, vďaka pomerne humánnej britskej koloniálnej správe, čo mimochodom a paradoxne obdivoval aj taký Hitler. A Briti zachránili Indiu pred kompletnou islam-
skou nadvládou, o čom dnešní britskí Indovia
tiež vedia.
.je pocit viny bieleho muža v dnešnej generácii Britov naozaj taký silný?
U Britov silnejší než u kohokoľvek iného a ja neviem prečo. Čiastočne to asi súvisí s tým, že Briti sú v hĺbke duše veľmi láskaví ľudia so zmyslom pre fair play. Keď ich ľavicoví liberáli presvedčili, že sa správali uplnynulé stovky rokov k niekomu nespravodlivo, tak mali pocit, že by to mali vynahradiť. Čo mnohí imigranti zneužívajú...
.vo vašej poslednej knihe Evropa snů a skutečností ste dokonca napísali, že Británia sa za Blaira vydala smerom k totalitnému štátu. To myslíte vážne?
Vydala sa k štátu jednej strany. Tým, že Blairova vláda zaviedla toľko umelých pracovných miest, ktoré subvencuje štát, mestské správy či mimovládne organizácie, spôsobila, že vyše 50 percent Britov je nejakým spôsobom závislých od darčekov štátu. Veľa ľudí má strach, že ak konzervatívci prídu do vlády, túto závislosť odbúrajú. Labouristi si vlastne vytvorili trvalo lojálnu podporu väčšiny voličov. Aj preto David Cameron krátko po svojom zvolení za lídra konzervatívcov povedal, že nijaké štátom podporované miesta sa nebudú rušiť. Cameron je vypočítavý, pretože chce získať stred, ktorý sa presunul k Blairovi a ktorého časť sa nejakým spôsobom stala závislou od štátu.
.imitácia Blaira zo strany Camerona je teda len trikom na voličov, alebo ide už o definitívny pohreb britského konzervativizmu?
Ak je to trik, tak to radšej nikomu nepoviem, aby sa to neodhalilo. (Smiech.) Skôr si myslím, že nemôže ničím hnúť, kým voľby nevyhrá. Pred voľbami nemôže sľubovať nič, čo mu nezíska potrebných päť percent na porážku labouristov.
.teda ho vlastne chápete...
Áno, len mi je smutno, že to s tým národom tak dopadá. Konzervatívne hodnoty tam už nikto neprezentuje, pretože tie boli podkopané etatizáciou.
.je etatizácia jedinou príčinou úpadku?
Je tou hlavnou príčinou. Ďalšou bola ideologizácia väčšiny národa. Dnes sa už nikto neodváži tak ako kedysi Thatcher hovoriť o osobnej zodpovednosti, o tom, že sa treba uskromniť a utrácať toľko, koľko človek zarobí. Pritom zadlženosť je obrovská.
.ale je to také zlé? Pred Blairom boli labouristi za znárodňovanie, kým Blair rehabilitoval voľný trh, hovoril o osobnej zodpovednosti, zaviedol napríklad univerzitné poplatky...
Tie však zaviedol najmä preto, že univerzity nestačili pokrývať svoje výdavky a nechcel, aby platil všetko štát. Nezabúdajme, že títo noví labouristi zaviedli na univerzitách kvóty podľa triedneho pôvodu.
.podľa triedneho pôvodu?
Áno, dnes pri prijímacích skúškach už nejde o znalosti. Univerzity majú kvóty, koľko prijmú žiakov zo štátnych škôl a koľko zo súkromných škôl, pričom kvóta pre žiakov zo štátnych škôl sa zvyšuje. Takto sú znevýhodňovaní žiaci rodičov, ktorí si roky odtŕhali od úst, aby ich deti dostali čo najlepšie vzdelanie. Viem, že sa vám to zdá absurdné, ale tak to naozaj je.
.napriek tomu všetkému sa Británii hospodársky darí...
