Rok 2008 bol pre menové kurzy výnimočne búrlivý. Americký dolár zosilnel, japonský jen vystúpal do raketových výšok, euro dopadlo na zem a britská libra sa zrútila a zanechala za sebou obrovský kráter.
Meny rozvíjajúcich sa ekonomík boli stlačené dolu tak isto ako„komoditné meny“, ako sú kanadský, austrálsky a novozélandský dolár alebo juhoafrický rand. Utrpeli meny v podstate všetkých krajín, ktoré sú silno závislé od vývozu komodít.
Čo teda nový rok prinesie v oblasti menových kurzov?
Jedinou istotou bude pretrvávajúca vysoká volatilita. Inak sa nachádzame na nezvyčajnej križovatke, kde sú krátkodobé a dlhodobé trendy veľmi protichodné. Krátkodobo budú jen a dolár naďalej ťažiť z rýchleho návratu do bezpečia, lebo spanikárení investori hľadajú vhodné útočisko. Jenu a doláru pomáha aj skutočnosť, že centrálne banky iných krajín naďalej znižujú úrokové sadzby smerom k nule, čo je oblasť, ktorú sadzby jenu a dolára okupujú už dnes.
Hoci teda Spojené štáty a Japonsko nebudú v blízkom čase úrokové sadzby zvyšovať, vďaka nižším zahraničným sadzbám sú dolár a jen stále relatívne atraktívnejšie. Ceny komodít budú aj naďalej nízke, takže budú stláčať komoditné meny a posilňovať najmä jen, pretože na zdroje chudobné Japonsko je silne závislé od dovozu komodít.
Za normálnych okolností ukazujú krátkodobé a dlhodobé trendy menových kurzov rovnakým smerom. Obrovské množstvo výskumných prác ukazuje, že pre väčšinu hlavných mien je najlepšou predpoveďou menového kurzu za týždeň, za mesiac a dokonca i za rok jednoducho dnešný menový kurz. Súčasná situácia je však sotva normálna. Pokračujúca finančná kríza ustavične tiahne dolár nahor, pretože táto mena sa považuje za bezpečný prístav. Ceny komodít, naopak, klesajú do nových a nových hlbín.
Finančná kríza sa nakoniec skončí, rovnako ako celosvetová recesia. Nedôjde k tomu hneď – oboje potrvá ešte sedem či osem mesiacov, možno i dlhšie. Len čo sa však obnoví normálny rast, nedávne trendy posilňujúce zhodnocovanie doláru a jenu vymiznú. Medzinárodní investori možno budú USA vďační za agresívny monetárny a fiškálny stimul, ktorý sa prudko zrýchli po 20. januári, keď Barack Obama nastúpi do prezidentského úradu. Zároveň si však budú stále lámať hlavu nad otázkou, čo sa stane, až príde čas splácať účty.
Do proticyklickej makroekonomickej politiky sa bude chcieť zapojiť aj mnoho rozvíjajúcich sa trhov, ktoré však sužuje strach z fiškálnej udržateľnosti a bujnejúcej inflácie. Európska fiškálna politika je zviazaná Maastrichtskou zmluvou a európska monetárna politika je dosť jednostranne zameraná na cenovú stabilitu.
Je pravda, že Čína má vďaka obrovským rezervám v zahraničnej mene dosť prostriedkov na to, aby do proticyklickej makroekonomickej politiky investovala ako nikto iný. Vedúci predstavitelia Číny však vedia, že ich silno zakríknutá banková sústava je zraniteľná, pretože krajina pokračuje v postupnej finančnej liberalizácii a rezervy v zahraničnej mene môžu byť potrebné na rekapitalizáciu.
Žiadna oblasť teda zrejme nebude taká expanzívna ako USA.
Zatiaľ sa globálni investori nemôžu nabažiť amerických pokladničných poukážok, ako dokladajú rúcajúce sa úrokové sadzby krátkodobých amerických cenných papierov. Obrovská časť tohto dopytu však ťahajú krátkodobé obavy, ktoré podnietila kríza. Len čo sa trhy normalizujú, investori sa nepochybne rozhliadnu okolo seba a uvedomia si, že Spojené štáty pri boji s poklesom enormne zvýšili svoj dlh, možno až o niekoľko biliónov dolárov. Dnešné klesajúce ceny (alebo „deflácia“) sa súčasne premenia na infláciu, lebo agresívne monetárne odľahčenie si vyberie daň na cenovej stabilite.
