Rok 2009 nebude len rokom očakávaní dopadov globálnej finančnej krízy, ale na Slovensku k nemu možno smelo priradiť aj prívlastok supervolebný.
Občania k volebným urnám zamieria trikrát – v prezidentských, európskych a župných voľbách. Hoci tie najdôležitejšie, parlamentné voľby nás čakajú až v nasledujúcom roku, už výsledky troch tohtoročných hlasovaní dajú pomerne presnú odpoveď na otázku, či je vysoká dominancia Smeru v prieskumoch verejnej mienky realitou virtuálnou, alebo politickou.
Predpovedať vývoj politických nálad, keď do hry môžu doslova každý deň vstúpiť nové faktory, je riskantné. Nebuďme však alibistami.
Prezidentské voľby nebudú mať, aj napriek výsledkom nedávneho telefonického prieskumu agentúry GFK, víťaza už v prvom kole. Odhliadnuc od štatistickej chyby, telefonické prieskumy patria k tým menej presným a aj reálna volebná účasť bude zrejme nižšia, ako vo výskume nameraných vyše 67 percent. Časť prívržencov Ivana Gašparoviča sa bude v prvom kole správať skôr podobne ako mnohí podporovatelia Eduarda Kukana v minulých prezidentských voľbách. Víťazstvo svojho kandidáta budú považovať za isté a k voľbám neprídu.
Súčasný prezident napriek tomu svoje kreslo obháji. Otázkou prezidentských volieb 2009 bude teda skôr to, či pôjde o zaujímavý a vyrovnaný súboj. To má v rukách Iveta Radičová. Ak sa bude správať tak ako doteraz, tak prehrá, na jej účinkovanie neostane nijaká hlbšia spomienka a bude to znamenať začiatok jej politického konca. Ak sa jej okrem sociálnych tém a smotánkovských banalít podarí prísť so zaujímavou agendou a zmobilizovať nerozhodnutých voličov, tak to ešte môže byť vzrušujúci duel. Tesná prehra po dobrej kampani na jej ďalšiu politickú budúcnosť nemusí mať žiadny vplyv. Jej volebný tím sa však nesmie spoliehať na to, že súčasný prezident urobí nejakú chybu, alebo že rozdiely medzi oboma kandidátmi sa v celej nahote ukážu v niekoľkých povinných televíznych debatách. Ivan Gašparovič totiž nie je žiadny štátnik ani charizmatický líder. Má však jednu politicky cennú vlastnosť: vie múdro mlčať.
Výsledky volieb do Európskeho parlamentu neprinesú veľké prekvapenie a potvrdia súčasné rozloženie politických síl. Keďže však ide o celoštátne stranícke voľby, naznačia odpoveď na niekoľko zaujímavých otázok. Napríklad na to, či postupný pád HZDS je politickou realitou, alebo len zbožným želaním, či krízu vnútri KDH vníma len niekoľko intelektuálov, alebo je to problém aj pre časť jeho voličov a či do neba volajúce excesy predsedu SNS otrasú aspoň zlomkom jeho podporovateľov. Zaujímavé bude aj to, či nejaká strana — a kto iný než koalícia KDS/OKS — nájde odvahu a pokúsi sa antieurópskou kampaňou získať protestné hlasy. Na to totiž nestačí len sofistikovaná kritika Lisabonskej zmluvy. Nutná je oveľa tvrdšia rétorika.
Odhadovanie výsledkov volieb do orgánov samosprávnych krajov je bez poznania zloženia jednotlivých koalícií a kandidátov na županov varením z vody. Dá sa však predpokladať, že aj v nich bude v rôznych koalíciách najúspešnejší Smer. Opozícia môže pri dobrej konštelácii hviezd bodovať iba v Bratislavskom a Košickom kraji.
Všetky troje voľby v roku 2009 teda zrejme potvrdia „prieskumovú“ vysokú dominanciu Smeru. Ak sa niekomu táto predpoveď zdá príliš pesimistická, nemusí zúfať. Útechou mu môže byť poučenie, ktoré všetkým konzumentom prognóz adresoval americký ekonóm a spisovateľ Nassim Taleb. Pred časom celá Európa verila, že existujú len biele labute. Keď moreplavci objavili Austráliu, Európania sa zrazu dozvedeli, že na svete žijú aj labute čierne. Pre Taleba je to príklad, ako jediná udalosť dokáže zvrátiť na prvý pohľad neotrasiteľný trend. Zostáva teda dúfať, že nejaká čierna labuť sa v roku 2009 objaví aj v slovenskej politike.