Darí sa lepšie než iným európskym krajinám v eurozóne, lebo v Británii stále prežíva podnikavosť. Kontinentálna Európa bola vždy byrokratická. Registrovať si podnik v Nemecku či vo Francúzsku je také komplikované, je okolo toho kopa papierovania a registračných poplatkov. V Británii je to veľmi jednoduché, zaregistrujete si podnik, zaplatíte poplatok a môžete sa zaregistrovať ako súkromná osoba, ako partnerstvo či akciovka. Preto sa dnes mnoho Nemcov registruje v Británii, kde aj platia dane, hoci zamestnávajú ľudí v Nemecku. V Londýne žije štvrť milióna mladých Francúzov, väčšinou vysokoškoláci, ktorí nemohli vo Francúzsku zohnať prácu, keďže zákony o prepúštaní sú tam také prísne, že firmy ich radšej ani nezamestnajú. Takže mladí francúzski inžinieri idú do Británie a robia tam čokoľvek. V Londýne tak máte francúzske štvrte, a ďalším elementom sú státisíce Poliakov.
.ako vidíte budúcnosť Británie?
Dúfam, že šanca na návrat konzervatívnych hodnôt tu je. Možno Poliaci a Francúzi, ktorí sú hladní po práci a podnikavosti, niečo zmenia. Dokonca sa vzhľadom na islamizáciu Británie hovorí, že Poliaci budú tí, ktorí vyhrajú druhú bitku o Britániu. Poliaci sú ozajstným oživením londýnskych ulíc, pretože inak máte ulice a celé štrvte, kde si pripadáte ako v Pakistane. To by mi nevadilo, keby som chcel žiť v Pakistane. Ale ja som chcel žiť v Británii.
.je medzi Britmi akési vedomie, že s imigráciou ľudí z celkom iných civilizácií a najmä moslimského sveta sa to prehnalo?
Začína tam byť toto vedomie. Keď odhalili niekoľko teroristických organizácií, ktoré sa chystali zaútočiť na lietadlá, tak ľudia začali chápať, že ich Británia je fyzicky ohrozená.
.napísali ste, že dnešná európska civilizácia zmizne čoskoro z planéty, nahradí ju iná a na nás si už nikto nespomenie. Prečo si to myslíte?
Rád trošku dramatizujem, aby som ľudí vystrašil. Je totiž lepšie strašiť zavčas. Neviem si predstaviť, ako štáty EÚ prežijú ekonomicky už len preto, že z roka na rok sa zvyšuje počet ľudí závislých od štátu. Dnes sú napríklad v Británii ľudia, ktorí pracujú pre štátne či komunálne firmy, tak dobre platení, že si ich súkromné firmy nemôžu dovoliť. Lepšie kvalifikovaní dnes pracujú pre štát. Ako chceme s touto mentalitou prežiť?
.mnoho ľudí, ktorí kriticky sledujú budovanie európskeho superštátu, sa spoliehajú na Britov, že oni budú poslednou hrádzou, ktorá zastaví bruselizáciu Európy. Je ešte na koho sa spoliehať?
Už nie, Blair vraj ako posledné „goodbye“ chce podpísať túto zrevidovanú euroústavu.
.cameron je však k EÚ pomerne kritický.
Myslím, že aj jeho to zomelie.
.ako Brit by ste v referende hlasovali za vystúpenie z EÚ?
Británia dováža z Európy viac než do nej vyváža. Európa je teda od britského trhu závislá viac než my od európskeho. Vystúpenie by nás nepoškodilo, s pokojným svedomím by som zaň hlasoval.
.aj ako Čech ste boli proti členstvu?
Bol som proti vstupu do EÚ a Čechov som sa snažil presvedčiť, prečo tam neísť. Mal som teóriu o Vyšehradskej štvorke, ktorá by si pribrala pobaltské krajiny a týchto sedem štátov by si medzi sebou zrušilo colné systémy. Boli by to všetko krajiny s rovnakou skúsenosťou, ktoré prešli komunizmom, nemusia sa prispôsobovať rôznym normám a mohli by vytvoriť akéhosi východoeurópskeho tigra.
.nie je to tentoraz taká kurasovská utópia?
Nie, len tu na to v tej eufórii z EÚ nikto neprišiel. A tak nás teda EÚ vcucla a reguluje, koľko smieme vypestovať jabĺk a vyrobiť mlieka. Tu boli všetci posadnutí túžbou akéhosi návratu do Európy a kecania o tom. Keď som na to upozorňoval a písal o tom do Lidoviek, pokladali ma za paranoidného blázna. Potom sa ku mne konečne pridal Václav Klaus. Klaus sa vlastne euroskepticizmus naučil odo mňa. (Smiech).
Martin Hanus
.prečo ste sa stali Britom?
V roku 1968 som po príchode Rusov emigroval. Odchádzal som s pocitom, že sa už nikdy nevrátim. No a je logické, že som využil možnosť a stal som sa britským občanom.