Pripusťme, že časť pohybov hlavných mien v priebehu uplynulého roka možno pokladať za normalizujúce. Z hľadiska kúpnej sily (akéhosi hrubého meradla, koľko fyzického tovaru si možno kúpiť za rôzne meny) bolo euro absurdne nadhodnotené, lebo stálo 1,60 dolára, zatiaľ čo jen bol absurdne podhodnotený, keď sa jeden dolár dal kúpiť za 120 jenov. Komoditné meny museli zostúpiť z astronomických výšin.
Menové pohyby tak v uplynulom roku do istej miery nastavili relatívnu úroveň domácich cien a menové kurzy do lepšej rovnováhy. Kurzy mien rozvíjajúcich sa ekonomík a v ešte väčšej miere komoditných mien však už, pravdepodobne, poklesli príliš.
V dlhodobom výhľade sa znovu dostaví globalizácia a ekonomická konvergencia a meny rozvíjajúcich sa ekonomík i komoditné meny budú musieť posilniť. Súčasne platí, že vyhliadka vyššej inflácie v USA a enormne zvýšeného amerického verejného dlhu sa nakoniec musí prejaviť na dolári, podobne ako stále znepokojivý obchodný deficit USA. Pokiaľ ide o japonský jen, aj táto mena utrpí pokračujúcim rastom japonského verejného dlhu, ktorý už dnes patrí k najvyšším na svete. Pretrvávajúca slabosť japonskej ekonomiky nakoniec zasiahne aj jej menu.
Ak dnešná konštelácia menových kurzov ukazuje na nadmerné zhodnotenie doláru a jenu, najmä proti menám rozvíjajúcich sa trhov, kedy sa táto skutočnosť prejaví? Záleží na tom, kedy podľa vášho názoru poľaví finančná kríza – a jej časový priebeh sa predvída rovnako ťažko ako menové kurzy samotné. Nakoniec sa však kríza skončí. A potom sledujte, ako sa dolár a jen vracajú ako bumerang.
Autor je profesor ekonómie a verejnej politiky na Harvardskej univerzite. V minulosti pôsobil ako hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu.
Meny rozvíjajúcich sa ekonomík boli stlačené dolu tak isto ako„komoditné meny“, ako sú kanadský, austrálsky a novozélandský dolár alebo juhoafrický rand. Utrpeli meny v podstate všetkých krajín, ktoré sú silno závislé od vývozu komodít.
Čo teda nový rok prinesie v oblasti menových kurzov?
Jedinou istotou bude pretrvávajúca vysoká volatilita. Inak sa nachádzame na nezvyčajnej križovatke, kde sú krátkodobé a dlhodobé trendy veľmi protichodné. Krátkodobo budú jen a dolár naďalej ťažiť z rýchleho návratu do bezpečia, lebo spanikárení investori hľadajú vhodné útočisko. Jenu a doláru pomáha aj skutočnosť, že centrálne banky iných krajín naďalej znižujú úrokové sadzby smerom k nule, čo je oblasť, ktorú sadzby jenu a dolára okupujú už dnes.
Hoci teda Spojené štáty a Japonsko nebudú v blízkom čase úrokové sadzby zvyšovať, vďaka nižším zahraničným sadzbám sú dolár a jen stále relatívne atraktívnejšie. Ceny komodít budú aj naďalej nízke, takže budú stláčať komoditné meny a posilňovať najmä jen, pretože na zdroje chudobné Japonsko je silne závislé od dovozu komodít.
Za normálnych okolností ukazujú krátkodobé a dlhodobé trendy menových kurzov rovnakým smerom. Obrovské množstvo výskumných prác ukazuje, že pre väčšinu hlavných mien je najlepšou predpoveďou menového kurzu za týždeň, za mesiac a dokonca i za rok jednoducho dnešný menový kurz. Súčasná situácia je však sotva normálna. Pokračujúca finančná kríza ustavične tiahne dolár nahor, pretože táto mena sa považuje za bezpečný prístav. Ceny komodít, naopak, klesajú do nových a nových hlbín.
