Mne matematický strach radil počas celej školskej dochádzky. Zlé rady sa prejavovali v nesediacich výsledkoch, nepochopených zadaniach a neznámych, ktoré zostávali beznádejne neznáme. Nemal som záujem sa s nimi zoznámiť. Hodiny matematiky som vždy nejako pretrpel.
Jedol som cukríky, lúskal oriešky, kreslil som si prasiatka a sníval o veciach, ktoré s matematikou nemali nič spoločné, napríklad o spolužiačke Ingrid. Tá však bola v matematike najlepšia z triedy, čo mi ju nakoniec odcudzilo.
Horšie bolo, ak si niektorá učiteľka moju pasivitu všimla a chcela si na mne preveriť svoje pedagogické metódy.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.