.komunizmus bol pre vás takým neznesiteľným?
Veril som, že to tu bude naveky. No nemal som strach iba z ruskej okupácie, ale aj z toho, čo by sa tu zo mňa mohlo stať. Totiž tie roky 1964 až 1968 boli očistné, človek mal opäť prístup k materiálom, z ktorých sa mohol niečo naučiť o etike, o demokracii či o nádeji na sebazlepšovanie. V tých rokoch som proste pričuchol k slobode. Navyše som bol ako študent dvakrát v Británii, takže to bolo vo mne tým silnejšie. Keď sme z Dubčekovho prejavu po jeho potupnom návrate z Moskvy pochopili, že všetko je prehraté a on povedal niečo v tom zmysle, že nebude nikomu vyčítať, ak tu nebude chcieť žiť, povedali sme si, že sa tu chystá niečo veľmi zlé. A tak sme postupne, viacerí olomouckí kamaráti, odišli. Československo sa pre mňa jednoducho stalo nepriateľským územím.
.aké bolo zaradiť sa do života vtedajšej Británie?
Mali sme tú výhodu, že Briti boli na nás dobrí. Okupácia Československa Britov dosť dostala, vrátila sa im spomienka na Mníchov a s tým prišiel pocit, že Čechoslovákom niečo dlhujú. Bez veľkého vypytovania nám dali povolenia na pobyt. Keď som tam prišiel Lamanšským prieplavom s výjazdnou doložkou na dva týždne, vedel som, že už ostanem. Britským úradníkom som povedal, že ostávam, až kým nás smrť nerozdelí.
.ako človek, ktorý sa chcel živiť písaním, ste sa neobávali cudzieho jazyka a toho, že nemôžete písať v materčine?
Už keď som prišiel do Británie, angličtinu som mal pomerne dobrú. Až do pádu komunizmu som sa nikdy nezaoberal otázkou, či ešte niekedy budem písať po česky. Chcel som sa stať britským dramatikom, čo sa mi do istej miery aj podarilo, i keď nie som nejaký slávny. Na javiská menších divadiel či do rozhlasu sa mi dostalo nejakých tých 15 hier.
.o Británii sa vtedy hovorilo ako o chorom mužovi západnej Európy a štáte, kde vládnu odbory. Vnímali ste vôbec ten socializmus
západoeurópskeho strihu ako emigrant z komunistickej krajiny?
Samozrejme, vnímal som to. Vládla tam Wilsonova labouristická vláda, ktorá vo veľkom zdaňovala každého, kto slušne zarábal. Ale bol tam stále pocit slobody, že človek si nemusí lámať hlavu s tým, čo smie a čo nesmie, že všetko, čo nie je výslovne zakázané, je dovolené. Tešilo ma, že všade, kde nebol napísaný zákaz chodiť po trávniku, som mohol chodiť po trávniku (Smiech.)
.ako ste sa tam uchytili?
Už po troch dňoch som sa zamestnal ako umývač riadu v talianskej reštaurácii, kde som sa naučil variť a odvtedy mám vášeň pre taliansku kuchyňu. Vďaka tomu mi česká kuchyňa s knedlíkmi veľmi rýchlo prestala chýbať. Po šiestich mesiacoch som sa dostal do českého oddelenia BBC, kde som bol niekoľko rokov. Už predtým v ČSSR som písal nejaké programy pre rozhlas, fascinovala ma dráma ako forma, tak som to chcel skúsiť aj tu v angličtine. Chvíľu mi však trvalo, kým som precítil dialógovú angličtinu. Prvú hru mi hrali v BBC v roku 1974.
.dnes sa často hovorí o úpadku BBC. Naozaj k nemu prišlo?
Keď sme tam vtedy pracovali, vládlo také pravidlo, že nemožno odvysielať nič, čo nie je potvrdené minimálne z troch nezávislých zdrojov. To tam už dávno neplatí a vysielajú sa všelijaké jednostranné a neoverené nepravdy, najmä ak ide o izraelsko-arabský konflikt. Prevezmú sa správy od Hizballáhu či Hamasu bez toho, aby sa potvrdili z druhej strany. A potom je z toho protiizraelská propaganda, ktorá je tam dnes pomerne bežná. A vôbec sa BBC odvtedy posunula dosť zásadne smerom doľava.
.keď sa na konci 70. rokov zjavila Margaret Thatcher ako kandidátka konzervatívcov na premiérku, boli ste už jej fanúšikom?