Občania k volebným urnám zamieria trikrát – v prezidentských, európskych a župných voľbách. Hoci tie najdôležitejšie, parlamentné voľby nás čakajú až v nasledujúcom roku, už výsledky troch tohtoročných hlasovaní dajú pomerne presnú odpoveď na otázku, či je vysoká dominancia Smeru v prieskumoch verejnej mienky realitou virtuálnou, alebo politickou.
Predpovedať vývoj politických nálad, keď do hry môžu doslova každý deň vstúpiť nové faktory, je riskantné. Nebuďme však alibistami.
Prezidentské voľby nebudú mať, aj napriek výsledkom nedávneho telefonického prieskumu agentúry GFK, víťaza už v prvom kole. Odhliadnuc od štatistickej chyby, telefonické prieskumy patria k tým menej presným a aj reálna volebná účasť bude zrejme nižšia, ako vo výskume nameraných vyše 67 percent. Časť prívržencov Ivana Gašparoviča sa bude v prvom kole správať skôr podobne ako mnohí podporovatelia Eduarda Kukana v minulých prezidentských voľbách. Víťazstvo svojho kandidáta budú považovať za isté a k voľbám neprídu.
Súčasný prezident napriek tomu svoje kreslo obháji. Otázkou prezidentských volieb 2009 bude teda skôr to, či pôjde o zaujímavý a vyrovnaný súboj. To má v rukách Iveta Radičová. Ak sa bude správať tak ako doteraz, tak prehrá, na jej účinkovanie neostane nijaká hlbšia spomienka a bude to znamenať začiatok jej politického konca. Ak sa jej okrem sociálnych tém a smotánkovských banalít podarí prísť so zaujímavou agendou a zmobilizovať nerozhodnutých voličov, tak to ešte môže byť vzrušujúci duel. Tesná prehra po dobrej kampani na jej ďalšiu politickú budúcnosť nemusí mať žiadny vplyv. Jej volebný tím sa však nesmie spoliehať na to, že súčasný prezident urobí nejakú chybu, alebo že rozdiely medzi oboma kandidátmi sa v celej nahote ukážu v niekoľkých povinných televíznych debatách. Ivan Gašparovič totiž nie je žiadny štátnik ani charizmatický líder. Má však jednu politicky cennú vlastnosť: vie múdro mlčať.
Výsledky volieb do Európskeho parlamentu neprinesú veľké prekvapenie a potvrdia súčasné rozloženie politických síl. Keďže však ide o celoštátne stranícke voľby, naznačia odpoveď na niekoľko zaujímavých otázok. Napríklad na to, či postupný pád HZDS je politickou realitou, alebo len zbožným želaním, či krízu vnútri KDH vníma len niekoľko intelektuálov, alebo je to problém aj pre časť jeho voličov a či do neba volajúce excesy predsedu SNS otrasú aspoň zlomkom jeho podporovateľov. Zaujímavé bude aj to, či nejaká strana — a kto iný než koalícia KDS/OKS — nájde odvahu a pokúsi sa antieurópskou kampaňou získať protestné hlasy. Na to totiž nestačí len sofistikovaná kritika Lisabonskej zmluvy. Nutná je oveľa tvrdšia rétorika.
Odhadovanie výsledkov volieb do orgánov samosprávnych krajov je bez poznania zloženia jednotlivých koalícií a kandidátov na županov varením z vody. Dá sa však predpokladať, že aj v nich bude v rôznych koalíciách najúspešnejší Smer. Opozícia môže pri dobrej konštelácii hviezd bodovať iba v Bratislavskom a Košickom kraji.
Všetky troje voľby v roku 2009 teda zrejme potvrdia „prieskumovú“ vysokú dominanciu Smeru. Ak sa niekomu táto predpoveď zdá príliš pesimistická, nemusí zúfať. Útechou mu môže byť poučenie, ktoré všetkým konzumentom prognóz adresoval americký ekonóm a spisovateľ Nassim Taleb. Pred časom celá Európa verila, že existujú len biele labute. Keď moreplavci objavili Austráliu, Európania sa zrazu dozvedeli, že na svete žijú aj labute čierne. Pre Taleba je to príklad, ako jediná udalosť dokáže zvrátiť na prvý pohľad neotrasiteľný trend. Zostáva teda dúfať, že nejaká čierna labuť sa v roku 2009 objaví aj v slovenskej politike.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.