Finančná kríza sa nakoniec skončí, rovnako ako celosvetová recesia. Nedôjde k tomu hneď – oboje potrvá ešte sedem či osem mesiacov, možno i dlhšie. Len čo sa však obnoví normálny rast, nedávne trendy posilňujúce zhodnocovanie doláru a jenu vymiznú. Medzinárodní investori možno budú USA vďační za agresívny monetárny a fiškálny stimul, ktorý sa prudko zrýchli po 20. januári, keď Barack Obama nastúpi do prezidentského úradu. Zároveň si však budú stále lámať hlavu nad otázkou, čo sa stane, až príde čas splácať účty.
Do proticyklickej makroekonomickej politiky sa bude chcieť zapojiť aj mnoho rozvíjajúcich sa trhov, ktoré však sužuje strach z fiškálnej udržateľnosti a bujnejúcej inflácie. Európska fiškálna politika je zviazaná Maastrichtskou zmluvou a európska monetárna politika je dosť jednostranne zameraná na cenovú stabilitu.
Je pravda, že Čína má vďaka obrovským rezervám v zahraničnej mene dosť prostriedkov na to, aby do proticyklickej makroekonomickej politiky investovala ako nikto iný. Vedúci predstavitelia Číny však vedia, že ich silno zakríknutá banková sústava je zraniteľná, pretože krajina pokračuje v postupnej finančnej liberalizácii a rezervy v zahraničnej mene môžu byť potrebné na rekapitalizáciu.
Žiadna oblasť teda zrejme nebude taká expanzívna ako USA.
Zatiaľ sa globálni investori nemôžu nabažiť amerických pokladničných poukážok, ako dokladajú rúcajúce sa úrokové sadzby krátkodobých amerických cenných papierov. Obrovská časť tohto dopytu však ťahajú krátkodobé obavy, ktoré podnietila kríza. Len čo sa trhy normalizujú, investori sa nepochybne rozhliadnu okolo seba a uvedomia si, že Spojené štáty pri boji s poklesom enormne zvýšili svoj dlh, možno až o niekoľko biliónov dolárov. Dnešné klesajúce ceny (alebo „deflácia“) sa súčasne premenia na infláciu, lebo agresívne monetárne odľahčenie si vyberie daň na cenovej stabilite.
Pripusťme, že časť pohybov hlavných mien v priebehu uplynulého roka možno pokladať za normalizujúce. Z hľadiska kúpnej sily (akéhosi hrubého meradla, koľko fyzického tovaru si možno kúpiť za rôzne meny) bolo euro absurdne nadhodnotené, lebo stálo 1,60 dolára, zatiaľ čo jen bol absurdne podhodnotený, keď sa jeden dolár dal kúpiť za 120 jenov. Komoditné meny museli zostúpiť z astronomických výšin.
Menové pohyby tak v uplynulom roku do istej miery nastavili relatívnu úroveň domácich cien a menové kurzy do lepšej rovnováhy. Kurzy mien rozvíjajúcich sa ekonomík a v ešte väčšej miere komoditných mien však už, pravdepodobne, poklesli príliš.
V dlhodobom výhľade sa znovu dostaví globalizácia a ekonomická konvergencia a meny rozvíjajúcich sa ekonomík i komoditné meny budú musieť posilniť. Súčasne platí, že vyhliadka vyššej inflácie v USA a enormne zvýšeného amerického verejného dlhu sa nakoniec musí prejaviť na dolári, podobne ako stále znepokojivý obchodný deficit USA. Pokiaľ ide o japonský jen, aj táto mena utrpí pokračujúcim rastom japonského verejného dlhu, ktorý už dnes patrí k najvyšším na svete. Pretrvávajúca slabosť japonskej ekonomiky nakoniec zasiahne aj jej menu.
Ak dnešná konštelácia menových kurzov ukazuje na nadmerné zhodnotenie doláru a jenu, najmä proti menám rozvíjajúcich sa trhov, kedy sa táto skutočnosť prejaví? Záleží na tom, kedy podľa vášho názoru poľaví finančná kríza – a jej časový priebeh sa predvída rovnako ťažko ako menové kurzy samotné. Nakoniec sa však kríza skončí. A potom sledujte, ako sa dolár a jen vracajú ako bumerang.
Autor je profesor ekonómie a verejnej politiky na Harvardskej univerzite. V minulosti pôsobil ako hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.