Keďže som bol od roku 1975 britským občanom, volil som vtedy už druhýkrát a dal som hlas práve Thatcherovej. Mal som veľkú radosť, že vyhrala. Býval som totiž v obvode, kde vládla labouristická mestská správa a to už bolo v takom stave, že nám tri týždne neodvážali odpadky, nesvietili svetlá na ulici, stále sa štrajkovalo.
.vraj aj obchody už bývali poloprázdne...
Áno, a po zemi tam behali krysy.
.prečo to bolo v Británii také zlé? Veď aj v iných západoeurópskych štátoch vládli socialisti a sociálny štát vtedy ešte relatívne prekvital...
Podľa mňa bol problém v cham-
tivosti odborárskych predákov, ktorí mali veľkú moc. Oni ovládali svojich členov cez takzvané „closed shop“. To znamená, že v niektorých priemyslových odvetviach nemohol pracovať nikto, kto nebol v odboroch. Mali svojich robotníkov vo svojich chápadlách natoľko, že si s nimi mohli robiť, čo chceli. Mohli im pohroziť, že ak nebudú poslušní, vyhodia ich z odborov a už sa nebudú môcť u toho zamestnávateľa zamestnať. Tí odborári boli ideologicky vlastne komunisti a labouristi boli na nich dosť naviazaní a tancovali tak, ako odbory pískali. Prvá vec, ktorú Margaret Thatcher zrušila, bol práve „closed shop“. Nijaká firma už teda nemohla zamestnancov nútiť, aby boli členmi odborov. Tým celú ich moc zrušila. Nasledovali síce štrajky baníkov a železničiarov, ale vláda to vydržala a nechala ich padnúť.
.v akej miere bol Thatcherovej nástup výsledkom všeobecnej frustrácie a v akej išlo o silu jej vlastnej osobnosti?
Myslím, že frustrácia hrala väčšiu rolu než jej osobnosť. Na jej osobnosti bolo sympatické to, že to bola žena a to, že hovorila jasne, zrozumiteľne, vecne a neideologicky. Hovorila, že ako dcéra drobného obchodníka vie, že človek nemôže utrácať viac, než si zarobí. A my tu už vyše desať rokov viac utrácame než zarábame, zadlžujeme sa, a to sa musí skončiť. Tomu každý rozumel. V tom čase žila väčšina ľudí v domnení, že štát je zodpovedný za to, čo sa s nimi deje. Ona tú mentalitu pretvorila na opätovné vedomie, že človek je zodpovedný sám za seba a štát nie je na to, aby vytváral pracovné príležitosti. Pretože tie vytvárajú súkromní podnikatelia, ktorí zakladajú podniky, kde vyrábajú niečo, čo si chce niekto kúpiť.
.aj ľavicovejší Briti jej niektoré zásluhy uznávajú, ale tvrdo kritizujú, že počas jej vlády vzrástol cynizmus nových zbohatlíkov a zväčšili sa sociálne rozdiely. Je na tom niečo?
To je síce pravda, ale tomu sa nedalo zabrániť. Nie je na tom ani nič nevyhnutne zlé, i keď si myslím, že Thatcherová možno trochu zabudla zvýrazňovať etické tradície konzervativizmu a vzala to všetko po ekonomickej stránke. Jej prioritou bolo postaviť na nohy ekonomiku tak, aby čo najviac ľudí podnikalo a čo najmenej záviselo od štátu. Na vzdelávanie v etickej či kresťanskej ohľaduplnosti k blížnemu trochu pozabudla.
.pozabudla alebo ten rozmer ani nemala?
Ona ho mala, ale cítila, že už nie je v móde hovoriť v nábožensko-etických, kresťanských pojmoch, ale že treba hovoriť o praktických veciach spojených s ekonomickým prežitím a o konkurencii, kde sa môžu ľudia predháňať, kto je v čom lepší. Je pravda, že vznikla celá trieda maklérov, u ktorých sa vytvorila etika osobnej chamtivosti. Ale, ako som už povedal, nedalo sa tomu zabrániť.
.kedy ste prvýkrát uverili, že komunizmus padne?
Pred Gorbačovom mi to nikdy nenapadlo. Až keď začal Gorbačov rokovať s Reaganom a Reagan dal najavo, že v nijakej carterovskej politike zmierovania nebude pokračovať a Sovietsky zväz nazval „ríšou zla“. Reagan mal akési morálne jasno, vedel jasne rozlišovať medzi dobrom a zlom a vedel, že nesmie robiť kompromisy.
