Príbehu o babičke, deduškovi, mame, tatovi, dcére so zaťom, synovi s nevestou, jednej vnučke a dvoch huňatých psiskách tvorí viac než len pozadie vidiecka krajina v okolí hlavného mesta, Vltava, Berounka, brehy a vody riek. Ľudia sú na scéne. Predstavenie sa môže začať.
Český hudobný skladateľ Bedřich Smetana napísal o jednej časti svojho najvýznamnejšieho symfonického diela Má vlast toto: „Skladba líčí běh Vltavy, začínaje od prvních obou praménků, chladná a teplá Vltava, spojení obou potůčků do jednoho proudu; pak tok Vltavy teče v hájích a po lučinách, krajinami, kde zrovna se slaví veselé hody; při noční záři luny rej rusalek; na blízkých skalách vypínají se pyšně hrady, zámky a zříceniny... teče v širokém toku dále.“
Pripomenuli mi tieto hudobníkove slová tragikomédiu Teorie tygra, ktorá je dielom českého režiséra Radka Bajgara debutujúceho vo filme. Aj v tejto tragikomédii kdesi na počiatku, dávno, dávno pred úvodnými titulkami, sa dva mladé pramienky, (studená) vysokoškolská učiteľka Olga a (horkokrvnejší) zverolekár Jan spojili, ponáhľali sa svetom okolo všeličoho, nasali k svojim vodstvám dcéru i syna, Olga sa spoločného plynutia nevie vzdať, ale Janovi sa už nechce len tak na povel v širokom rodinnom toku tiecť ďalej. Stredný vek, keď je pri sile, zamáva s človekom ako s marionetkou. Začína sa totiž účtovanie, skracuje sa čas, keď je ešte umožnené veci úspešne dobehnúť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.