.ako sa vtedy pozerali na Reagana dnes protibushovsky orientovaní Briti?
Tí, ktorí boli proti Thatcherovej, teda liberálna ľavica, boli aj proti Reaganovi. Považovali ho za šaša, hoci ja si myslím, že Reagan bol jedným z najmúdrejších prezidentov po Rooseveltovi a Trumanovi. A najmä mal to morálne jasno, ktoré nemal Clinton. Bush sa ho začína učiť od ľudí ako Nathan
Šaranský, ktorému Reagan pomohol na slobodu. A Reaganovi tiež veľmi pomáhal aj jeho veľký zmysel pre humor...
.kedy ste sa prvýkrát vrátili späť domov?
Vo februári 1990, ale veľmi sa mi sem nechcelo. V tom čase som bol odsúdený na dva roky väzenia za nedovolené opustenie hranice a ten rozsudok stále nebol zrušený, teda teoreticky ma mohli zavrieť. Veľmi som sa bál, že návrat do Olomouca na mňa bude pôsobiť príšerne. Skutočne tam za 20 rokov nebola opravená nijaká fasáda a dosť ma desila vtedy ešte stále prítomná posádka s 30-tisíc Rusmi.
.ľudia však pôsobili konečne optimisticky, nie?
To áno, ale všetko mi pripadalo také „ušmudlané“, nemotorné, neinteligentné, ponížené. Ľudia sa mi zdali veľmi zhrbení, z čoho mi behal mráz po chrbte. Pamätám si, ako som raz vystupoval z taxíka a taxikár mi hovorí: „Vy ste tu asi dlho neboli, však?“ Odkiaľ to vedel? Povedal mi, že podľa chôdze, vraj chodím ako ľudia, ktorí nemuseli byť nikdy zhrbení. My emigranti sme prosto chodili vzpriamení.
.už sa to zmenilo?
Iste, ale v mnohých ľuďoch taká zhrbenosť, vystrašenosť či opatrnosť pretrváva. Vaculík tomu hovoril „předposíraní“.
.ako to bolo s vaším československým občianstvom?
Nikdy som ho nestratil, len mi, samozrejme, nebolo nanič, lebo keby som sa za komunistov vrátil, tak by ma zavreli. Všade som jazdil na britský pas, v ktorom som však mal napísané, že vláda Jeho Veličenstva ma nemôže chrániť v prípade, ak navštívim Československo. Takže som radšej nejazdil ani do Maďarska, ani do Juhoslávie.
.rozdelenie Československa ste prijali?
Bola to blbosť, pripadalo mi to, akoby mi niekto usekával nohu.
.mali ste nejaký špeciálny vzťah k Slovensku?
To ani nie, ale v emigrácii sme boli Česi aj Slováci jedna partia. Navyše som z Moravy, odkiaľ bolo na Slovensko vždy bližšie a my Moraváci sme si vedeli robiť zo Slovákov väčšiu srandu ako Česi. A Slováci to od nás brali lepšie než od Čechov. V Británii som poznal starých emigrantov, Bratislavčanov či Košičanov, ktorých materčina bola maďarčina a hovorili si Čechoslováci. Najmä slovenskí Maďari boli z rozdelenia nešťastní. Už náš spoločný štát bol takým „prdítkom“, a deliť sa ešte na dve menšie „prdítka“? Spätne však mám pocit, že Slováci to psychologicky potrebovali.
.takže rozdelenie nám pomohlo?
Bolo to prínosné v tom, že Slováci získali väčšie sebavedomie a Česi sa prebudili a pochopili, že Slováci sú im bližší než ktokoľvek iný. Ale škoda, že sa to neudržalo pokope, bol by to silnejší štát.
.v ponovembrovom Česku celých 17 rokov dominuje filozoficko-politický spor medzi Havlom a Klausom o charakter štátu a spoločnosti. Na ktorej strane toho sporu stojíte?
Pre mňa bol Havel vždy príliš idealisticko-utopický až socialisticky zmýšľajúci človek, čo u mnohých umelcov už raz tak býva. On počas nežnej revolúcie veľmi nepomýšľal na zvrhnutie socializmu, skôr chcel povedľa komunistickej strany nejakú ďalšiu. Akýsi socializmus s ľudskou tvárou. Klaus bol prvý, ktorý povedal nie, ideme budovať kapitalizmus.
.na thatcheristovi Klausovi vám neprekážalo, že mu chýbal ten nábožensko-etický rozmer, ktorý ste spomínali pri Thatcherovej?
Myslím, že Klaus má duchovno-morálnych rozmerov viac než Havel, ktorý je skôr snílkom.
.ale nevyčítate mu ako Thatcherovej, že zanedbal pri transformácii zvýrazňovanie aj toho duchovného rozmeru?
Hovoriť v českom kontexte o náboženskom rozmere je čosi nepredstaviteľné, kým v Británii bola židovsko-kresťanská etika tak pevne zakorenená, že ju práve konzervatívci mali brať do úvahy.
.chodíte do Česka často?
V posledných rokoch trávim takmer polovicu času v Česku. Predtým som sem len tak namočil nohu a šiel som rýchlo preč, lebo veľa vecí mi tu liezlo na nervy. Už sa to zmenilo. Zistil som, že moje písanie si tu našlo svoju čitateľskú obec a získal som pocit, že sem patrím a mal by som sa podieľať na vytváraní českej budúcnosti.
.koho volí britský konzervatívec v Česku?
Ešte som tu nevolil. Raz som k voľbám išiel, ale nemal som volebný lístok, ktorý odo mňa chceli, myslel som si, že mi stačí pas. So škrípajúcimi zubami by som volil ODS.
.prečo?
Nie je síce vôbec taká, ako by som si konzervatívnu stranu predstavoval, ale predsa má u nás k tomu najbližšie. Tie posledné voľby v prospech ODS rozhodli práve emigranti, keďže socialisti to prehrali v juhočeskom kraji asi o 360 hlasov, čo boli práve hlasy emigrantov pripočítaných dodatočne. Inak by mal Paroubek a komunisti v snemovni väčšinu 101 hlasov.
.vo vašej druhej vlasti sa práve končí desaťročná éra Tonyho Blaira, ktorého aj pravičiari v kontinentálnej Európe hodnotia kladne ako reformátora. Aj pre vás je pozitívnym hrdinom?
Je pravda, že ekonomiku prevzal v dobrom stave a nezničil ju. Za jeho vlády, čo možno nie je len jeho chyba, sa však zničilo kultúrne sebavedomie Britov a kultúra sa veľmi zvulgarizovala. Veľmi škaredo poškodil morálku politiky. On sa vlastne prestal baviť s parlamentom a všetky vládne rozhodnutia robil tak, že nechal do bulvárneho denníka uniknúť správu o tom, čo vláda chystá. Ďalej zlikvidoval Snemovňu lordov, čo bola morálna záštita proti skorumpovanosti politiky, pretože ak nie ste závislý od strany a od toho, či vás niekto zvolí, máte väčšiu slobodu rozhodovať sa podľa vlastného presvedčenia. Starých šľachticov, ktorí boli pri svojom stáročiami budovanom majetku nepodplatiteľní, nahradil menovanými lordmi. To boli jeho kamaráti, ktorí si post vyslúžili vďaka peňažným darom strane.
.podľa vás teda Blair narušil rovnováhu moci?
Áno, no poškodil najmä morálku a etiku politiky, čo sa bude ťažko napravovať.
.v Británii je dnes politicky nekorektné pýtať si čiernu kávu a želať si veselé Vianoce. Prečo je ten kultúrny úpadok taký rýchly?
Briti už druhú generáciu prechádzajú akýmsi sebabičovaním. Niekto im vštiepil do hlavy, že tri storočia trápili celý svet, že boli otrokári a kolonisti, hoci sa svojho času ako prví zasadili o zrušenie otroctva. Mnohí Indovia, ktorí prišli z Afriky a s ktorými som hovoril, so slzami v očiach spomínali na britskú koloniálnu vládu, na to, aký tam bol pokoj, ako sa dalo domôcť práv, ako sa mohlo vzdelávať. Indiu vedelo udržať 30-tisíc britských vojakov, vďaka pomerne humánnej britskej koloniálnej správe, čo mimochodom a paradoxne obdivoval aj taký Hitler. A Briti zachránili Indiu pred kompletnou islam-
skou nadvládou, o čom dnešní britskí Indovia
tiež vedia.
.je pocit viny bieleho muža v dnešnej generácii Britov naozaj taký silný?
U Britov silnejší než u kohokoľvek iného a ja neviem prečo. Čiastočne to asi súvisí s tým, že Briti sú v hĺbke duše veľmi láskaví ľudia so zmyslom pre fair play. Keď ich ľavicoví liberáli presvedčili, že sa správali uplnynulé stovky rokov k niekomu nespravodlivo, tak mali pocit, že by to mali vynahradiť. Čo mnohí imigranti zneužívajú...
.vo vašej poslednej knihe Evropa snů a skutečností ste dokonca napísali, že Británia sa za Blaira vydala smerom k totalitnému štátu. To myslíte vážne?
Vydala sa k štátu jednej strany. Tým, že Blairova vláda zaviedla toľko umelých pracovných miest, ktoré subvencuje štát, mestské správy či mimovládne organizácie, spôsobila, že vyše 50 percent Britov je nejakým spôsobom závislých od darčekov štátu. Veľa ľudí má strach, že ak konzervatívci prídu do vlády, túto závislosť odbúrajú. Labouristi si vlastne vytvorili trvalo lojálnu podporu väčšiny voličov. Aj preto David Cameron krátko po svojom zvolení za lídra konzervatívcov povedal, že nijaké štátom podporované miesta sa nebudú rušiť. Cameron je vypočítavý, pretože chce získať stred, ktorý sa presunul k Blairovi a ktorého časť sa nejakým spôsobom stala závislou od štátu.
.imitácia Blaira zo strany Camerona je teda len trikom na voličov, alebo ide už o definitívny pohreb britského konzervativizmu?
Ak je to trik, tak to radšej nikomu nepoviem, aby sa to neodhalilo. (Smiech.) Skôr si myslím, že nemôže ničím hnúť, kým voľby nevyhrá. Pred voľbami nemôže sľubovať nič, čo mu nezíska potrebných päť percent na porážku labouristov.
.teda ho vlastne chápete...
Áno, len mi je smutno, že to s tým národom tak dopadá. Konzervatívne hodnoty tam už nikto neprezentuje, pretože tie boli podkopané etatizáciou.
.je etatizácia jedinou príčinou úpadku?
Je tou hlavnou príčinou. Ďalšou bola ideologizácia väčšiny národa. Dnes sa už nikto neodváži tak ako kedysi Thatcher hovoriť o osobnej zodpovednosti, o tom, že sa treba uskromniť a utrácať toľko, koľko človek zarobí. Pritom zadlženosť je obrovská.
.ale je to také zlé? Pred Blairom boli labouristi za znárodňovanie, kým Blair rehabilitoval voľný trh, hovoril o osobnej zodpovednosti, zaviedol napríklad univerzitné poplatky...
| Benjamin Kuras Narodil sa 4. 4. 1944 v Zlíne, neskôr žil v Olomouci. Od októbra 1968 je Londýnčanom. Pôsobil ako český redaktor BBC, od roku 1975 je britským občanom. Je autorom 15 divadelných a rozhlasových hier, ktoré sa hrali v šiestich krajinách. Od roku 1990 prispieva do mnohých českých novín a časopisov. Vyšlo mu 20 českých a anglických kníh ako Je na Marxu život? či Sekl se Orwell o dvacet let? Naposledy mu vyšla kniha Evropa snů a skutečností. |
Tie však zaviedol najmä preto, že univerzity nestačili pokrývať svoje výdavky a nechcel, aby platil všetko štát. Nezabúdajme, že títo noví labouristi zaviedli na univerzitách kvóty podľa triedneho pôvodu.
.podľa triedneho pôvodu?
Áno, dnes pri prijímacích skúškach už nejde o znalosti. Univerzity majú kvóty, koľko prijmú žiakov zo štátnych škôl a koľko zo súkromných škôl, pričom kvóta pre žiakov zo štátnych škôl sa zvyšuje. Takto sú znevýhodňovaní žiaci rodičov, ktorí si roky odtŕhali od úst, aby ich deti dostali čo najlepšie vzdelanie. Viem, že sa vám to zdá absurdné, ale tak to naozaj je.
.napriek tomu všetkému sa Británii hospodársky darí...
Darí sa lepšie než iným európskym krajinám v eurozóne, lebo v Británii stále prežíva podnikavosť. Kontinentálna Európa bola vždy byrokratická. Registrovať si podnik v Nemecku či vo Francúzsku je také komplikované, je okolo toho kopa papierovania a registračných poplatkov. V Británii je to veľmi jednoduché, zaregistrujete si podnik, zaplatíte poplatok a môžete sa zaregistrovať ako súkromná osoba, ako partnerstvo či akciovka. Preto sa dnes mnoho Nemcov registruje v Británii, kde aj platia dane, hoci zamestnávajú ľudí v Nemecku. V Londýne žije štvrť milióna mladých Francúzov, väčšinou vysokoškoláci, ktorí nemohli vo Francúzsku zohnať prácu, keďže zákony o prepúštaní sú tam také prísne, že firmy ich radšej ani nezamestnajú. Takže mladí francúzski inžinieri idú do Británie a robia tam čokoľvek. V Londýne tak máte francúzske štvrte, a ďalším elementom sú státisíce Poliakov.
.ako vidíte budúcnosť Británie?
Dúfam, že šanca na návrat konzervatívnych hodnôt tu je. Možno Poliaci a Francúzi, ktorí sú hladní po práci a podnikavosti, niečo zmenia. Dokonca sa vzhľadom na islamizáciu Británie hovorí, že Poliaci budú tí, ktorí vyhrajú druhú bitku o Britániu. Poliaci sú ozajstným oživením londýnskych ulíc, pretože inak máte ulice a celé štrvte, kde si pripadáte ako v Pakistane. To by mi nevadilo, keby som chcel žiť v Pakistane. Ale ja som chcel žiť v Británii.
.je medzi Britmi akési vedomie, že s imigráciou ľudí z celkom iných civilizácií a najmä moslimského sveta sa to prehnalo?
Začína tam byť toto vedomie. Keď odhalili niekoľko teroristických organizácií, ktoré sa chystali zaútočiť na lietadlá, tak ľudia začali chápať, že ich Británia je fyzicky ohrozená.
.napísali ste, že dnešná európska civilizácia zmizne čoskoro z planéty, nahradí ju iná a na nás si už nikto nespomenie. Prečo si to myslíte?
Rád trošku dramatizujem, aby som ľudí vystrašil. Je totiž lepšie strašiť zavčas. Neviem si predstaviť, ako štáty EÚ prežijú ekonomicky už len preto, že z roka na rok sa zvyšuje počet ľudí závislých od štátu. Dnes sú napríklad v Británii ľudia, ktorí pracujú pre štátne či komunálne firmy, tak dobre platení, že si ich súkromné firmy nemôžu dovoliť. Lepšie kvalifikovaní dnes pracujú pre štát. Ako chceme s touto mentalitou prežiť?
.mnoho ľudí, ktorí kriticky sledujú budovanie európskeho superštátu, sa spoliehajú na Britov, že oni budú poslednou hrádzou, ktorá zastaví bruselizáciu Európy. Je ešte na koho sa spoliehať?
Už nie, Blair vraj ako posledné „goodbye“ chce podpísať túto zrevidovanú euroústavu.
.cameron je však k EÚ pomerne kritický.
Myslím, že aj jeho to zomelie.
.ako Brit by ste v referende hlasovali za vystúpenie z EÚ?
Británia dováža z Európy viac než do nej vyváža. Európa je teda od britského trhu závislá viac než my od európskeho. Vystúpenie by nás nepoškodilo, s pokojným svedomím by som zaň hlasoval.
.aj ako Čech ste boli proti členstvu?
Bol som proti vstupu do EÚ a Čechov som sa snažil presvedčiť, prečo tam neísť. Mal som teóriu o Vyšehradskej štvorke, ktorá by si pribrala pobaltské krajiny a týchto sedem štátov by si medzi sebou zrušilo colné systémy. Boli by to všetko krajiny s rovnakou skúsenosťou, ktoré prešli komunizmom, nemusia sa prispôsobovať rôznym normám a mohli by vytvoriť akéhosi východoeurópskeho tigra.
.nie je to tentoraz taká kurasovská utópia?
Nie, len tu na to v tej eufórii z EÚ nikto neprišiel. A tak nás teda EÚ vcucla a reguluje, koľko smieme vypestovať jabĺk a vyrobiť mlieka. Tu boli všetci posadnutí túžbou akéhosi návratu do Európy a kecania o tom. Keď som na to upozorňoval a písal o tom do Lidoviek, pokladali ma za paranoidného blázna. Potom sa ku mne konečne pridal Václav Klaus. Klaus sa vlastne euroskepticizmus naučil odo mňa. (Smiech).
Martin Hanus
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.